Zmeny v zákone o vodách
26. 3. 2025
Po novom sa v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby, je potrebné vydať pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere alebo súčasne s ním v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu vodnú stavbu alebo povolenú vodnú stavbu.
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na zhotovenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby; ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Ohlásenie obsahuje identifikačné údaje o stavebníkovi a o mieste a druhu stavebných prác; prílohou je jednoduchý technický opis, situácia v území a jednoduché schematické znázornenie. Stavebník môže uskutočniť stavebné úpravy na vodnej stavbe len na základe písomného oznámenia orgánu štátnej vodnej správy, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Lehota na začatie stavebných úprav uplynie po dvoch rokoch odo dňa doručenia oznámenia. Orgán štátnej vodnej správy môže v oznámení určiť, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí podmienky a požiadavky na uskutočnenie stavby v rozsahu podľa Stavebného zákona. Pri vodných stavbách je orgán štátnej vodnej správy špeciálnym stavebným úradom. Ak je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a k hlavnej stavbe je príslušný na konanie o stavebnom zámere iný stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy má v takomto konaní postavenie dotknutého orgánu a o stavebnom zámere vodnej stavby koná stavebný úrad príslušný na konanie o stavebnom zámere hlavnej stavby; to platí aj ak ide o stavby a stavebné úpravy, pri ktorých postačuje ohlásenie podľa Stavebného zákona. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na konanie o stavebnom zámere vodnej stavby, vykoná aj kolaudáciu vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy nie je orgánom územného plánovania a nekoná vo veciach vyvlastnenia. Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na zhotovenie alebo zmenu vodnej stavby je súčasne rozhodnutím o stavebnom zámere. Vodnú stavbu je možné užívať na základe kolaudačného osvedčenia. Podmienkou vydania rozhodnutia o stavebnom zámere pre prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod alebo prevádzkovo súvisiacu verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Podmienkou vydania kolaudačného osvedčenia pre verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu. Ustanovuje sa tiež všeobecné pravidlo, že orgán štátnej vodnej správy je špeciálnym stavebným úradom, v rozsahu pôsobností jednotlivých orgánov podľa tohto zákona. Z tejto úpravy špeciálneho stavebného úradu sa ustanovuje výnimka v súlade so Stavebným zákonom v prípadoch, kedy je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a nie je hlavnou stavbou. V takom prípade sa orgán štátnej vodnej správy, ktorý by inak konal ako špeciálny stavebný úrad, stane dotknutým orgánom podľa § 21 Stavebného zákona a svoju pôsobnosť v oblasti ochrany vôd vykonáva vydávaním záväzného stanoviska – teda už nekoná v správnom konaní ako špeciálny stavebný úrad, ale vydáva záväzné stanovisko.
K
Mestá a obce dlhujú štátu milióny
13. 4. 2023
Z čoho ich zaplatia, stále nevedia. Pôžičky, ktoré dostali samosprávy ešte počas pandémie, treba tento rok zaplatiť. Únia miest Slovenska hovorí, že diskusie sú stále otvorené a riešenie hľadajú.Ešte v marci mestá a obce rokovali s povereným premiérom Eduardom Hegerom o úsporných opatreniach v súvislosti s energetickou krízou, kde požadovali podporu zo strany štátu.
Diskutovali aj o splatení pandemických pôžičiek, ktoré sa vyšplhali na desiatky miliónov eur. Samosprávy ich majú zaplatiť štátu už tento rok, lenže financie na to nemajú. Práve na téme bezúročných pôžičiek sa rokovania zasekli. „Koncové stanovisko nám premiér nedal, aj keď to opakovane všetky tri organizácie (ÚMS, SK8 a ZMOS) žiadali,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk Jozef Viskupič zo Združenia samosprávnych krajov SK8. Do októbra 2020 štát požičal mestám a obciam viac ako 72 miliónov eur. Financie dostali obce, mestá a župy, ktoré čelili výpadkom príjmov počas pandémie. Tie použili na dofinancovanie bežných výdavkov, ktoré mali a aj na prípadné plánované investície. Aj keď od marcového rokovania medzi povereným premiérom a samosprávami uplynuli týždne, splatenie pôžičiek zostáva otvorenou témou. Práve ich odpustenie by pre samosprávy znamenalo výraznú finančnú pomoc v čase pretrvávajúcej energetickej krízy.
„Rokovania so zástupcami štátu prebiehajú neustále, naposledy bolo spoločné stretnutie pred veľkonočnými sviatkami, a to v stredu 5. apríla. Postupne sa blížime k zhode aspoň na čiastočnom riešení dopadov krízy na samosprávy,“ hovorí Daniela Piršelová z Únie miest Slovenska pre Aktuality.sk. Minimálna pžiadavka samospráv je taká, aby prišlo k odkladu splatnosti na neskoršie obdobie. Rokovania označila Únia miest Slovenska za konštruktívne.
Združenie miest a obcí Slovenska zas hovorí, že požadovali plošnú finančnú pomoc, nielen pôžičky, ktoré musí zaplatiť každý, komu bola pôžička poskytnutá. „Sme jediná krajina naokolo, kde mestá a obce dostali iba pôžičky, a preto naďalej trváme na tom, aby pôžičky boli zmenené na nenávratné finančné dotácie a aby štát prispel aj ostatným miestnym samosprávam,“ uvádza vo svojom stanovisku ZMOS.
