Murphy radí
Murphy a byrokrati
Základný zákon byrokracie hovorí, že: Čo nie je na papieri, to neexistuje.
Aby argument mohol byť akceptovaný, musí byť vyjadrený holou vetou a už na prvý pohľad musí byť jasné, že je nevyvrátiteľný.
Neexistuje byrokrat, ktorý by vyvinul nejaké úsilie, aby dokázal, že sa mýli.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Človek očami klasikov
Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.
Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.
Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.
(Myšlienky bez cla)
Deti naše poklady
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
(Zrnká úsmevu)