Zmeny v zákone o vodách
26. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby, je potrebné vydať pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere alebo súčasne s ním v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu vodnú stavbu alebo povolenú vodnú stavbu.
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na zhotovenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby; ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Ohlásenie obsahuje identifikačné údaje o stavebníkovi a o mieste a druhu stavebných prác; prílohou je jednoduchý technický opis, situácia v území a jednoduché schematické znázornenie. Stavebník môže uskutočniť stavebné úpravy na vodnej stavbe len na základe písomného oznámenia orgánu štátnej vodnej správy, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Lehota na začatie stavebných úprav uplynie po dvoch rokoch odo dňa doručenia oznámenia. Orgán štátnej vodnej správy môže v oznámení určiť, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí podmienky a požiadavky na uskutočnenie stavby v rozsahu podľa Stavebného zákona. Pri vodných stavbách je orgán štátnej vodnej správy špeciálnym stavebným úradom. Ak je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a k hlavnej stavbe je príslušný na konanie o stavebnom zámere iný stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy má v takomto konaní postavenie dotknutého orgánu a o stavebnom zámere vodnej stavby koná stavebný úrad príslušný na konanie o stavebnom zámere hlavnej stavby; to platí aj ak ide o stavby a stavebné úpravy, pri ktorých postačuje ohlásenie podľa Stavebného zákona. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na konanie o stavebnom zámere vodnej stavby, vykoná aj kolaudáciu vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy nie je orgánom územného plánovania a nekoná vo veciach vyvlastnenia. Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na zhotovenie alebo zmenu vodnej stavby je súčasne rozhodnutím o stavebnom zámere. Vodnú stavbu je možné užívať na základe kolaudačného osvedčenia. Podmienkou vydania rozhodnutia o stavebnom zámere pre prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod alebo prevádzkovo súvisiacu verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Podmienkou vydania kolaudačného osvedčenia pre verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Ustanovuje sa tiež všeobecné pravidlo, že orgán štátnej vodnej správy je špeciálnym stavebným úradom, v rozsahu pôsobností jednotlivých orgánov podľa tohto zákona. Z tejto úpravy špeciálneho stavebného úradu sa ustanovuje výnimka v súlade so Stavebným zákonom v prípadoch, kedy je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a nie je hlavnou stavbou. V takom prípade sa orgán štátnej vodnej správy, ktorý by inak konal ako špeciálny stavebný úrad, stane dotknutým orgánom podľa § 21 Stavebného zákona a svoju pôsobnosť v oblasti ochrany vôd vykonáva vydávaním záväzného stanoviska – teda už nekoná v správnom konaní ako špeciálny stavebný úrad, ale vydáva záväzné stanovisko.
K
Informačná povinnosť zamestnávateľa pri hromadnom prepúšťaní
8. 11. 2021
Zamestnávateľ má informačnú povinnosť voči príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému doručuje odpis písomnej informácie o plánovanom hromadnom prepúšťaní.
Informácia musí obsahovať mená, priezviská a adresy trvalého pobytu zamestnancov, ktorí majú byť prepustení, a to za účelom hľadania riešení problémov spojených s hromadným prepúšťaním.
Potrebné formuláre k oznámeniu plánovaného hromadného prepúšťania, k informáciám a oznamovaní zmien v priebehu hromadného prepúšťania a k jeho ukončeniu sú dostupné na stránkach úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťania so zástupcami zamestnancov je povinný doručiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania jednak Národnému úradu práce a tiež zástupcom zamestnancov. Následne zástupcovia zamestnancov majú možnosť Národnému úradu práce predložiť pripomienky týkajúce sa hromadného prepúšťania.
Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie o výsledku prerokovania hromadného prepúšťania Národnému úradu práce. Ustanovenú mesačnú lehotu Národný úrad práce využije na hľadanie riešení problémov spojených s plánovaným hromadným prepúšťaním. Zákon pripúšťa, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ustanovenú mesačnú lehotu z objektívnych dôvodov primerane skrátil, o čom je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa, a to písomnou formou. Uvedené lehoty sa v zmysle zákona nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz. Aj v prípade, ak je na zamestnávateľa súdom vyhlásený konkurz, môže ísť o hromadné prepúšťanie a v tomto prípade sa použije ust. § 73 ods. 1 až 5 a 8, 10, 11, ale nie ods. 6 a 7 (teda lehoty, odkedy sa môže začať prepúšťať). Pravidlá pre konkurz upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. ZP osobitne nezmieňuje reštrukturalizáciu, a teda počas nej sa uplatňujú pravidlá podľa ustanovení Zákonníka práce.
Ak by zamestnávateľ pri hromadnom prepúšťaní porušil povinnosti ustanovené zákonom, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy, a to najmenej vo výške dvojnásobku jeho priemerného zárobku určeného podľa ust. § 134 ZP.
K
Rokovanie zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov
8. 11. 2021
Rokovania zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov sa musia v zmysle ZP uskutočniť jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, je zamestnávateľ povinný prerokovať vyššie uvedené priamo s dotknutými zamestnancami.
