Kažimír ukázal nový rozpočet. Pozrite si jeho najdôležitejšie čísla Vláda plánuje deficit 0,83 percenta.
5. 10. 2017
Ministerstvo financií zverejnilo prvý návrh rozpočtu na budúci rok. Vláda by o ňom mala rokovať budúci týždeň, teda v stredu 11. októbra. Potom bude zákon predložený na schválenie do Národnej rady. Toto sú jeho najdôležitejšie čísla.
0,83 percenta
Je číslo deficitu, s ktorým vláda počíta na budúci rok. Znížiť na túto úroveň by sa mal z tohtoročného plánovaného deficitu na úrovni 1,29 percenta.
Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že plán znižovania deficitu je odvážny a takto to na tlačovej konferencii prezentovala aj koalícia, tak opak je pravda.
Ešte minulý rok sa totiž pri schvaľovaní aktuálneho rozpočtu počítalo s tým, že v roku 2018 bude deficit iba 0,44 percenta. To v praxi znamená, že vláda ustupuje od svojich prvotných zámerov a chce v budúcom roku míňať viac, ako pôvodne chcela. Vo svojom komentári, ktorý pomenovala Zajtra, zajtra len nie dnes na to nedávno upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „Napriek priaznivému ekonomickému vývoju a lepšiemu výberu daňových príjmov sa cieľ vlády v oblasti deficitu verejnej správy na konkrétny rok v priebehu aktualizácie trojročných rozpočtov každoročne zhoršuje,“ napísala v komentári rada. Podľa prepočtov Denníka N teda plánuje vláda v budúcom roku minúť o 300 miliónov eur viac, ako sľubovala pred rokom. V roku 2019 navrhuje minister financií Peter Kažimír v rozpočte deficit na úrovni 0,10 percenta a na rok 2020 sa navrhuje vyrovnané hospodárenie rozpočtu verejnej správy.
49,9 percenta
Je plánovaný dlh na budúci rok. Má ísť, podľa toho, čo ministerstvo financií píše v rozpočte, o najnižší dlh Slovenska od roku 2012.
Ide však len o percentuálne vyjadrenie dlhu. V nominálnom vyjadrení, naopak, náš dlh každoročne stúpa a inak to nebude ani budúci rok. Kým tento rok by mal byť dlh približne 41,3 miliardy eur. V budúcom roku by mal už stúpnuť na 43,2 miliardy eur. Zároveň v štátnom rozpočte rezort predpokladá, že od roku 2019 klesne dlh na úroveň 47,8 percenta, teda mimo takzvaných sankčných pásiem dlhovej brzdy. Dlhová brzda na Slovensku funguje od roku 2012, keď ju presadila vláda Ivety Radičovej. Za hlasoval aj Smer. Slúži na to, aby štát príliš nemíňal. V podstate ho brzdí v bezhlavom rozhadzovaní. A ak sa to už rozhodne urobiť, tak už za cenu tvrdých sankcií. V krajnom prípade míňanie môže viesť až k povinnosti predložiť parlamentu vyrovnaný rozpočet.
Sankčné pásma. (zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť)
4,2 percenta
Je číslo, ktoré má ukazovať, ako bude podľa odhadov rásť v budúcom roku naša ekonomika. Tento rok vzrastie ekonomika o 3,3 percenta.
„Za zrýchlením rastu ekonomiky oproti predchádzajúcemu roku stojí predovšetkým plánované spustenie výroby v automobilových závodoch a s ním spojený rast exportu,“ vysvetľuje ministerstvo financií v rozpočte.
Naráža tým na spustenie novej výrobky Porsche Cayenne v bratislavskom závode automobilky Volkswagen, ako aj na spustenie výroby v nitrianskom závode britskej automobilky Jaguar Land Rover.
13,98 miliardy eur
S takýmito príjmami počíta pre budúci rok vláda v novom návrhu rozpočtu.
Výdavky by mali zase dosiahnuť 15,96 miliardy eur. A hotovostný schodok má teda v budúcom roku byť na úrovni 1,97 miliardy eur.
1,8 percenta
O toľko má na Slovensko v budúcom roku vzrásť zamestnanosť. „Ešte nikdy nebolo na Slovensku zamestnaných toľko ľudí ako v súčasnosti, keď u nás pracuje viac ako 2,3 milióna osôb a vďaka plánovanému spusteniu výroby v automobilovom priemysle môžeme očakávať vznik ďalších pracovných miest,“ hovorí Kažimír.
Nové miesta majú vznikať vo všetkých sektoroch ekonomiky, primárne však v priemysle a službách. Miera nezamestnanosti vďaka tomu klesne na úroveň 7,3 percenta.
