Zmeny v zákone o vodách
26. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby, je potrebné vydať pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere alebo súčasne s ním v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu vodnú stavbu alebo povolenú vodnú stavbu.
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na zhotovenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby; ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Ohlásenie obsahuje identifikačné údaje o stavebníkovi a o mieste a druhu stavebných prác; prílohou je jednoduchý technický opis, situácia v území a jednoduché schematické znázornenie. Stavebník môže uskutočniť stavebné úpravy na vodnej stavbe len na základe písomného oznámenia orgánu štátnej vodnej správy, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Lehota na začatie stavebných úprav uplynie po dvoch rokoch odo dňa doručenia oznámenia. Orgán štátnej vodnej správy môže v oznámení určiť, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí podmienky a požiadavky na uskutočnenie stavby v rozsahu podľa Stavebného zákona. Pri vodných stavbách je orgán štátnej vodnej správy špeciálnym stavebným úradom. Ak je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a k hlavnej stavbe je príslušný na konanie o stavebnom zámere iný stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy má v takomto konaní postavenie dotknutého orgánu a o stavebnom zámere vodnej stavby koná stavebný úrad príslušný na konanie o stavebnom zámere hlavnej stavby; to platí aj ak ide o stavby a stavebné úpravy, pri ktorých postačuje ohlásenie podľa Stavebného zákona. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na konanie o stavebnom zámere vodnej stavby, vykoná aj kolaudáciu vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy nie je orgánom územného plánovania a nekoná vo veciach vyvlastnenia. Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na zhotovenie alebo zmenu vodnej stavby je súčasne rozhodnutím o stavebnom zámere. Vodnú stavbu je možné užívať na základe kolaudačného osvedčenia. Podmienkou vydania rozhodnutia o stavebnom zámere pre prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod alebo prevádzkovo súvisiacu verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Podmienkou vydania kolaudačného osvedčenia pre verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Ustanovuje sa tiež všeobecné pravidlo, že orgán štátnej vodnej správy je špeciálnym stavebným úradom, v rozsahu pôsobností jednotlivých orgánov podľa tohto zákona. Z tejto úpravy špeciálneho stavebného úradu sa ustanovuje výnimka v súlade so Stavebným zákonom v prípadoch, kedy je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a nie je hlavnou stavbou. V takom prípade sa orgán štátnej vodnej správy, ktorý by inak konal ako špeciálny stavebný úrad, stane dotknutým orgánom podľa § 21 Stavebného zákona a svoju pôsobnosť v oblasti ochrany vôd vykonáva vydávaním záväzného stanoviska – teda už nekoná v správnom konaní ako špeciálny stavebný úrad, ale vydáva záväzné stanovisko.
K
Rozpočtové pravidlá VS po novom
21. 3. 2022
Novelou zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa zabezpečuje naplnenie cieľov novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti reagujúc na zavedenie limitu verejných výdavkov ako systémového rozpočtového nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ukotvenie proti-cyklickej rozpočtovej politiky.
Limit verejných výdavkov je hlavným rozpočtovým nástrojom na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a schvaľuje ho Národná rada Slovenskej republiky uznesením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Limitom verejných výdavkov sa rozumie maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy určená podľa čl. 7a novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a vyjadrená sumou; limit verejných výdavkov sa nevzťahuje na výdavky územnej samosprávy, prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody Európskej únii, výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy. Novelou zákona sa zabezpečuje premietnutie limitu verejných výdavkov ako regulujúceho nástroja do procesu zostavovania rozpočtu verejnej správy a následne aj jeho úprav. Ustanovilo sa, aby limity verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy schvaľovala Národná rada Slovenskej republiky, keďže samotná Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje celkový limit verejných výdavkov.
K
Ceny v eurozóne porastú ešte viac
18. 3. 2022
Inflácia v eurozóne sa pravdepodobne nevráti na nízke úrovne, na ktorých sa držala celé roky pred nedávnym prudkým nárastom cien energií. A to aj po odznení vplyvu vojny na Ukrajine. Uviedla to vo štvrtok šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová.
