Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Rozpočtové pravidlá VS
9. 1. 2023
Ministerstvo financií Slovenskej republiky predložilo návrh novely zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorého cieľom bolo upraviť postup pri uplatňovaní limitu verejných výdavkov, ak je aktivovaná všeobecná úniková doložka podľa európskych predpisov.
Po novom sa upravilo, aby vláda nebola povinná zosúladiť rozpočet verejnej správy s limitom verejných výdavkov, ak je aktivovaná všeobecná úniková doložka, ako aj možnosť prekročiť limit verejných výdavkov, ak k aktivácii všeobecnej únikovej doložky dôjde po schválení limitov verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy a po schválení zákona o štátnom rozpočte.
K
Odborná príprava zamestnancov
9. 1. 2023
Novelou zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sa upravuje povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť odbornú prípravu všetkých zamestnancov, ktorí sú pri práci exponovaní diizokyanátom, ako aj povinnosť fyzických osôb - podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby a sú pri práci exponované diizokyanátom.
Z dôvodu poskytnutia dostatočného času na zabezpečenie odbornej prípravy pre všetky osoby, ktoré sú pri práci exponované diizokyanátom, sa v zmysle nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1149 z 3.
augusta 2020, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o diizokyanáty (Ú. v. EÚ L 252, 4.8.2020) uplatňuje povinnosť zamestnávateľov a fyzických osôb–podnikateľov, ktorí nezamestnávajú iné fyzické osoby a ktorí vykonávajú prácu s diizokyanátmi samostatne od 24. augusta 2023 zabezpečiť odbornú prípravu na prácu s diizokyanátmi. Touto novelou zákona sa ďalej umožňuje vstup so zvieraťom na prírodné a umelé kúpalisko pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré môžu vstúpiť v sprievode psa so špeciálnym výcvikom.
Ďalej sa stanovujú podmienky pre výkon činnosti plavčíka, ktorými sú vek minimálne 18 rokov a povinnosť absolvovať akreditovaný kurz prvej pomoci.
K
Ceny tepla stúpnu priemerne o 112 percent
6. 1. 2023
Pre odberateľov v bytových objektoch sa na základe mimoriadnych opatrení vlády skutočne uplatňované ceny za dodávku tepla zvýšia maximálne o 20 eur za megawatthodinu.
Maximálne regulované ceny tepla pre všetkých odberateľov v systémoch centrálneho zásobovania teplom vzrastú tento rok v priemere o 112 percent. Dôvodom je nárast trhových cien elektriny a palív potrebných na výrobu tepla. Pre odberateľov v bytových objektoch sa na základe mimoriadnych opatrení vlády skutočne uplatňované ceny za dodávku tepla zvýšia maximálne o 20 eur za megawatthodinu. Informoval o tom vo štvrtok hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Radoslav Igaz.
Priblížil, že počas posledných troch mesiacov úrad dostal 333 cenových návrhov teplárenských spoločností, ktoré požiadali o schválenie ceny pre rok 2023. Úrad do konca roka 2022 vydal 248 rozhodnutí o cenách tepla v systémoch CZT na rok 2023, s asi 73-percentným podielom celkovej dodávky tepla v systémoch CZT v SR. Zvyšných 85 cenových konaní na rok 2023 bude ukončených po splnení príslušných legislatívnych náležitostí.
V
Ministerstvo pripravuje ďalšiu výzvu na pomoc v boji s vysokými cenami energií
6. 1. 2023
Ide o pokračovanie pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine, ktorú ministerstvo poskytovalo už počas decembra 2022. Ministerstvo hospodárstva plánuje už počas februára vyhlásiť ďalšiu výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na pokrytie dodatočných nákladov v dôsledku zvýšenia cien plynu a elektriny. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva.
Ide o pokračovanie pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine, ktorú ministerstvo poskytovalo už počas decembra 2022.
Oprávneným žiadateľom bude podľa Ministerstva hospodárstva každý subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť (je poskytovateľom služby alebo predajcom tovaru) bez ohľadu na svoj právny status, veľkosť či spôsob financovania, vrátane samospráv, občianskych združení či domovov sociálnych služieb.
Oprávnené obdobie, ako aj ďalšie parametre možností čerpania spresní rezort hospodárstva v závislosti od vývoja situácie s cenami energií.
V rámci uvedenej výzvy bude v tomto prípade poskytnutá pomoc aj odberateľom elektriny mimo domácnosti s celkovým ročným odberom elektriny za predchádzajúci rok najviac 30.000 kilowatthodín a odberateľom plynu mimo domácnosti s celkovým ročným odberom plynu za predchádzajúci rok najviac 100-tisíc kWh, ktorí splnia podmienky výzvy.
V