Zmeny v územnom plánovaní
6. 3. 2025
Novým stavebným zákonom (č. 25/2025 Z. z.) sa zavádzajú zmeny aj v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý bol schválený ešte v roku 2022 a nadobudne spolu s novým stavebný zákonom účinnosť 1. 4. 2025.
Keďže hranicu zastavaného územia je možné určiť aj v územnom pláne mikroregiónu, dopĺňa sa ustanovenie upravujúce možnosť zápisu hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností.
Komplexná úprava postupu posúdenia súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, ktoré vykonáva orgán územného plánovania pri konaniach podľa Stavebného zákona alebo pri posúdení činností podľa osobitných predpisov. Súlad sa posudzuje len k záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, pričom sa vyhodnocuje súlad k splneniu podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia. Súlad sa vyhodnocuje k stupňu najnižšej existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Zákon o územnom plánovaní ustanovuje podmienky príslušnosti dotknutého orgánu, lehoty aj proces preskúmania odchylne od úpravy záväzného stanoviska a postavenia dotknutých orgánov. Stavebný zákon tak predstavuje všeobecný predpis k zákonu o územnom plánovaní, ktorý ustanovuje špeciálnu právnu úpravu pre postavenie orgánu územného plánovania ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odchýlku od úpravy v zákone o územnom plánovaní ustanovuje ešte zákon o hlavnom meste Bratislava, ktorý upravuje odlišne príslušnosť, lehoty a vzťah medzi mestom a mestskými časťami. Znenie § 24 upravuje všeobecné podmienky vydávania záväzného stanoviska a znenie § 24a upravuje osobitosti pre vydávanie záväzného stanoviska ako dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona. Odlišne od Stavebného zákona sú upravené lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ktoré sú 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa ustanovuje osobitná povinnosť aby orgán územného plánovania bezodkladne odoslal záväzné stanovisko po jeho vydaní, teda po jeho podpísaní oprávnenou osobou, aby sa tak zabránilo prieťahom v procese. Upravuje sa proces preskúmania záväzného stanoviska tak, že sa zjednodušuje a po vyjadrení príslušného orgánu územného plánovania vydáva nové záväzné stanovisko úrad len ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie len informuje žiadateľa. Úrad môže preskúmať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania. Úrad preskúma záväzné stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník, namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom. Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok. V § 24b sa zaviedla možnosť orgánu územného plánovania vyhradiť si podľa Stavebného zákona vydanie doložky súladu k projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Pre vydanie doložky súladu platia pre orgán územného plánovania rovnaké lehoty ako pre vydanie záväzného stanoviska - v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Ak orgán územného plánovania nevydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu v ustanovenej lehote má sa za to, že je nečinný a nastáva fikcia súladu podľa § 35 zákona o územnom plánovaní.
K
Položky rozdelenia zisku
7. 3. 2023
Pri rozdelení zisku vznikajú určité položky, ktoré môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín.
- Povinný prídel do zákonného rezervného fondu, ktorý vyplýva zo Obchodného zákonníka.
- Položky uvedené v stanovách spoločnosti, predovšetkým prioritné dividendy, prídely do štatutárnych fondov a štatutárny prídel do rezervného fondu, podiely zamestnancov na zisku a iné položky vyplývajúce zo stanov alebo rozhodnutia valného zhromaždenia.
Ostatné použitie zisku ako:
- úhrada straty minulých rokov,
- výplata kmeňových dividend (v a. s.),
- výplata podielov na zisku akcionárom (dividend), spoločníkom, podielov členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku,
- ďalšie prídely do zákonného rezervného fondu a štatutárnych a ostatných fondov,
- zvýšenie základného imania spoločnosti.
Časť zisku, ktorá nebola použitá k rozdeleniu ostane vo forme nerozdeleného zisku minulých rokov. O jej použití môže rozhodnúť valné zhromaždenie v nasledujúcich obdobiach.
Tvorba a použitie rezervného fondu
7. 3. 2023
Povinnosť tvoriť rezervný fond majú kapitálové obchodné spoločnosti (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditná spoločnosť).