S
U domácností sa prejavujú negatívne efekty inflácie, začnú obmedzovať spotrebu
12. 4. 2023
Do nasledujúcich mesiacov očakávame postupné klesanie spotreby domácností, a to najmä v niektorých druhoch maloobchodu, ale aj v službách," tvrdí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne. V spotrebnom správaní domácností sa začínajú čoraz citeľnejšie prejavovať negatívne efekty vysokej inflácie. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank v komentári k údajom o februárových tržbách maloobchodu, ktoré zverejnil Štatistický úrad.
"Mierne prekvapivým je zloženie poklesu, ktorý ťahá predovšetkým zvyčajne stabilnejší predaj potravín. Vysvetlením tohto relatívne netypického javu by mohla byť štruktúra inflácie, ktorú ťahajú nahor práve potraviny. To negatívne zasahuje najmä nízkopríjmové domácnosti, ktoré sú tak nútené upravovať aj spotrebu základných položiek spotrebného koša, akými potraviny bezpochyby sú. Nemusí sa pritom jednať len o priame zníženie spotreby, ale aj o preskupenie nákupov potravín smerom k lacnejším a zvyčajne menej kvalitným alternatívam," spresnil. Na rozdiel od maloobchodu, tržby v hoteloch a reštauráciách vo februári podľa analytika rástli. Ich nárast mal však prevažne len technický charakter a bol len prirodzenou korekciou extrémne slabého januára, ktorého čísla ovplyvnil rekordne teplý prelom rokov. Vyššie tržby vo februári zaznamenal aj predaj a oprava áut. Spotreba podľa Koršňáka aj v nasledujúcich mesiacoch bude narážať na svoje limity plynúce najmä z rekordne vysokej inflácie. "Po vyčerpaní finančných vankúšov nižšej strednej a nízkopríjmovej skupiny domácností a odznení vianočného efektu – vyššia motivácia siahať na úspory – očakávame ďalšie utlmovanie spotreby domácností na Slovensku," dodal Koršňák.
S
Minulý rok ukončili podnikanie tisícky firiem a živnostníkov
11. 4. 2023
Počas minulého roka ukončilo na Slovensku svoju činnosť spolu 5 684 firiem, z toho 5 448 spoločností s ručením obmedzeným a 236 akciových spoločností. Zároveň k rovnakému kroku pristúpilo aj 38 856 fyzických osôb – podnikateľov nezapísaných v obchodnom registri. Firmy a živnostníci stále zápasia s dosahmi pandémie. Vyplýva to z aktuálnej analýzy nadnárodnej poradensko-analytickej spoločnosti Dun & Bradstreet. "Najviac subjektov ukončilo podnikanie v apríli minulého roka.
Presnejšie to bolo 2 523 spoločností s ručením obmedzeným a 113 akciových spoločností," priblížila analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová. Pripomenula, že veľmi pravdepodobne bude počet zaniknutých kapitálových spoločností za rok 2022 ešte vyšší, pretože dáta o ukončení podnikania sa v oficiálnych štatistikách vykazujú s oneskorením. Najčastejšie zanikali spoločnosti v oblastiach nešpecializovaný veľkoobchod, a to v 393 prípadoch, ostatné poradenstvo v oblasti podnikania a riadenia, kde činnosť ukončilo 387 firiem a ostatné podporné činnosti pre podnikanie. V tejto oblasti skončilo podnikanie 294 spoločností. Počas roka 2022 zároveň ukončilo svoju činnosť aj 38 856 živnostníkov. Z toho najviac, a to 7 165, ich bolo v Prešovskom kraji, nasledoval Nitriansky kraj s 5 207 zrušenými živnosťami a Bratislavský kraj, v ktorom prestalo podnikať 4 944 živnostníkov. "Firmy a živnostníci už dlhšie zápasili s dosahmi pandémie nového koronavírusu na podnikanie a v priebehu minulého roku sa pridali aj dôsledky vojenského konfliktu na Ukrajine," uviedla Štěpánová.
S
Splátky hypoték stúpnu
31. 3. 2023
Rekordné tempo všeobecného rastu cien nás sprevádza už viac ako rok. Návrat na hodnoty spred štartu vojny na Ukrajine je zároveň v nedohľadne. Na Slovensku sa vo februári rýchlosť medziročnej inflácie dokonca vrátila na rekordnú úroveň 15,4 percenta. V eurozóne zdražovanie síce spomalilo už štvrtýkrát za sebou na 8,5 percenta, to však neodradilo Európsku centrálnu banku od ďalšieho dvíhania úrokovej sadzby o 50 bázických bodov na súčasných 3,50 percenta.
Jedna zo sfér, ktorá to pocítila, je bývanie. Nový makroekonomický výhľad Národnej banky Slovenska upozornil na to, že bývanie sa stáva vplyvom zvyšujúcich sa úrokových sadzieb čoraz nedostupnejšie a ani pokles cien nehnuteľností v spojení s rastom miezd nedokázal tento efekt vykompenzovať. „Zvyšovanie úrokových sadzieb priamo ovplyvnilo dopyt po nehnuteľnostiach, predchádzalo mu však obdobie nadmerného tlaku na realitnom trhu, snaha kupujúcich využiť nízke úrokové sadzby a snaha o refinancovanie hypoték. Preto je aj prepad aktivity na finančnom trhu v prípade hypoték taký výrazný,“ priblížil analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Martin Lazík....
J