Zmeny v zákone o vodách
26. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby, je potrebné vydať pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere alebo súčasne s ním v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu vodnú stavbu alebo povolenú vodnú stavbu.
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na zhotovenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby; ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Ohlásenie obsahuje identifikačné údaje o stavebníkovi a o mieste a druhu stavebných prác; prílohou je jednoduchý technický opis, situácia v území a jednoduché schematické znázornenie. Stavebník môže uskutočniť stavebné úpravy na vodnej stavbe len na základe písomného oznámenia orgánu štátnej vodnej správy, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Lehota na začatie stavebných úprav uplynie po dvoch rokoch odo dňa doručenia oznámenia. Orgán štátnej vodnej správy môže v oznámení určiť, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí podmienky a požiadavky na uskutočnenie stavby v rozsahu podľa Stavebného zákona. Pri vodných stavbách je orgán štátnej vodnej správy špeciálnym stavebným úradom. Ak je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a k hlavnej stavbe je príslušný na konanie o stavebnom zámere iný stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy má v takomto konaní postavenie dotknutého orgánu a o stavebnom zámere vodnej stavby koná stavebný úrad príslušný na konanie o stavebnom zámere hlavnej stavby; to platí aj ak ide o stavby a stavebné úpravy, pri ktorých postačuje ohlásenie podľa Stavebného zákona. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na konanie o stavebnom zámere vodnej stavby, vykoná aj kolaudáciu vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy nie je orgánom územného plánovania a nekoná vo veciach vyvlastnenia. Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na zhotovenie alebo zmenu vodnej stavby je súčasne rozhodnutím o stavebnom zámere. Vodnú stavbu je možné užívať na základe kolaudačného osvedčenia. Podmienkou vydania rozhodnutia o stavebnom zámere pre prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod alebo prevádzkovo súvisiacu verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Podmienkou vydania kolaudačného osvedčenia pre verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Ustanovuje sa tiež všeobecné pravidlo, že orgán štátnej vodnej správy je špeciálnym stavebným úradom, v rozsahu pôsobností jednotlivých orgánov podľa tohto zákona. Z tejto úpravy špeciálneho stavebného úradu sa ustanovuje výnimka v súlade so Stavebným zákonom v prípadoch, kedy je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a nie je hlavnou stavbou. V takom prípade sa orgán štátnej vodnej správy, ktorý by inak konal ako špeciálny stavebný úrad, stane dotknutým orgánom podľa § 21 Stavebného zákona a svoju pôsobnosť v oblasti ochrany vôd vykonáva vydávaním záväzného stanoviska – teda už nekoná v správnom konaní ako špeciálny stavebný úrad, ale vydáva záväzné stanovisko.
K
Autorské právo po novom
21. 2. 2022
Novelou Autorského zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponujú dve nové smernice Európskej únie.
Prvou z nich je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (ďalej len „smernica o autorskom práve“). Smernica o autorskom práve pristúpila k harmonizácii rôznych oblastí autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, u ktorých si to vyžiadal rýchly rozvoj digitálneho prostredia v EÚ, a preto je rozčlenená do niekoľkých samostatných častí, v ktorých sa postupne dotýka rôznych tém - výnimiek a obmedzení z autorského práva, opatrení na zlepšenie licenčných praktík a prístupu k obsahu a opatrení na dosiahnutie dobre fungujúceho trhu autorských práv.
Druhou smernicou preberanou do Autorského zákona je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (ďalej len „smernica o on-line prenosoch vysielateľov a o retransmisii“). Smernica o on-line prenosoch vysielateľov a o retransmisii reguluje predovšetkým časť on-line služieb spojených s vysielaním, reaguje na nové metódy retransmisie a zavádza prenos programov prostredníctvom techniky tzv. priameho vstupu. Jej cieľom je uľahčiť cezhraničné poskytovanie on-line služieb, ktoré sú doplnkom k vysielaniu, a retransmisií televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch, a to prispôsobením právneho rámca týkajúceho sa výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom relevantných pre tieto činnosti. Vo vzťahu k niektorým častiam on-line vysielania televíznych a rozhlasových vysielateľov (k tzv. doplnkovým on-line službám) preto uvedená smernica zavádza zásadu krajiny pôvodu, podľa ktorej sa k vymedzeným autorskoprávnym spôsobom použitia vysporiadajú práva a uzavrú licenčné zmluvy len v členskom štáte vysielateľa.
K
Povinné výnimky z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom
21. 2. 2022
Novelizáciou Autorského zákona sa v zmysle smernice o autorskom práve stanovujú nové povinné výnimky z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Zároveň bolo potrebné rozšíriť a doplniť ustanovenia k existujúcej úprave obchodne nedostupných diel a na to nadväzujúcej problematike uzatvárania rozšírených hromadných licenčných zmlúv.
