Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Informačná povinnosť zamestnávateľa pri hromadnom prepúšťaní
8. 11. 2021
Zamestnávateľ má informačnú povinnosť voči príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému doručuje odpis písomnej informácie o plánovanom hromadnom prepúšťaní.
Informácia musí obsahovať mená, priezviská a adresy trvalého pobytu zamestnancov, ktorí majú byť prepustení, a to za účelom hľadania riešení problémov spojených s hromadným prepúšťaním.
Potrebné formuláre k oznámeniu plánovaného hromadného prepúšťania, k informáciám a oznamovaní zmien v priebehu hromadného prepúšťania a k jeho ukončeniu sú dostupné na stránkach úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťania so zástupcami zamestnancov je povinný doručiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania jednak Národnému úradu práce a tiež zástupcom zamestnancov. Následne zástupcovia zamestnancov majú možnosť Národnému úradu práce predložiť pripomienky týkajúce sa hromadného prepúšťania.
Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie o výsledku prerokovania hromadného prepúšťania Národnému úradu práce. Ustanovenú mesačnú lehotu Národný úrad práce využije na hľadanie riešení problémov spojených s plánovaným hromadným prepúšťaním. Zákon pripúšťa, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ustanovenú mesačnú lehotu z objektívnych dôvodov primerane skrátil, o čom je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa, a to písomnou formou. Uvedené lehoty sa v zmysle zákona nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz. Aj v prípade, ak je na zamestnávateľa súdom vyhlásený konkurz, môže ísť o hromadné prepúšťanie a v tomto prípade sa použije ust. § 73 ods. 1 až 5 a 8, 10, 11, ale nie ods. 6 a 7 (teda lehoty, odkedy sa môže začať prepúšťať). Pravidlá pre konkurz upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. ZP osobitne nezmieňuje reštrukturalizáciu, a teda počas nej sa uplatňujú pravidlá podľa ustanovení Zákonníka práce.
Ak by zamestnávateľ pri hromadnom prepúšťaní porušil povinnosti ustanovené zákonom, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy, a to najmenej vo výške dvojnásobku jeho priemerného zárobku určeného podľa ust. § 134 ZP.
K
Rokovanie zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov
8. 11. 2021
Rokovania zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov sa musia v zmysle ZP uskutočniť jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, je zamestnávateľ povinný prerokovať vyššie uvedené priamo s dotknutými zamestnancami.
Na ten účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť príslušnému odborovému orgánu všetky potrebné informácie a písomne ho informovať najmä o
- dôvodoch hromadného prepúšťania
- počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať
- celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva
- dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať
- kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.
Tu môže vzniknúť nejasnosť v tom, kto sú vlastne dotknutí zamestnanci. Povinnosť prerokovať hromadné prepúšťanie, jeho dôsledky a zmiernenie negatívnych dopadov by mala byť vykladaná primerane. Zúženie výkladu na dotknutých zamestnancov môže viesť k vysvetleniu, že má ísť len o tých zamestnancov, ktorých sa má hromadné prepúšťanie priamo dotknúť. Kto je v danom prípade dotknutým zamestnancom, sa však musí posúdiť v každej situácii osobitne. To môžu byť ako konkrétni zamestnanci, rovnako to môže byť skupina zamestnancov prevádzky, v ktorej sa plánuje hromadné prepúšťanie. Preto ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ má povinnosť oboznámiť okruh dotknutých zamestnancov s tým, že chce s nimi alebo s niektorými z nich skončiť pracovný pomer ešte predtým, než s nimi skončí pracovný pomer a rokovať o možnostiach, ako ich udržať v pracovnom pomere.
K
Ceny bytov sa umúdrili. Vzďaľujú sa od bubliny
4. 11. 2021
Často skloňovaná realitná bublina na Slovensku nabrala počas tretieho štvrťroka iný rozmer. Podľa dát Národnej banky Slovenska sa jej prasknutie o čosi oddialilo.
Hoci pandémia koronavírusu dlhodobo tlačí ponukové ceny nehnuteľností výrazne hore, v porovnaní s druhým kvartálom 2021 sa zvýšili o 3,4 percenta a od júla do septembra tohto roka sa ich rast spomalil.
„Medzikvartálne tempo rastu cien sa po predchádzajúcom mimoriadnom štvrťroku stlmilo na hodnoty, ktoré sú v posledných rokoch typické,“ uvádzajú analytici Národnej banky Slovenska.
Zodpovedá priemernému zvýšeniu od roku 2019 – 3,2 percenta, no z historického pohľadu ide o nadštandardné čísla. Do roku 2019 totiž rýchlosť zvyšovania predstavovala len 1,1 percenta.
V
Znižovanie administratívnej záťaže pri asignácii dane
4. 11. 2021
Dňa 24. júla 2021 schválila NR SR zákon č. 310/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V článku XV. tejto novely sa menia viaceré časti ustanovenia § 50 ZDP (Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely), a to v súlade s článkom LXX novely:
• S účinnosťou od 1. septembra 2021
V zmysle novelizovaného ustanovenia § 50 ods. 6 písm. j) správca dane poukáže podiel zaplatenej dane len takému prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ktorý je zapísaný do príslušného registra. Podľa právnej úpravy účinnej do 31. 8. 2021 bolo poukázanie podielu zaplatenej dane správcom dane podmienené zápisom prijímateľa do registra mimovládnych neziskových organizácií podľa z. č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (odvolávka č. 143b, ktorá sa vypúšťa).
V súlade so znením § 50 ods. 6 písm. j) ZDP účinným od 1. 9. 2021 sa podiel zaplatenej dane poukáže len takému prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ktorý je zapísaný do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zriadeného podľa z. č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (doplnená odvolávka č. 136 ag).
• S účinnosťou od 1. januára 2022
Z údajov povinne uvádzaných vo vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie sa z § 50 ods. 3 písm. d) vypúšťa povinnosť uvádzať sídlo a právnu formu prijímateľa podielu zaplatenej dane. Súčasne sa spresňuje, že názov prijímateľa uvedený vo vyhlásení má iba informatívny charakter. Dôvodom je neexistencia jednotnej formy názvu prijímateľa uvádzanej v rôznych informačných systémoch.
Medzi prijímateľov zaplatenej dane sa k občianskemu združeniu dopĺňa aj organizačná jednotka zriadená podľa § 11a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení z. č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií (doplnenie odkazu 136ah). Ide o organizačnú zložku občianskeho združenia, ktorá koná vo svojom mene. K doplneniu došlo za účelom odstránenia interpretačných problémov.
Na základe doplnenia ustanovenia § 50 ods. 6 písm. g) správca dane poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane, ak nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a po doplnení novelou aj v prípade, ak tento prijímateľ nie je evidovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie. Časť týkajúca sa zdravotnej poisťovne zostáva nezmenená, t. j. správca dane poukáže prijímateľovi podiel zaplatenej dane, ak zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitného predpisu.
Povinnosť prijímateľa podielu zaplatenej dane preukazovať zriadenie účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky potvrdením banky a oznamovať číslo tohto účtu sa novelou ruší v prípade, ak prijímateľ požiada notára o osvedčenie splnenia vymedzených podmienok do 30. novembra bežného roka, alebo ak prijímateľ v období od 1. septembra 2021 do 15. decembra preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a nedošlo k zmene jeho čísla účtu.
V