Zmeny v dobrovoľníctve
7. 2. 2023
Dobrovoľníctvo ponúka možnosti participácie pre všetky skupiny obyvateľstva (z hľadiska pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia), významne prispieva k ekonomike našej krajiny, je dôležitým nositeľom sociálneho kapitálu, prispieva k sociálnej inklúzii a prináša inovatívne riešenia spoločenských problémov.
Dobrovoľníctvo má priamy vplyv na formovanie detí a mladých ľudí a ich hodnôt, na zvyšovanie ich záujmu o prostredie a spoločnosť, v ktorej žijú. Dobrovoľníctvo tiež podporuje aktívne občianstvo, je prostriedkom osobného rozvoja ľudí a ich sociálnej participácie. Poskytuje priestor na sebarealizáciu, je nástrojom na získavanie a rozvíjanie zručností, čím prispieva k zvyšovaniu zamestnateľnosti a k rozvíjaniu ich konkurencieschopnosti. Zároveň napĺňa aktuálne potreby spoločnosti a prináša prospech všetkým zapojeným stranám. Sociálny a ekonomický prínos dobrovoľníctva potvrdzujú parciálne výskumy, štúdie a prieskumy. Dobrovoľnícke aktivity sú preto vnímané ako želaná súčasť života jednotlivca a spoločnosti.
Na Slovensku existuje základná legislatívna úprava dobrovoľníctva prostredníctvom zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje základné pravidlá a vzťahy v tejto oblasti. Vymedzuje dobrovoľnícku činnosť, dobrovoľníka, povinnosti vysielajúcej organizácie a prijímateľa dobrovoľníckej činnosti a náležitosti zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. Zákon bol prijatý pred 10 rokmi a vytvoril základný rámec pre úpravu vzťahov pri realizácii dobrovoľníckej činnosti. Aplikačná prax legislatívnej úpravy v tejto oblasti priniesla niekoľko problematických bodov.
V Akčnom pláne Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku na roky 2019 – 2020 boli stanovené dve úlohy B.9. a B.10., konkrétne analyzovať potrebu legislatívnych zmien zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, ako aj návrhy súvisiacich právnych predpisov a pripraviť návrh mechanizmu priamej štátnej podpory dobrovoľníckych programov za účelom podpory dobrovoľníctva v rôznych oblastiach a predložiť ich na rokovanie vlády SR.
Zámerom právnych úprav je reagovať na problematické body aplikačnej praxe zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a ďalších právnych predpisov tak, aby bol umožnený rozvoj dobrovoľníctva v rôznych oblastiach spoločnosti. Zároveň nové právne úpravy vytvárajú rámec pre finančnú podporu dobrovoľníctva v budúcnosti zo strany štátu.
V
Hľadá sa šéf obstarávaní. Kandidáti budú napokon štyria
22. 5. 2017
O post predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) sa
uchádzajú napokon štyria kandidáti.
K doteraz trom potvrdeným kandidátom pribudla odborníčka na verejné
obstarávanie Elena Sivová, odborná hodnotiteľka Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR a vedúca verejného obstarávania v Správe
telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR Bratislavy.
Úrad vlády ju už zaradil ku kandidátom na obsadenie funkcie na čele ÚVO,
ktorí sa prihlásili do výberu a zúčastnia sa verejného vypočutia v
stredu 24. mája na rokovaní vlády.Komisia na kontrolu návrhov kandidátov
na predsedu ÚVO pôvodne Sivovú neodporučila na verejné vypočutie z
dôvodu, že nepredložila kompletný životopis. Premiér Robert Fico (Smer -
SD) minulý týždeň dal pokyn, aby sa na verejnom vypočutí mohla tiež
zúčastniť.
O zvolenie za predsedu ÚVO sa uchádzajú aj súčasná predsedníčka ÚVO Zita
Táborská, právnik na odbore metodiky a elektronického verejného
obstarávania ÚVO Peter Kubovič a generálny riaditeľ sekcie riadenia
projektov na Ministerstve dopravy a výstavby SR Juraj Méry. Vláda po
verejnom vypočutí kandidátov na budúci týždeň vyberie jedného z nich a
navrhne na zvolenie Národnej rade SR.