Ďalej je potrebné vytvoriť nové právo súvisiace s autorským právom pre vydavateľov periodík, na základe čoho sa do časti Autorského zákona o právach súvisiacich s autorským právom pridáva nová – piata hlava s vymedzením náležitostí predmetného práva. Návrh zákona súčasne zavádza nové povinnosti pre poskytovateľov on-line služieb zdieľania obsahu a upravuje tiež otázku zodpovednosti týchto subjektov za konkrétne spôsoby použitia autorskoprávne chráneného obsahu. V menšej miere sa vyžadujú zásahy do problematiky zmlúv, ako aj do vzťahov medzi nositeľmi práv a používateľmi, vrátane vzťahov s organizáciami kolektívnej správy. Celkovo by transpozícia smernice o autorskom práve do Autorského zákona mala prispieť k zlepšeniu využívania kreatívneho obsahu v digitálnom prostredí, ktorá na jednej strane niektorým subjektom pridá práva či povinnosti, avšak na druhej strane otvorí nové možnosti použitia predmetov ochrany a udeľovania licencií. Celému digitálnemu trhu by mali pomôcť aj nové nástroje transparentnosti (napr. dodatočné vyrovnanie alebo niekoľko doplňujúcich informačných či oznamovacích povinností) a väčší dôraz sa kladie aj na využívanie alternatívnych metód riešenia sporov ako je mediácia alebo arbitrážne konanie.
K
Zmeny Zákonníka práce
15. 2. 2022
Ostatnou novelou Zákonníka práce sa mení a dopĺňa ustanovenie § 66, ktorý upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Podľa stavu de lege lata má zamestnávateľ povinnosť okrem prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, ak títo na pracovisku zamestnávateľa pôsobia, žiadať o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou, so zamestnancom, ktorý je zamestnancom so zdravotným postihnutím, aj príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce môže, ale nemusí takýto súhlas udeliť. V zmysle § 66 má Úrad práce na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku, ktorá je 30 dní. Povinnosť sa nevzťahuje na okamžité skončenie pracovného pomeru. Takto nastavená právna úprava mala pôsobiť v prospech osôb so zdravotným postihnutím, ako posilnenie práv týchto osôb a ako opatrenie slúžiace ako ochrana pred neoprávnenou výpoveďou, nakoľko osoba so zdravotným postihnutím je z objektívnych dôvodov slabším účastníkom pracovno-právneho vzťahu vo vzťahu ku zamestnávateľovi a prípadná výpoveď by mohla mať na takého zamestnanca zásadnejšie negatívne dopady ako by tomu bolo pri bežnom zamestnancovi.
V praxi sa však toto ustanovenie paradoxne ukázalo ako prekážka pre založenie pracovného pomeru osobou so zdravotným postihnutím, z dôvodu obáv z príliš zdĺhavého procesu ukončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa, keďže Úrad práce má na rozhodovanie 30 dní, nie je isté, či súhlas udelí a ak ho aj udelí, výpovedná doba začne plynúť až po doručení písomnej výpovede zamestnávateľom.
Domnievame sa teda, že ustanovenie nechráni pracovný pomer zamestnanca so zdravotným postihnutím, keďže tento z obavy pred vyššie uvedeným procesom často ani nevznikne a osoba so zdravotným postihnutím buď zostáva bez práce, a tým zvyšuje nároky na sociálny systém, alebo, ak má to šťastie, bude vykonávať prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo so sebou prináša pravdepodobnosť rádovo nižšieho zárobku, ako by tomu bolo pri pracovnom pomere a rovnako tak aj nižšiu právnu istotu a menej práv vyplývajúcich z týchto pracovnoprávnych vzťahov.
Z nášho pohľadu ide aj vo svetle vyššie uvedených skutočností o prejav neprimeranej ingerencie štátu do pracovno-právnych vzťahov a neproporcionálnej snahy zákonodarcu o dorovnanie určitých deficitov, ktoré má zamestnanec so zdravotným postihnutím voči bežnému zamestnancovi. Takýto zásah do zmluvnej autonómie subjektov pracovno-právnych vzťahov v konečnom dôsledku znevýhodňuje toho účastníka, ktorého by malo chrániť, keďže takto nastavená ochrana sa javí byť pre potenciálneho zamestnávateľa príliš veľkou záťažou. Načrtnutú úvahu ilustruje a potvrdzuje aj prieskum realizovaný portálom www.profesia.sk, ktorý obsahoval aj otázku smerujúcu k úlohe §66 pri ochrane zamestnancov so zdravotným postihnutím.
K
Finančná kontrola a audit po novom
15. 2. 2022
Novela zákona o finančnej kontrole a audite bude mať pozitívny dosah na zníženie administratívnej záťaže pri čerpaní prostriedkov Európskej únie.
Novela zákona vytvára právny základ na overovanie poskytnutia verejných financií administratívnou finančnou kontrolou len s tými skutočnosťami, ktoré budú určené na základe písomnej analýzy rizík. Uvedená úprava sa zavádza najmä pre účely výkonu finančnej kontroly v oblasti implementácie fondov EÚ. Takýmto prístupom sa zefektívni proces výkonu administratívnej finančnej kontroly, nakoľko sa zníži administratívna záťaž zamestnancov orgánov verejnej správy vykonávajúcich administratívnu finančnú kontrolu. Zefektívnenie výkonu finančnej kontroly zabezpečí aj možnosť podpisovať v odôvodnených prípadoch návrh správy alebo návrh čiastkovej správy a správu alebo čiastkovú správu z administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste len jedným zo zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorý vykonal finančnú kontrolu. Podľa súčasnej právnej úpravy sú potrebné podpisy všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorí dané kontroly vykonali.
Cieľom novely zákona bolo taktiež upraviť možnosť externalizácie výkonu administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste. Právnou úpravou sa umožní vykonávať administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste iným orgánom verejnej správy, ak tak ustanovia osobitné predpisy. Zároveň sa precizujú niektoré ustanovenia procesných pravidiel výkonu finančnej kontroly a auditu.
K