Na ten účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť príslušnému odborovému orgánu všetky potrebné informácie a písomne ho informovať najmä o
- dôvodoch hromadného prepúšťania
- počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať
- celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva
- dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať
- kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.
Tu môže vzniknúť nejasnosť v tom, kto sú vlastne dotknutí zamestnanci. Povinnosť prerokovať hromadné prepúšťanie, jeho dôsledky a zmiernenie negatívnych dopadov by mala byť vykladaná primerane. Zúženie výkladu na dotknutých zamestnancov môže viesť k vysvetleniu, že má ísť len o tých zamestnancov, ktorých sa má hromadné prepúšťanie priamo dotknúť. Kto je v danom prípade dotknutým zamestnancom, sa však musí posúdiť v každej situácii osobitne. To môžu byť ako konkrétni zamestnanci, rovnako to môže byť skupina zamestnancov prevádzky, v ktorej sa plánuje hromadné prepúšťanie. Preto ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ má povinnosť oboznámiť okruh dotknutých zamestnancov s tým, že chce s nimi alebo s niektorými z nich skončiť pracovný pomer ešte predtým, než s nimi skončí pracovný pomer a rokovať o možnostiach, ako ich udržať v pracovnom pomere.
K
Ceny bytov sa umúdrili. Vzďaľujú sa od bubliny
4. 11. 2021
Často skloňovaná realitná bublina na Slovensku nabrala počas tretieho štvrťroka iný rozmer. Podľa dát Národnej banky Slovenska sa jej prasknutie o čosi oddialilo.
Hoci pandémia koronavírusu dlhodobo tlačí ponukové ceny nehnuteľností výrazne hore, v porovnaní s druhým kvartálom 2021 sa zvýšili o 3,4 percenta a od júla do septembra tohto roka sa ich rast spomalil.
„Medzikvartálne tempo rastu cien sa po predchádzajúcom mimoriadnom štvrťroku stlmilo na hodnoty, ktoré sú v posledných rokoch typické,“ uvádzajú analytici Národnej banky Slovenska.
Zodpovedá priemernému zvýšeniu od roku 2019 – 3,2 percenta, no z historického pohľadu ide o nadštandardné čísla. Do roku 2019 totiž rýchlosť zvyšovania predstavovala len 1,1 percenta.
V
Znižovanie administratívnej záťaže pri asignácii dane
4. 11. 2021
Dňa 24. júla 2021 schválila NR SR zákon č. 310/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V článku XV. tejto novely sa menia viaceré časti ustanovenia § 50 ZDP (Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely), a to v súlade s článkom LXX novely:
• S účinnosťou od 1. septembra 2021
V zmysle novelizovaného ustanovenia § 50 ods. 6 písm. j) správca dane poukáže podiel zaplatenej dane len takému prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ktorý je zapísaný do príslušného registra. Podľa právnej úpravy účinnej do 31. 8. 2021 bolo poukázanie podielu zaplatenej dane správcom dane podmienené zápisom prijímateľa do registra mimovládnych neziskových organizácií podľa z. č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (odvolávka č. 143b, ktorá sa vypúšťa).
V súlade so znením § 50 ods. 6 písm. j) ZDP účinným od 1. 9. 2021 sa podiel zaplatenej dane poukáže len takému prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ktorý je zapísaný do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zriadeného podľa z. č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (doplnená odvolávka č. 136 ag).
• S účinnosťou od 1. januára 2022
Z údajov povinne uvádzaných vo vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie sa z § 50 ods. 3 písm. d) vypúšťa povinnosť uvádzať sídlo a právnu formu prijímateľa podielu zaplatenej dane. Súčasne sa spresňuje, že názov prijímateľa uvedený vo vyhlásení má iba informatívny charakter. Dôvodom je neexistencia jednotnej formy názvu prijímateľa uvádzanej v rôznych informačných systémoch.
Medzi prijímateľov zaplatenej dane sa k občianskemu združeniu dopĺňa aj organizačná jednotka zriadená podľa § 11a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení z. č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií (doplnenie odkazu 136ah). Ide o organizačnú zložku občianskeho združenia, ktorá koná vo svojom mene. K doplneniu došlo za účelom odstránenia interpretačných problémov.
Na základe doplnenia ustanovenia § 50 ods. 6 písm. g) správca dane poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane, ak nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a po doplnení novelou aj v prípade, ak tento prijímateľ nie je evidovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie. Časť týkajúca sa zdravotnej poisťovne zostáva nezmenená, t. j. správca dane poukáže prijímateľovi podiel zaplatenej dane, ak zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitného predpisu.
Povinnosť prijímateľa podielu zaplatenej dane preukazovať zriadenie účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky potvrdením banky a oznamovať číslo tohto účtu sa novelou ruší v prípade, ak prijímateľ požiada notára o osvedčenie splnenia vymedzených podmienok do 30. novembra bežného roka, alebo ak prijímateľ v období od 1. septembra 2021 do 15. decembra preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a nedošlo k zmene jeho čísla účtu.
V