Tvorbu rezervného fondu v akciovej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v § 67, § 161d a § 217. Spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku vo výške 10 %. Tento fond je akciová spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania. Podľa § 161d, ak má spoločnosť v majetku vlastné akcie, o ktorých účtuje na strane aktív súvahy musí vytvoriť osobitný rezervný fond v rovnakej výške, ktorý môže znížiť alebo zrušiť len v prípade, ak časť vlastných akcií alebo všetky vlastné akcie prevedie na inú osobu, alebo ak zníži základné imanie, alebo ak zníži základné imanie vzatím časti vlastných akcií, alebo všetkých vlastných akcií z obehu.
V spoločnosti s r. o. upravuje tvorbu rezervného fondu Obchodný zákonník v § 67 a § 124. Spoločnosť môže vytvoriť rezervný fond pri svojom vzniku.
Tento fond je spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve, najmenej však do výšky 10 % základného imania.
Spoločnosť môže vytvárať rezervný fond aj nad rámec povinného prídelu zo zisku na základe stanov, prípadne na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, a to ďalším prídelom zo zisku alebo prevodom zo štatutárnych fondov prípadne z ostatných fondov.
O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo akciovej spoločnosti (v s.r.o. konateľ), ak nie je v stanovách alebo spoločenskej zmluve spoločnosti určené inak.
K
Nerozdelený zisk z minulých období
6. 3. 2023
Ak valné zhromaždenie rozhodne o nerozdelení zisku vykázaného v riadnej individuálnej účtovnej závierke z posledného účtovného obdobia, charakter tohto vykázaného zisku sa týmto rozhodnutím pretransformuje na tzv. nerozdelený zisk z minulých období, ktorý predstavuje iný vlastný zdroj spoločnosti.
Operácie súvisiace s rozdelením zisku alebo úhradou straty nepatria medzi uzávierkové operácie, ale medzi operácie nasledujúceho účtovného obdobia.
Predmetom rozdelenia je výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Z toho vyplýva, že predmetom rozdelenia je zisk účtovný a nie zisk daňový. Výsledok hospodárenia môže mať aj podobu straty. Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty pripadá podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka do právomoci valného zhromaždenia. Návrh na rozdelenie predkladá podľa Obchodného zákonníka štatutárny orgán spoločnosti (v akciovej spoločnosti predstavenstvo, v s.r.o. konateľ). V prípade existencie dozornej rady táto predkladá akcionárom (spoločníkom) na valnom zhromaždení svoje stanovisko k rozdeleniu zisku. K prijatiu uznesenia o tomto bode valného zhromaždenia postačuje väčšina prítomných hlasov, ak nie je v stanovách uvedené inak.
K
Schválenie účtovnej závierky a vysporiadanie výsledku hospodárenia v a.s.
6. 3. 2023
Výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov – účtovný výsledok hospodárenia, ktorým môže byť účtovný zisk, alebo účtovná strata – sa zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5. O jeho výške a štruktúre tvorby informuje výkaz ziskov a strát za účtovné obdobie. Hodnota výsledku hospodárenia zistená vo výkaze ziskov a strát musí byť premietnutá aj v súvahe v rámci vlastného imania.
Výsledok hospodárenia bežného obdobia sa k prvému dňu nasledujúceho obdobia pretransformuje na výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Suma vedená na tomto účte je určená k rozdeleniu, v prípade straty k vysporiadaniu podľa pravidiel stanovených zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z.n.p., spoločenskou zmluvou, stanovami firmy, rozhodnutím valného zhromaždenia prípadne iným záväzným predpisom.
V akciovej spoločnosti a spoločnosti s.r.o. rozhoduje o schválení individuálnej účtovnej závierky spoločnosti a o rozdelení zisku vykázaného v individuálnej účtovnej závierke valné zhromaždenie.
Podľa súčasnej právnej úpravy v § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka platí, že akciová spoločnosť a spoločnosť s.r.o. je povinná predložiť účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje.
Ak účtovná jednotka nemá schválenú účtovnú závierku do lehoty na uloženie účtovnej závierky do registra účtovných závierok (do 31. 3 kalendárneho roka po roku, za ktorý bola účtovná závierka zostavená), ukladá neschválenú účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra dodatočne, najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.
K