Zmeny v sociálnom poistení
5. 3. 2024
K zmenám zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o sociálnom poistení, dochádza z dôvodu zamedzenia vzniku značných hospodárskych škôd v poľnohospodárstve a potravinárstve a nepredvídateľného vývoja cien vstupov a odbytových cien agrokomodít, čo si vyžaduje adekvátnu pozornosť zo strany štátu a finančnú podporu.
Obsahom zákona je predĺženie obdobia uplatňovania tzv. odvodovej úľavy pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore. Podľa súčasnej právnej úpravy zamestnávateľ vykonávajúci hlavnú činnosť vo vybraných triedach divízií SK NACE Rev.2 neplatil za obdobie od 1. augusta 2023 do 31. januára 2024 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu mesačne najviac v sume 700 eur za každého zamestnanca.
Týmto zákonom sa toto obdobie predlžuje, a to do 30. júna 2024. Zároveň dochádza k rozšíreniu okruhu zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore, na ktorých sa táto odvodová úľava uplatňuje za obdobie od 1. marca 2024 do 30. júna 2024. Znamená to, že odvodová úľava pre stanovený okruh zamestnávateľov sa bude uplatňovať aj za kalendárne mesiace marec až jún 2024. Odvodová úľava sa stanovuje z vymeriavacieho základu mesačne najviac v sume 750 eur za každého zamestnanca, t. j. v sume minimálnej mzdy platnej v roku 2024. Ostatné zásady uplatňovania odvodovej úľavy pre zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore zostávajú naďalej zachované.
Uvedený zákon má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
S
Stimuly pre výskum a vývoj
27. 5. 2019
Zákon o registri partnerov verejného sektora novelizoval viaceré právne predpisy regulujúce prístup k verejným zdrojom s požiadavkou na zápis príslušných subjektov do registra partnerov verejného sektora, pričom zákon o stimuloch ostal nedotknutý.
S cieľom zosúladenia so zákonom o registri partnerov verejného sektora sa do zákona o stimuloch plánuje zaviesť nová podmienka pre poskytnutie stimulov, ktorá spočíva v zápise do registra partnerov verejného sektora. Zmena zákona je momentálne v prvom čítaní.
Podstatným je moment, ku ktorému sa skúma zápis do registra. Vzhľadom na to, že zmluva o poskytnutí stimulov sa uzatvára po tom, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o poskytnutí stimulov vydané podľa Správneho poriadku, a teda jej uzavretie predstavuje len výkon právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní, je potrebné, aby sa zápis do registra skúmal už v rámci správneho konania. V nadväznosti na uvedené bude mať žiadateľ o stimuly povinnosť byť zapísaný v registri v zákonom ustanovenej lehote od podania žiadosti (30 kalendárnych dní). Sankciou nezapísania sa bude, že ministerstvo v správnom konaní žiadosť zamietne.
Toto ustanovenie však nie je koncipované vo vzťahu ku všetkým žiadateľom, ale len vo vzťahu k tým, ktorí majú povinnosť sa do registra partnerov verejného sektora zapísať. Ide o obdobu zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého má žiadateľ zákonom ustanovenú dobu od podania žiadosti na zapísanie sa do registra. Prijímateľom nemôže byť fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak do 45 pracovných dní od podania žiadosti o investičnú pomoc podľa § 14 nie je zapísaná v registri partnerov verejného sektora, ak je osobou, ktorá má povinnosť zapisovať sa do registra.
Zápisom do registra partnerov verejného sektora treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.
Vzhľadom na to, že ide o formálne overenie náležitostí, navrhuje sa, aby proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti z dôvodu nezapísania sa do registra v ustanovenej lehote nebolo možné podať odvolanie.
Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti
27. 5. 2019
Odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť sa musí uskutočňovať v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici o uznávaní odborných kvalifikácií.
V prílohe citovanej smernice je ako doklad o formálnej kvalifikácii sestier pre Slovenskú republiku uvedený okrem vysokoškolských diplomov v študijnom odbore ošetrovateľstvo aj diplom o získaní vyššieho odborného vzdelania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra na strednej zdravotníckej škole.
Od schválenia smernice a jej prijatia v Slovenskej republike sa sestry primárne vzdelávajú na vysokých školách a univerzitách. Stredné zdravotnícke školy etablovali vzdelávanie v študijnom odbore zdravotnícky asistent a zaznamenali zníženie záujmu mladých ľudí o štúdium zdravotníckych odborov.
Cieľom predkladaného návrhu novely zákona je optimalizácia postavenia stredných zdravotníckych škôl, ktoré nemajú v mieste pôsobenia fakultnú nemocnicu s tými strednými zdravotníckymi školami, v ktorých mieste pôsobenia sa fakultná nemocnica nachádza. Takto dosiahnutý stav by prispel k podpore geografického rozloženia odborného vzdelávania na stredných zdravotníckych školách na Slovensku, nárastu záujmu a počtu uchádzačov o štúdium, teda aj počtu personálu v praxi a tiež k zvýšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre občanov.
V nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky SR na roky 2016-2020, v ktorom sú v oblasti zdravotnej politiky v časti „Dôstojnosť povolania“ prioritou aj adekvátne podmienky pre prípravu povolania optimalizáciou komplexného modelu vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa s cieľom podpory vyváženého geografického rozloženia výučby na Slovensku možnosťou realizácie praktickej výučby vo vyššom odbornom vzdelaní vo všeobecných nemocniciach zaradených do pevnej siete poskytovateľov a v univerzitných nemocniciach rozširuje zabezpečenie vyššieho odborného vzdelávania v príslušných zdravotníckych študijných odboroch na ďalších dvanástich stredných zdravotníckych školách. Z celkového počtu 30 stredných zdravotníckych škôl bude možné touto úpravou realizovať vyššie odborné vzdelávanie v príslušných zdravotníckych študijných odboroch na 27 stredných zdravotníckych školách.
Slovenská ekonomika sa podľa OECD spomalí
23. 5. 2019
Nezamestnanosť by mala naďalej klesať, ukazuje najnovšia správa. Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa podľa Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) spomaľuje. Vyplýva to z najnovšej prognózy, ktorú organizácia zverejnila v utorok na svojej internetovej stránke. Podľa nej slovenské hospodárstvo sa v tomto roku zväčší o 3,5 percenta po vlaňajšom raste o 4,1 percenta.
V budúcom roku by slovenský hrubý domáci produkt mal posilniť ešte menej, a to o 3,4 percenta. Vo februári OECD pritom predpovedala, že hospodársky rast Slovenska sa v tomto roku zrýchli oproti vlaňajšku o 0,2 percentuálneho bodu na 4,3 percenta. Najnovšia predikcia organizácie však napriek spomaleniu ekonomiky predpokladá ďalší pokles nezamestnanosti na Slovensku z vlaňajšej úrovne 6,5 percenta na 5,8 percenta v tomto roku a 5,4 percenta v roku 2020. Spotrebiteľské ceny v SR by podľa OECD mali v tomto roku stúpnuť o 2,6 percenta a budúcoročná inflácia by mala byť vo výške 2,7 percenta.
Aj globálna ekonomika podľa OECD v tomto roku posilní menej ako vlani. Podľa najnovšej prognózy organizácie svetové hospodárstvo sa v roku 2019 zväčší o 3,2 percenta a v budúcom roku o 3,4 percenta. Vlani globálna ekonomika posilnila o 3,5 percenta.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Energie na Slovensku v porovnaní s priemerom EÚ zdraželi menej
23. 5. 2019
Štatistici z Bruselu porovnávali ceny elektriny a plynu. Medziročný rast cien elektriny a plynu pre domácnosti na Slovensku v druhej polovici vlaňajška bol miernejší v porovnaní s priemerom za celú Európsku úniu. Elektrina na Slovensku v druhej polovici roku 2018 medziročne v priemere zdražela o 1,4 percenta na 14,60 eura za 100 kWh, pričom v rámci celej EÚ bol rast v priemere o 3,5 percenta na 21,10 eura za 100 kWh.
Cena plynu na Slovensku v priemere stúpla o 3,1 percenta na 4,60 eura za 100 kWh. Rast v rámci celej EÚ bol o 5,7 percenta na 6,70 eura za 100 kWh. Informoval o tom v utorok štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Najviac elektrina pre domácnosti v národných menách zdražela na Cypre, v Španielsku a v Holandsku. Elektrina pre domácnosti zlacnela iba v štyroch krajinách EÚ, a to v Lotyšsku, Poľsku, Nemecku a v Litve. Pri vyjadrení v eurách mali v druhej polovici roku 2018 najlacnejšiu elektrinu domácnosti v Bulharsku (v priemere 10,10 eura za 100 kWh), Litve (11 eur) a Maďarsku (11,20 eura). Najviac za elektrinu platili domácnosti v Dánsku (31,20 eura), Nemecku (30 eur) a v Belgicku (29,40 eura).
Plyn pre domácnosti v národných menách v druhom polroku 2018 medziročne najviac zdražel v Írsku, Bulharsku a Švédsku a zlacnel v Chorvátsku, Portugalsku, Maďarsku a Nemecku. Pri vyjadrení v eurách mali najlacnejší plyn v Maďarsku a Rumunsku (zhodne 3,50 eura za 100 kWh) a v Chorvátsku (3,60 eura). Najdrahší plyn pre domácnosti bol vo Švédsku (12,20 eura), Taliansku (9,50 eura) a Dánsku (9,10 eura).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)