Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Úhrada liekov
1. 7. 2022
Novelou zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia vláda SR realizuje svoju úlohu zlepšiť podmienky na vstup preukázateľne účinných inovatívnych liekov na náš trh.
Novela má za ciele odstrániť rozdielny prístup pacientov k liečbe inovatívnymi liekmi s preukázaným klinickým účinkom; umožniť a podporiť vstup nových liekov na trh; zabezpečiť účelné a efektívne vynakladanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia a finančnú stabilitu tohto systému; a podporiť efekt úspory zdrojov verejného zdravotného poistenia spojený so vstupom generických a biologicky podobných liekov na trh.
Súčasná právna úprava má za následok, že väčšina nových inovatívnych liekov je hradená v tzv. výnimkovom režime, v rámci ktorého je rozhodnutie, či daný liek bude alebo nebude uhradený z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, na uvážení zdravotnej poisťovne. Rozhodnutia zdravotných poisťovní o úhrade lieku vo výnimkovom režime sa od prípadu k prípadu medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami líšia. Z uvedeného dôvodu dochádza k markantným rozdielom v prístupe poistencov k liečbe jednotlivými liekmi z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Liek je z prostriedkov verejného zdravotného poistenia bez akýchkoľvek rozdielov štandardne uhrádzaný všetkými zdravotnými poisťovňami, ak je zaradený v zozname kategorizovaných liekov. Cieľom tejto novely preto je podporiť vstup inovatívnych liekov do zoznamu kategorizovaných liekov, teda podporiť ich presun z výnimkového režimu do režimu kategorizácie.
Novela podporuje vstup inovatívnych liekov do zoznamu kategorizovaných liekov zefektívnením procesu uzatvárania zmlúv o podmienkach úhrady lieku a rozšírením možností, kedy zmluvu o podmienkach úhrady lieku je možné uzatvoriť; modifikáciou mechanizmu výpočtu prahovej hodnoty pre posúdenie nákladovej efektívnosti liekov či modifikáciou mechanizmu určovania podmienenej úhrady.
K
Rastúce úroky posielajú záujem o hypotéky nadol
1. 7. 2022
Správy o raste úrokových sadzieb vo veľkom zmobilizovali Slovákov. Až natoľko, že objem poskytnutých hypoték v marci dosiahol absolútny rekord vyše tri miliardy eur.
Rozdiel je pritom zrejmý pri spätnom pohľade na situáciu pred rokom, keď bolo toto číslo približne o 1,8 miliardy eur nižšie. Napriek tomu, že záujem je stále vysoký, z vrcholu už klesáme nadol a ošiaľ utícha. Ukazujú to aj dáta Národnej banky Slovenska. V máji sme si zobrali nové úvery a refinancovali dokopy „len“ za 2,41 miliardy eur. Aj keď je to opäť nižšia suma ako aprílových 2,44 miliardy, je to stále tretí najvyšší objem hypoték, aký si Slováci kedy zobrali.
V
NBS sa obáva zlyhávania úverov, bankám prikazuje zvýšiť rezervu
27. 6. 2022
V úverovaní patríme k jedným z najrýchlejšie rastúcich v Európe. Súčasné tempo je dvojciferné a v apríli stúplo medziročne o desať percent. V tom istom mesiaci sme si nabrali úvery za viac ako 1,4 miliardy eur. Na porovnanie, keď sa začínala pandémia, bolo to o polovicu menej.
Národná banka Slovenska už vlani upozorňovala, že nás to môže vtiahnuť do problémov, no priestor na zmenu pravidiel vtedy ešte nevidela. Až doteraz. Podľa NBS totiž máme „tendenciu podceňovať riziká spojené so splácaním dlhu“. Zvýši preto proticyklický kapitálový vankúš. Ten si banky vytvárajú pre prípad nárastu objemu nesplácaných úverov. Sektor to bude stáť od budúcoročného augusta o približne 3,6 milióna eur viac.
V
Spoločné nákupy či cenové stropy
24. 6. 2022
Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie začali v Bruseli záverečný druhý deň summitu, ktorý venujú debate o možných opatreniach proti vysokým cenám energie a obmedzeným dodávkam ruského plynu.
Lídri pred summitom navrhovali rôzne recepty od spoločných nákupov plynu po cenové stropy, na konkrétnych spoločných riešeniach sa však zrejme nezhodnú. Konkrétnym výstupom summitu by mal byť súhlas so zavedením eura v Chorvátsku, na ktorom by sa mali šéfovia štátov zhodnúť v úvodnej časti dnešného rokovania.
Európa v súčasnosti zápasí s rekordnou infláciou, ktorú poháňajú obzvlášť vysoké ceny energií súvisiace s ruskou inváziou na Ukrajinu a obmedzovaním dodávok plynu.
Veľká časť krajín EÚ chce hľadať recept v spoločných nákupoch suroviny, o ktorých dnes pri príchode na summit hovoril napríklad belgický premiér Alexander de Croo a podporuje ich aj česká vláda. Európska komisia v súčasnosti pripravuje systém možného fungovania veci, ktorý chce predložiť v najbližšom čase.
V