Zmeny v sociálnom poistení
5. 3. 2024
K zmenám zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o sociálnom poistení, dochádza z dôvodu zamedzenia vzniku značných hospodárskych škôd v poľnohospodárstve a potravinárstve a nepredvídateľného vývoja cien vstupov a odbytových cien agrokomodít, čo si vyžaduje adekvátnu pozornosť zo strany štátu a finančnú podporu.
Obsahom zákona je predĺženie obdobia uplatňovania tzv. odvodovej úľavy pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore. Podľa súčasnej právnej úpravy zamestnávateľ vykonávajúci hlavnú činnosť vo vybraných triedach divízií SK NACE Rev.2 neplatil za obdobie od 1. augusta 2023 do 31. januára 2024 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu mesačne najviac v sume 700 eur za každého zamestnanca.
Týmto zákonom sa toto obdobie predlžuje, a to do 30. júna 2024. Zároveň dochádza k rozšíreniu okruhu zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore, na ktorých sa táto odvodová úľava uplatňuje za obdobie od 1. marca 2024 do 30. júna 2024. Znamená to, že odvodová úľava pre stanovený okruh zamestnávateľov sa bude uplatňovať aj za kalendárne mesiace marec až jún 2024. Odvodová úľava sa stanovuje z vymeriavacieho základu mesačne najviac v sume 750 eur za každého zamestnanca, t. j. v sume minimálnej mzdy platnej v roku 2024. Ostatné zásady uplatňovania odvodovej úľavy pre zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore zostávajú naďalej zachované.
Uvedený zákon má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
S
Zákon o nadáciách
17. 12. 2018
Od januára sa zavádza zmena obligatórnej povinnosti ministerstva uložiť pokutu na fakultatívnu povinnosť, čím sa odstraňuje tvrdosť zákona v povinnosti uložiť ministerstvom pokutu.
Dôvodom je skutočnosť, že mnohé nadácie vznikajú koncom kalendárneho roka, prípadne existujú len jeden deň, pričom povinnosť vypracovať výročnú správu po skončení kalendárneho roka a uložiť ju do verejnej časti registra účtovných závierok sa vzťahuje aj na tieto subjekty a uloženie pokuty týmto nadáciám je tvrdým postihom vzhľadom na krátku dobu existencie a nevykonávanie verejnoprospešného účelu, pre ktorý bola založená. Ďalším dôvodom zmeny je aj skutočnosť, že pokuta je ukladaná aj malým nadáciám, ktorých verejnoprospešným účelom je rozvoj a ochrana kultúrnych a duchovných hodnôt, prípadne podporovanie a rozvoj vzdelávacej, výchovnej a umeleckej činnosti, ako aj podpora a ochrana zdravia. Tieto nadácie hospodárenia s nízkym rozpočtom, pričom uloženie pokuty aj na spodnej hranici zákonom ustanoveného rozpätia býva pre ne často likvidačné.
Ustanovujú sa okolnosti, na ktoré ministerstvo prihliada pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške. Ministerstvo môže nadácii za nesplnenie povinnosti uložiť výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15. júla, uložiť pokutu do 1 000 eur. Ministerstvo pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške prihliadne na závažnosť, spôsob konania a trvanie protiprávneho stavu. Určuje sa dĺžka subjektívnej a objektívnej lehoty na rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona nadáciou.
Novela Občianskeho zákonníka
17. 12. 2018
Dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov dochádza k zavedeniu osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia.
Zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie či preklúziu, a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby (rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva v určitej dobe (preklúzia podľa § 504 Občianskeho zákonníka).
Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Predkladateľ je presvedčený, že po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.
Zákon o nezisk. org. poskytujúcich všeobecne prospešné služby
14. 12. 2018
Zakladateľom organizácie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v určitom čase prejavila svoju slobodnú vôľu založiť neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby, a preto osoba, ktorá založila neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby bude v registri stále zapísaná ako zakladateľ.
Od 1. 1. 2019 sa ukladá povinnosť neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby ohlásiť registrovému úradu akúkoľvek zmenu v štatúte do 15 dní od jej prijatia. Uvedené je potrebné zaviesť z dôvodu, že súčasná právna úprava zakotvuje, že do registra sa zapíše bez zbytočného odkladu aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Pričom však v praxi dochádza k situáciám kedy nastane zmena údaju v štatúte, ktorý však nie je údajom zapisujúcim sa do registra. Z uvedeného dôvodu je potrebné akúkoľvek zmenu údajov v štatúte ohlásiť registrovému úradu.
Ustanovuje sa, aby ustanovenia o zodpovednosti člena správnej rady neziskovej organizácie sa vzťahovali iba na člena správnej rady neziskovej organizácie, ktorá hospodári s prioritným majetkom a pri hospodárení s prioritným majetkom. Zmena reaguje na zákon č. 4/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa ustanovila zodpovednosť členov správnej rady za hospodárenie neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Zámerom zákonodarcu bolo zvýšiť zodpovednosť organizácií za zverený majetok štátu tým, že okrem zodpovednosti štatutárneho orgánu sa zaviedla aj zodpovednosť členov správnej rady. Uvedenou novelou sa však táto zodpovednosť zaviedla nie iba pre organizácie, ktoré hospodária s prioritným majetkom, ale aj na organizácie, ktoré takýto majetok nemajú a hospodária s vlastným majetkom. Tieto organizácie súčasne vo svojich správnych radách často majú významné osobnosti zo spoločenského, akademického, kultúrneho sveta, ktoré svojou účasťou v správnych radách pomáhajú k podpore a presadzovaniu činnosti organizácií a poskytujú rady pri ďalšom smerovaní organizácie. Preto sa ustanovilo, aby takáto zodpovednosť členov správnych rád sa dotýkala iba organizácií s prioritným majetkom a súčasne iba pri nakladaní s týmto prioritným majetkom.
Zákon o neinvestičných fondoch
13. 12. 2018
Zriaďovateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v určitom čase prejavila svoju slobodnú vôľu zriadiť neinvestičný fond, a preto osoba, ktorá zriadila neinvestičný fond bude v registri stále zapísaná ako zriaďovateľ. Z uvedeného dôvodu okruh zriaďovateľov nie je možné zmeniť, vymazať ani doplniť.
K viacerým zmenám dochádza po schválení zákona o mimovládnych neziskových organizáciách, ktorým sa zriaďuje register mimovládnych neziskových organizácií.
Ukladá sa povinnosť neinvestičným fondom ohlásiť registrovému úradu akúkoľvek zmenu v štatúte do 15 dní od jej prijatia. Uvedené je potrebné zaviesť z dôvodu, že súčasná právna úprava zakotvuje, že do registra sa zapíše bez zbytočného odkladu aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Pričom však v praxi dochádza k situáciám kedy nastane zmena údaju v štatúte, ktorý však nie je údajom zapisujúcim sa do registra. Z uvedeného dôvodu je potrebné akúkoľvek zmenu údajov v štatúte ohlásiť registrovému úradu.
Správcom a prevádzkovateľom registra mimovládnych neziskových organizácií je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Zoznam údajov o neinvestičnom fonde, ktoré sa zapisujú do registra mimovládnych neziskových organizácií, upravuje zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií.