Zmeny v sociálnom poistení
5. 3. 2024
K zmenám zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o sociálnom poistení, dochádza z dôvodu zamedzenia vzniku značných hospodárskych škôd v poľnohospodárstve a potravinárstve a nepredvídateľného vývoja cien vstupov a odbytových cien agrokomodít, čo si vyžaduje adekvátnu pozornosť zo strany štátu a finančnú podporu.
Obsahom zákona je predĺženie obdobia uplatňovania tzv. odvodovej úľavy pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore. Podľa súčasnej právnej úpravy zamestnávateľ vykonávajúci hlavnú činnosť vo vybraných triedach divízií SK NACE Rev.2 neplatil za obdobie od 1. augusta 2023 do 31. januára 2024 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu mesačne najviac v sume 700 eur za každého zamestnanca.
Týmto zákonom sa toto obdobie predlžuje, a to do 30. júna 2024. Zároveň dochádza k rozšíreniu okruhu zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore, na ktorých sa táto odvodová úľava uplatňuje za obdobie od 1. marca 2024 do 30. júna 2024. Znamená to, že odvodová úľava pre stanovený okruh zamestnávateľov sa bude uplatňovať aj za kalendárne mesiace marec až jún 2024. Odvodová úľava sa stanovuje z vymeriavacieho základu mesačne najviac v sume 750 eur za každého zamestnanca, t. j. v sume minimálnej mzdy platnej v roku 2024. Ostatné zásady uplatňovania odvodovej úľavy pre zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore zostávajú naďalej zachované.
Uvedený zákon má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
S
Brusel prognózuje Slovensku postupné spomaľovanie hospodárskeho rastu
12. 7. 2019
Slovenský hospodársky rast bude postupne zvoľňovať svoju dynamiku. Slovenský hospodársky rast bude postupne zvoľňovať svoju dynamiku. Konštatovala to Európska komisia vo svojej aktuálnej letnej makroekonomickej prognóze. Podľa nej rast hrubého domáceho produktu Slovenska zoslabne z vlaňajších 4,1 % na tohtoročných 3,6 % a v budúcom roku na 3,3 %. Silný domáci dopyt. K rastu bude naďalej podľa Bruselu prispievať silný domáci dopyt, ktorý by však mal rovnako oproti roku 2018 spomaliť.
„Aj keď rast súkromnej spotreby zostane kľúčovým faktorom celkového rastu, v porovnaní s vlaňajškom by mal v rokoch 2019 a 2020 mierne spomaliť, keďže očakávané zvoľnenie rastu zamestnanosti môže ovplyvniť inak silný rast disponibilných príjmov domácností,“ uviedla v prognóze Európska komisia. Zároveň konštatovala, že v prvom štvrťroku slovenskú ekonomiku potiahli čisté exporty. „Napriek stúpajúcim obavám o vývoj v globálnom obchode, čisté exporty by mali v roku 2019 výrazne podporiť hospodársky rast. V neposlednom rade kvôli rastúcej produkcii v exportne orientovanom automobilovom sektore,“ dodala komisia vo svojej prognóze. Tento faktor by mal podľa nej vykryť aj výpadok exportu vplyvom oslabenia globálneho dopytu, čomu pomáha aj produktový mix slovenského vývozu. V automobilovom sektore sú to totiž predovšetkým luxusnejšie automobily, ktorých produkcia je voči globálnym vplyvom odolnejšia. Očakáva sa vrchol rastu miezd. V oblasti trhu práce sa očakáva v roku 2019 vrchol rastu miezd, ktorý vyplynul z pokračujúceho poklesu nezamestnanosti, zvyšovania miezd vo verejnej správe a vysokého počtu nových pracovných miest. Práve tento faktor by mal podľa Bruselu držať súkromnú spotrebu naďalej na vysokej úrovni aj v prognózovanom horizonte do roku 2020. Pokračovať by malo aj vytváranie nových pracovných miest, avšak pomalším tempom ako v predchádzajúcom období.
Rast spotrebiteľských cien bude podľa aktuálnej predikcie Európskej komisie na Slovensku v nasledujúcom období mierne spomaľovať. Z vlaňajších 2,5 % by mala inflácia podľa prognózy klesnúť na 2,4 % v roku 2019 a 2,3 % v roku 2020. Rast cien na týchto úrovniach bude podľa Bruselu naďalej držať práve priaznivá situácia na trhu práce.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Úroda tento rok bude vyššia ako vlani
10. 7. 2019
Tohtoročné priemerné výnosy z úrody na Slovensku by mali byť o niečo vyššie ako vlani. Uviedla to v utorok ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná počas aktuálnej žatvy pšenice v Poľnohospodárskom družstve Hlohovec. Konštatovala, že poľnohospodári v tomto roku zvýšili výmeru obilnín.