Okrem toho, že budú nové miesta obsadzovať Slováci, ministerstvo financií, ale ráta aj s tým, že ich budú obsadzovať čoraz viac ľudia z iných krajín a počíta aj s návratom Slovákov zo zahraničia.
4,6 percenta
Je predpokladaný rast nominálnej mzdy. Veľkú časť tohto rastu by mala v budúcom roku „zjesť“ inflácia, ktorá po rokoch začala opäť viditeľnejšie rásť. V budúcom roku sa preto očakáva, že dosiahne úroveň 1,7 percenta.
Reálne by mali teda ľudia vo svojich peňaženkách vidieť viac o 2,9 percenta.
82,7 milióna eur
Je suma, o ktorú vláda príde, pretože ruší daňové licencie, ktoré na Slovensku fungujú od roku 2014. „Zavedenie daňovej licencie malo za úlohu zvýšiť daňové príjmy od firiem dlhodobo vykazujúcich nulový základ dane a následne nulovú daňovú povinnosť,“ vysvetľuje ministerstvo v rozpočte.
Zrušenie licencií sľúbila koalícia ešte v programovom vyhlásení. Rok
2018 je teda prvý, keď podnikatelia reálne nebudú musieť zaplatiť takzvanú minimálnu daň.
„Rozpočet počíta aj s prioritami vlády, na ktorých sa dohodli koaliční partneri. Ide napríklad o zvýšenie minimálnej mzdy, podporu v dochádzaní za prácou, zvýšenie príplatkov za nočnú prácu a prácu počas víkendov a sviatkov, umožnenie dobrovoľného vyplácania 13. a 14. platu a ďalšie opatrenia definované v pripravovanej legislatíve,“ dodal Kažimír.
ZDROJ: aktuality.sk
Výber mýta dosiahne tento rok rekordné čísla
3. 10. 2017
Príjem štátu z výberu mýta bude tento rok zrejme najvyšší od zavedenia systému. Po prvom septembrovom týždni evidovala Národná diaľničná spoločnosť príjmy vo výške 135 miliónov eur, čo predstavuje oproti minulému roku päťpercentný nárast.
V prípade, že toto tempo vydrží aj po zvyšok roka, celková suma by mohla po prvýkrát presiahnuť 200 miliónov eur. Značná časť týchto prostriedkov však nepôjde na výstavbu nových diaľnic a údržbu ciest. Diaľničiari totiž každoročne platia viac ako polovicu z hrubého výnosu na prevádzku mýtneho systému. Podľa Ondreja Mateja, predsedu správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, by bolo primerané, aby štátu ostalo približne 80 percent z vybraného mýta a na prevádzku by išiel zvyšok. „Ten pomer je napríklad v Rakúsku niekde medzi 10 a 15 percentami a aj inde je to výrazne inak ako na Slovensku,“ hovorí Matej. „Ak by sme posielali firme SkyToll, ktorá mýtny systém prevádzkuje, iba 10 percent z hrubých výnosov, ostalo by nám v porovnaní so súčasnosťou každý rok približne o 80 miliónov eur viac. Za tie by sme napríklad mohli uskutočniť prvú etapu skapacitnenia diaľnice D1 medzi Bratislavou a Sencom, čo je jeden z prioritných úsekov rezortu dopravy.
zdroj: hnonline.sk
Regulácia zaťažuje podnikateľov. Zákony sa menia prirýchlo
3. 10. 2017
Počet regulačných povinností, ktorým podnikatelia pri práci čelia, z roka na rok rastie. Náklady s nimi spojené následne bránia rozvoju podnikateľského prostredia, problémom je aj daňovo-odvodové zaťaženie. Ukázala to Analýza vývoja regulačného zaťaženia, ktorú za posledných desať rokov vypracovala Republiková únia zamestnávateľov.
Zatiaľ čo v roku 2007 bol počet regulačných povinností 1 514, do minulého roku narástol na 1 719. „Regulačná záťaž na Slovensku rastie kontinuálne,“ povedal prvý viceprezident únie Luboš Sirota. Celkové zaťaženie je však v skutočnosti ešte vyššie. „Uvedený počet regulačných povinností vyplýva z desiatich zákonov, ktoré považujeme za dôležité pre podnikanie,“ upozornil člen prezídia únie Ján Oravec. Medzi ne zaradili zákon o dani z príjmov, živnostenský zákon či Zákonník práce. Práve v ňom identifikovali najviac povinností.
Zdroj: hnonline.sk