Zmeny v obchodnom registri
13. 7. 2023
Cieľom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, je odbúrať povinnosť evidencie druhu a čísla dokladu totožnosti u konečných užívateľoch výhod v obchodnom registri a v registri mimovládnych organizácií.
Podľa platnej právnej úpravy sa vyžaduje zapisovať do uvedených registrov údaje o druhu a čísle dokladu totožnosti. Táto právna úprava bola zavedená zákonom č. 52/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Faktom však je, že ani z AML smerníc ani z iných záväzkov Slovenskej republiky nie je možné odvodiť požiadavku na evidenciu údajov o druhu a čísle dokladov totožnosti o konečných užívateľoch výhod v príslušných registroch. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že evidencia druhu a čísla dokladu totožnosti je problematická aj s ohľadom na situácie, kedy dochádza k vydaniu nového dokladu totožnosti, čo núti zapísané osoby aktualizovať údaje zapísané v dotknutých registroch, a teda ide o zbytočnú administratívnu záťaž. Uvedené platí o to viac, že nedávne zneplatnenie certifikátov v občianskych preukazoch slúžiacich na vyhotovovanie elektronického podpisu viedlo k hromadným výmenám občianskych preukazov, čo následne spôsobuje hromadné zmenové konania najmä vo vzťahu k podnikateľom zapísaným do obchodného registra. Pôvodným zámerom zavedenie tejto evidencie bolo dosiahnutie stavu jednoznačnej identifikácie fyzickej osoby, ktorá je konečným užívateľom výhod. Na dosiahnutie tohto zámeru však plne postačuje rodné číslo ako jednoznačný identifikátor fyzickej osoby. Berúc do úvahy skutočnosť, že konečnými užívateľmi výhod nie sú len a výlučne občania Slovenskej republiky, tak nie je namieste rezignovať na evidenciu druhu a čísla dokladu totožnosti úplne, pretože v prípade cudzincov títo častokrát nedisponujú rodným číslom či obdobným jednoznačným identifikátorom. Z tohto dôvodu sa preto podľa právnej úpravy bude vyžadovať evidencia druhu a čísla dokladu totožnosti len v prípade osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky. Predkladateľ považuje zvolené riešenie za dostatočne vyvážené z hľadiska jeho praktických dopadov.
Na účely dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa bola potrebná novelizácia zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K
Na Slovensku pracujú tisíce migrantov
23. 3. 2017
Slovensko nie je pripravené na príchod väčšieho počtu pracovníkov z cudziny. A to aj napriek nepomeru, keď v zahraničí pracuje 300-tisíc Slovákov a u nás necelých 37-tisíc cudzincov. Pritom zahraniční pracovníci nie sú hrozbou. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce a Ekonomickej univerzity v Bratislave.
„Migranti idú do sektorov a povolaní, kde je nedostatok pracovných síl, práve tam, kde ich potrebujeme. Slovákom konkurujú veľmi málo, pretože prichádzajú tam, kde sú neobsadené pracovné miesta,“ zdôraznil Kahanec s tým, že je potrebné, aby sa migranti čo najskôr integrovali. „Migrácia musí byť legálna, v súlade s legislatívou SR a migranti by mali mať vytvorené rovnaké podmienky ako domáci pracovníci,“ dodal Kahanec. Len za posledný rok sa počet pracujúcich cudzincov na Slovensku zvýšil o viac ako štvrtinu. Hoci historicky Slováci vždy viac migrovali za prácou, na opačný trend, keď u nás bude pôsobiť viac cudzincov, nie sme pripravení. „V minulosti sa to stalo Írom a Španielom, ktorí migrovali za prácou. V posledných desaťročiach sa situácia otočila a na ich pracovné trhy smerovalo množstvo zahraničných pracovníkov. To sa môže stať aj nám. Musíme sa na to pripraviť,“ upozornil Kahanec. Podľa Kahanca príchod cudzincov je dôkazom, že možnosti na našom pracovnom trhu sa zlepšujú, a to by mohlo prilákať späť aj mnohých Slovákov, ktorí odišli za prácou do iných členských krajín EÚ. Vláda však musí byť v tomto smere aktívnejšia. „Slovensko nevyvíja aktivity, aby späť pritiahlo Slovákov pracujúcich v zahraničí. Nemáme na to pripravenú administratívu. Ich návrat je často komplexná téma. V zahraničí ich registrovali v iných systémoch zdravotného a sociálneho zabezpečenia. Je preto potrebné zabezpečiť, aby sa dokázali opäť, jednoducho a čo najskôr zaregistrovať aj na Slovensku,“ konštatoval Kahanec s tým, že návrat Slovákov domov má aj širší rozmer, ktorý je potrebné využiť.