Podľa nej je čoraz viac pravdepodobné, že sa rast spotrebiteľských cien v euroregióne "v strednodobom horizonte stabilizuje na 2-percentnej cieľovej úrovni" ECB, povedala s odkazom na obdobie dlhšie ako tri roky.
Lagardová pripomenula tiež, že súčasná menová politika banky "čelí novej výzve", keď naznačila koniec slabej inflácie, ktorá sužovala eurozónu v uplynulom desaťročí.
"Sme stále viac presvedčení, že dynamika inflácie v strednodobom horizonte sa nevráti k modelu, ktorý sme videli pred pandémiou," skonštatovala. A dodala, že ECB musí zároveň "zvládnuť šok, keď inflácia v krátkodobom horizonte stúpne ešte viac nad cieľ banky a rast eurozóny klesne".
V
Priemyslu sa darí, vo viacerých odvetviach rástli tržby dvojciferne
14. 3. 2022
Tržby v ťažiskovom priemysle vzrástli v januári medziročne dvojciferne. Pokles bol iba pri stavebníctve. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad.
"Tržby v priemysle medziročne rastú už tretí mesiac po sebe, dynamika rastu tohto ťažiskového odvetvia slovenskej ekonomiky dokonca zrýchľuje, pričom tržby v januári 2022 stúpli o 12,7 percenta," skonštatovali štatistici.
Výrazný medziročný rast, o 13,8 percenta, si udržali aj podniky dopravy a skladovania. V dlhodobom trende rastu pokračovali aj subjekty pôsobiace v oblasti informačných a komunikačných činností a oproti januáru 2021 stúpli o 9,8 percenta.
Tržby vo vybraných trhových službách sa po dvojmesačnom poklese opäť dostali do kladných čísel a medziročne sa zvýšili o 5,1 percenta.
"Stavebníctvo si ako jediné z piatich sledovaných odvetví ekonomiky pohoršilo a po troch mesiacoch rastu zaznamenalo v januári 2022 medziročný pokles o 10,1 percenta," dodali štatistici.
V rámci podrobnejších dát štatistici skonštatovali, že na raste tržieb v priemysle sa najviac podieľali tržby v dodávkach elektriny, plynu a pary - zaznamenali nárast o 38,7 percenta.
Priemyslu prilepšili aj výroba kovov a kovových konštrukcií (nárast o 21,1 percenta), výroba produktov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov (o 25,2 percenta), výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov (o 26,3 percenta), ako aj výroba strojov a zariadení (o 21,5 percenta).
Naopak, do mínusových čísel sa dostali len tržby vo výrobe dopravných prostriedkov, ktoré klesli o 7,4 percenta, a tržby v ťažbe a dobývaní s poklesom o 5,3 percenta.
V
Tržby maloobchodu si udržujú rastúce tempo
4. 3. 2022
Tržby maloobchodu v januári po očistení o infláciu medziročne stúpli o 17 percent. Ešte viac rástli v sektoroch ubytovania a reštaurácií, kde však len dobiehajú skorší prepad. Informoval o tom dnes Štatistický úrad. Vývoj tržieb podnikateľov v uplynulom období poznamenala epidémia choroby covid-19 a súvisiace reštrikcie.
Januárové tempo rastu tržieb slovenského bolo najvyššie za posledné tri roky. Tržby sektora rástli desiaty mesiac po sebe, vlani v decembri sa medziročne zvýšili o 1,1 percenta.
Reštauráciám a pohostinským zariadeniam na Slovensku v januári stúpli tržby oproti minulému roku o 29,3 percenta. V sektore ubytovania stúpli až na štvornásobok minuloročnej hodnoty, vlani však prudko klesli kvôli obmedzeniu činnosti týchto prevádzok v súvislosti s koronavírusovou nákazou.
V