"Dve najväčšie slovenské nížiny – Západoslovenská a Východoslovenská už začali so žatvou," uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Dodal, že optimistické predpovede zo studeného mája o vyššej úrode však zastavil suchý jún a je podľa neho teraz ťažké robiť celkové odhady úrody. "Na Slovensku dopestujeme zhruba 1,7 milióna ton pšenice, spotrebujeme zhruba 600-tisíc ton a zostatok vyvážame. V tejto základnej komodite sme veľmi sebestační," uviedol Macho. Konštatoval, že vplyv ceny pšenice na ceny konečných výrobkov pre spotrebiteľov je iba minimálny. Nenaplnenie optimistických očakávaní z jari potvrdil aj predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Trnava Oliver Šiatkovský. Povedal, že objem i kvalitu plodín ovplyvnil suchý apríl a po daždivom máji opäť suchý a horúci jún. "V konečnom dôsledku ružové okuliare, žiaľ, nemáme," povedal. Potvrdil to aj predseda hostiteľského PD Anton Cebo.
Núdzové zásoby ropy
8. 7. 2019
Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky predložila zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon v roku 2013 zaviedol úplne nový systém udržiavania núdzových zásob v Slovenskej republike. Dovtedajší systém, v ktorom boli núdzové zásoby vo vlastníctve štátu a spravované Správou rezerv, bol nahradený agentúrnym modelom, ktorý v rôznych formách uplatňuje väčšina krajín Európskej únie. Nový systém sa osvedčil ako vhodný a efektívny pre podmienky Slovenskej republiky, v dôsledku čoho Slovenská republika plní všetky svoje medzinárodné záväzky v oblasti ropnej bezpečnosti pri zachovaní trvalo udržateľného financovania nezávislého od štátneho rozpočtu.
Doterajšia aplikačná prax, ako aj výsledky previerky núdzovej pripravenosti Slovenskej republiky v sektore energetiky vykonanej Medzinárodnou energetickou agentúrou, ukázali potrebu úpravy niektorých administratívnych postupov v záujme efektívnejšieho štátneho dozoru nad núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov, ako aj potrebu väčšieho dôrazu na núdzové plánovanie s cieľom lepšej pripravenosti Slovenskej republiky na riešenie výpadkov dodávok ropy a ropných výrobkov.
Zmeny sa týkajú najmä každoročného začiatku účinnosti minimálneho limitu núdzových zásob a spôsobu jeho výpočtu. Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov je povinná udržiavať v rámci zabezpečenia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky núdzové zásoby aspoň vo výške minimálneho limitu stanoveného Správou rezerv na príslušný kalendárny rok. Správa rezerv každoročne oznamuje Agentúre výšku minimálneho limitu núdzových zásob do 25. februára príslušného roka a minimálny limit núdzových zásob nadobúda účinnosť od 1. apríla príslušného roka. Smernica posunula začiatok účinnosti minimálneho limitu na 1. júla, aby členské krajiny mali dostatočný čas na transparentné a hospodárne doplnenie núdzových zásob v prípade medziročného nárastu minimálneho limitu. Novela zákona upravuje aj doteraz používaný spôsob výpočtu minimálneho limitu na základe čistých dovozov ropy a ropných výrobkov v predchádzajúcom kalendárnom roku, ktorý viedol v praxi k neprirodzeným medziročným výkyvom minimálneho limitu, čo spôsobovalo komplikácie pri koncepčnom plánovaní Agentúry. Zmena zákona tento výpočet zjednodušuje v záujme stabilnejšieho vývoja povinnosti udržiavať núdzové zásoby.
Zaručená elektronická fakturácia
8. 7. 2019
Cieľom zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní do slovenského právneho poriadku. Smernica je právne záväzný akt Európskej únie s významom pre EHP.
Z hľadiska povinností, ktoré smernica ukladá a musia byť transponované, ide primárne o čl. 7, podľa ktorého členské štáty majú zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia prijímali a spracúvali elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou.
Nadväzne na to smernica reguluje náležitosti elektronickej faktúry a spôsob prijatia a publikácie európskej normy. Relevantnou európskou normou sú technické normy, prevzaté do národnej sústavy STN pod označením
•STN EN 16931-1 Elektronická fakturácia. Časť 1: Sémantický model základných elementov elektronickej faktúry (EN 16931-1:2017) a
•STN P CEN/TS 16931-2 Elektronická fakturácia. Časť 2: Zoznam syntaxí vyhovujúcich EN 16931-1 (CEN/TS 16931-2:2017)
Z hľadiska pôsobnosti smernice sa táto nevzťahuje na tzv. obranné zákazky, ak sa týkajú utajovaných skutočností alebo ich sprevádzajú iné bezpečnostné opatrenia.
V zmysle čl. 9 smernice sa právna úprava elektronickej fakturácie má aplikovať tak, aby neboli dotknuté ustanovenia smernice o DPH.
Keďže limity transpozície smernice boli nastavené tak k okruhu povinných subjektov, ako aj smerom k nezasahovaniu do pravidiel o DPH a keďže sa chce nechať priestor pre postupné zavádzanie pravidiel elektronickej fakturácie aj do iných oblastí bez toho, aby sa duplikovala právna úprava, základným východiskom návrhu zákona je, že
•jednotne upraví náležitosti elektronickej faktúry a pravidlá procesu elektronickej fakturácie,
•definuje jednotným spôsobom základnú „architektúru“ riešenia a jednotlivé procesné kroky,
•umožní dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie ktorýmkoľvek subjektom.
Týmto spôsobom sa umožní v zvolených oblastiach zaviesť povinnosť elektronickej fakturácie postupne a zároveň ponechať priestor na dobrovoľné využívanie jej inštitútov.