„Migranti sú aj na to, aby pomáhali vytvárať vzťahy s prostredím, kde dlho žili a pohybovali sa. Potvrdzujú to dáta a je to benefit pre vysielajúcu krajinu,“ dodal Kahanec.
Zrušenie daňových licencií oberie štát o milióny
21. 3. 2017
Slovenské firmy optimalizujú dane, potvrdila aj nová analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Stop licenciám spôsobí v rozpočte každý rok výpadok sto miliónov.
Štát by sa mal pripraviť na to, že každý rok príde o sto miliónov eur. O toľko by mal prísť tým, že v roku 2018 zruší daňové licencie, odhaduje vo svojej poslednej analýze Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Licencie boli zavedené ako istá forma minimálnej dane, ktorú musí zaplatiť každá firma. Ak totiž spoločnosť prizná daň z príjmov nižšiu ako je daňová licencia, musí vzniknutý rozdiel doplatiť. Hneď prvý rok po zavedení licencií sa firmy začali správať podozrivo, upozornila rada. Zhruba 30-tisíc spoločností, ktoré v minulosti vykázali nulovú daň, ju po zavedení licencií priznali v takej výške, ktorú by nakoniec aj tak zaplatili. Ukázalo sa tak, že slovenskí podnikatelia vo veľkom optimalizujú dane.
zdroj: hnonline.sk
So založenou živnosťou dostanete pôžičku mimo banky ľahšie
21. 3. 2017
Napriek prísnejším zákonom o spotrebiteľských úveroch a licenciám pre nebankové subjekty, nevýhodné pôžičky poskytované nekalými praktikami na Slovensku stále existujú. Nebankové spoločnosti obchádzajú zákon a požičiavajú aj ľudom, ktorí by úver dostať nemali. Využívajú na to podnikateľský úver, ktorý v skutočnosti slúži ako spotrebák.
Funguje to tak, že klient, ktorý takýto úver potrebuje, si založí „dobrovoľne“ živnosť, na ktorú mu veriteľ dá podpísať podnikateľský úver a ďalej už nezisťuje, na čo je úver využívaný. Je to jednoznačné obchádzanie zákona. „V zákone o spotrebiteľských úveroch je výslovná povinnosť veriteľa skúmať pri poskytnutí úveru účel tohto úveru,“ vysvetľuje Martina Solčányiová, hovorkyňa Národnej banky Slovenska. Centrálna banka sa pri takzvaných mystery shoppingoch zameriava aj na to, či nebankovky nezanedbávajú alebo priamo neporušujú túto zákonnú povinnosť pri poskytovaní úverov.
zdroj: hnonlin.sk
Banky naháňajú viac úverov aj cez internet
20. 3. 2017
V čase rekordne nízkych úrokov na úveroch sa finančné domy snažia nahradiť si výpadky úrokových príjmov aktívnym požičiavaním, teda naháňaním objemov úverov. Požičajú už aj bez toho, aby klienta videli na pobočke, ale nie bez toho, aby mali potrebné údaje na overenie totožnosti či úverovej histórie. Využívanie e-služieb však na Slovensku stále narastá a banky preto naďalej rozširujú ponuku služieb.
Na jednoduchšie úverovanie bankám slúžia aj online nástroje. Mnohí klienti si už našli v internet bankingu či v mobilnej aplikácii ponuku na predschválený spotrebný úver za niekoľkotisíc eur. Ponuka na výhodnú pôžičku či hypotéku sa objavuje aj v e-mailoch, prípadne prostredníctvom pracovníkov call centra s ponukou zaručene výhodných podmienok. Pomáha aj fakt, že záujem o internet banking na Slovensku rastie a množstvo produktov, ktoré si klient vybaví aj e-cestou, stúpa. Niektoré banky ponúkajú online už aj hypotéky, no len svojim klientom, iné zavedenie tejto možnosti zatiaľ len zvažujú. Pre spotrebné pôžičky je to však už bežná prax. Podľa Anny Jamborovej, hovorkyne ČSOB, elektronické vybavenie spotrebných úverov využíva už 15 percent ich klientov, pričom takmer 10 percent úverov bolo uzatvorených bez toho, aby klient navštívil pobočku banky.