Zmeny v zákone o vodách
26. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby, je potrebné vydať pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere alebo súčasne s ním v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu vodnú stavbu alebo povolenú vodnú stavbu.
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na zhotovenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby; ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Ohlásenie obsahuje identifikačné údaje o stavebníkovi a o mieste a druhu stavebných prác; prílohou je jednoduchý technický opis, situácia v území a jednoduché schematické znázornenie. Stavebník môže uskutočniť stavebné úpravy na vodnej stavbe len na základe písomného oznámenia orgánu štátnej vodnej správy, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Lehota na začatie stavebných úprav uplynie po dvoch rokoch odo dňa doručenia oznámenia. Orgán štátnej vodnej správy môže v oznámení určiť, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí podmienky a požiadavky na uskutočnenie stavby v rozsahu podľa Stavebného zákona. Pri vodných stavbách je orgán štátnej vodnej správy špeciálnym stavebným úradom. Ak je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a k hlavnej stavbe je príslušný na konanie o stavebnom zámere iný stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy má v takomto konaní postavenie dotknutého orgánu a o stavebnom zámere vodnej stavby koná stavebný úrad príslušný na konanie o stavebnom zámere hlavnej stavby; to platí aj ak ide o stavby a stavebné úpravy, pri ktorých postačuje ohlásenie podľa Stavebného zákona. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na konanie o stavebnom zámere vodnej stavby, vykoná aj kolaudáciu vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy nie je orgánom územného plánovania a nekoná vo veciach vyvlastnenia. Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na zhotovenie alebo zmenu vodnej stavby je súčasne rozhodnutím o stavebnom zámere. Vodnú stavbu je možné užívať na základe kolaudačného osvedčenia. Podmienkou vydania rozhodnutia o stavebnom zámere pre prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod alebo prevádzkovo súvisiacu verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Podmienkou vydania kolaudačného osvedčenia pre verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Ustanovuje sa tiež všeobecné pravidlo, že orgán štátnej vodnej správy je špeciálnym stavebným úradom, v rozsahu pôsobností jednotlivých orgánov podľa tohto zákona. Z tejto úpravy špeciálneho stavebného úradu sa ustanovuje výnimka v súlade so Stavebným zákonom v prípadoch, kedy je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a nie je hlavnou stavbou. V takom prípade sa orgán štátnej vodnej správy, ktorý by inak konal ako špeciálny stavebný úrad, stane dotknutým orgánom podľa § 21 Stavebného zákona a svoju pôsobnosť v oblasti ochrany vôd vykonáva vydávaním záväzného stanoviska – teda už nekoná v správnom konaní ako špeciálny stavebný úrad, ale vydáva záväzné stanovisko.
K
Vláda chce dostať ceny energií na úroveň roku 2020
4. 10. 2021
Rádovo je v koalícii dohoda zhruba na 400 miliónoch eurách, ktoré budú použité na sploštenie nárastu cien energií. Povedal to predseda finančného parlamentného výboru Marián Viskupič (SaS) v relácii rádia Slovensko Sobotné dialógy.
Výsledok vládnych snáh bude podľa jeho slov taký, že ceny energií sa len vrátia na úroveň 2020. Názory si v relácii Viskupič vymenil s bývalým ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer-SD), ktorý však ekonomickú situáciu vidí pesimistickejšie o to viac, že banky tento rok zrejme dosiahnu rekordné zisky. Tie by podľa neho tiež mali prispieť k ozdraveniu verejných financií.
V
Viac ako polovica gastropodnikov by nemusela prežiť ďalšiu vlnu pandémie
4. 10. 2021
Až 52 percent gastropodnikov ďalšiu vlnu koronakrízy neprežije, ak by pomoc od štátu bola rovnaká ako v prechádzajúcom krízovom období. Vyplýva to z prieskumu vykonaného na vzorke viac ako 500 reštaurácií, signatárov iniciatívy Pomoc pre gastro. Vyše 60 percent podnikateľov v slovenskom gastrosektore už v prvej vlne pandémie pristúpilo k prepúšťaniu zamestnancov.
Viac ako 80 percent podnikateľov sa zadlžilo a muselo siahnuť po pôžičkách. Pre vyše 40 percent podnikov tvorilo obedové menu základ tržieb. Až 90 percent podnikateľov deklaruje zlú finančnú situáciu.
Podľa prieskumu vyše 50 percentám gastropodnikom by pomohlo naštartovanie spotreby formou poukazov na stravu. Z prieskumu tiež vyplynulo, že takmer 60 percentám podnikom chýba kvalifikovaný personál a 45 percentám podnikov podľa zistení iniciatívy avizuje menej hostí ako pred pandémiou.
V
Energie majú prvú obeť. Končí u nás firma s 300-tisíc zákazníkmi,
1. 10. 2021
Bankrot medzi prvými začali vyhlasovať spoločnosti v Británii, potom v Nemecku, a dnes sa k nim pridáva aj Slovensko.
Podľa informácií regulačného úradu vo štvrtok požiadal dodávateľ Slovakia Energy o zrušenie povolenia na podnikanie v elektroenergetike a teplárenstve.
Pre svojich 307 770 zákazníkov tak nebude naďalej dodávať elektrinu ani plyn. Dôvodom je pravdepodobne dramatický vývoj cien energií na burzách v kombinácii s nesprávnymi obchodnými rozhodnutiami.
Slovakia Energy bol v minulom roku štvrtým najväčším dodávateľom na trhu s plynom, s trhovým podielom asi šesť percent. Najviac zákazníkov má SPP, vyše 60 percent, po ňom nasledujú innogy a ZSE Energia. Podnik je zároveň jeden najväčších alternatívnych dodávateľov elektriny.
V
Štát sľúbil nové elektrárne, plány však nateraz stroskotali
24. 9. 2021
Najväčšia udalosť dekády a najväčší úspech tejto vlády v oblasti obnoviteľnej energetiky. Tak nazývali na začiatku apríla zelení výrobcovia zrušenie stop-stavu. V praxi išlo o to, že od roku 2014 sa do distribučnej sústavy nemohol pripojiť žiadny nový zdroj. Podľa niektorých to bolo politické rozhodnutie, no malo aj svoje technické dôvody.
V sieti totiž nebola dostatočná kapacita. Na jar tohto roka sa však spustilo nové vedenie na maďarsko-slovenskej hranici, ktoré umožnilo elektrine prúdiť cez toto prepojenie vo väčšom množstve. To otvorilo dvere novým zdrojom v hodnote viac ako 1 800 megawattov.
Z toho 407 megawattov bolo pridelených tým obnoviteľným. Investori slnečných a veterných elektrární si hneď rezervovali kapacity v sieti. Niektoré z rezervácií však prepadnú o pár týždňov a doteraz nikto z nich nepožiadal štát o potrebné potvrdenie. Dôvodom, prečo výrobcovia vyčkávajú, má byť neistota z pripravovanej legislatívy.
V