Pripravujú sa zmeny v Zákonníku práce
18. 5. 2017
Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie povinnosti uvádzať v pracovných inzerátoch aj informácie o ponúkaných platových podmienkach, a to so zámerom posilniť postavenie budúceho zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi. Tento zámer je previazaný so sociálnym významom a poslaním pracovného práva, ktorého normy vždy zabezpečovali najmä ochranu práv a zákonných záujmov zamestnancov.
Z prieskumu portálu kariera.sk z roku 2016 vyplýva, že približne 60 % spoločností a firiem neuvádza v pracovných inzerátoch výšku potenciálneho platu. Tento výskum zároveň ukázal, že takmer všetci uchádzači by privítali, ak by v ponukách videli mzdu, resp. aspoň rozmedzie platu. Iní uchádzači by sa uspokojili aj s tým, ak by spoločnosť v ponuke uviedla aspoň minimálnu hranicu platu, ktorý je ochotná ponúknuť. Je zrejmé, že takto nastavený rámec umožňuje pri ponúkaní práce tzv. preteky nadol, keď môžu byť uchádzači prakticky donútení pýtať si menej. Návrhom zákona sa pozícia oboch subjektov (zamestnanca aj zamestnávateľa) vyrovnáva. Zamestnávateľ už pri ponúkaní práce približne vie, akú sumu je z jeho strany možné uchádzačovi poskytnúť. Prijatím návrhu zákona by táto informácia určená zamestnávateľom bola známa aj budúcemu zamestnancovi, ktorý by tak nebol dotlačený do nižšej mzdy, ako by mu bol pôvodne zamestnávateľ ochotný poskytnúť.
Slovenská ekonomika si drží trojpercentný rast.
18. 5. 2017
Slovenská ekonomika si v úvode roka držala relatívne stabilný rast na úrovni okolo 3 %. Uviedol to v komentári k rýchlemu odhadu HDP za 1. štvrťrok 2017 Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia. Ekonomika podľa neho ťažila z pokračujúceho oživenia externého aj domáceho spotrebiteľského dopytu.
„Ekonomiku v úvode roka ovplyvnila aj extrémne tuhá zima, pozitívne a negatívne vplyvy sa však pravdepodobne viac-menej dopĺňali a predpokladáme teda, že celkový dopad na ekonomiku bol neutrálny, respektíve len mierne negatívny. Tuhá zima síce oddialila zotavenie stavebníctva a v úvode roka ho držala stále hlboko v mínuse, na druhej strane podporila výkon energetického sektora a pomohla aj slovenskému zimnému turistickému ruchu," priblížil.
Na základe mesačných čísel sa podľa Koršňáka dá usudzovať, že ťahúňom ekonomiky bola najmä silnejúca spotreba domácností a rastúci zahraničný, najmä európsky dopyt. Silnejúci externý dopyt bol pritom rovnomernejšie rozložený medzi odvetvia, ako tomu bolo v minulých rokoch.
Pozitívom úvodu roka bol podľa neho jednoznačne fakt, že aj napriek slabšiemu výkonu automobilového priemyslu, ktorý sa pripravoval na produkciu nových modelov, sa výkon slovenského priemyslu aj jeho vývozy zvyšovali. Postupne by však žezlo ťahúňa slovenskej ekonomiky mohli preberať investície, podporené reštartom verejných investícií, ale aj silnejúcimi súkromnými investíciami na čele s výstavbou závodu Jaguar Land Rover, avšak oživenie očakávame aj v ďalších sektoroch ekonomiky.
Stavebné povolenia z minulého roka napríklad naznačujú blížiaci sa pomerne silný rast sektora nehnuteľností, nielen rezidenčných," dodal Koršňák. „Medziročná dynamika zahraničného obchodu zrýchlila nielen u vývozov, ale aj u dovozov. Príjemne prekvapili maloobchodné tržby, se miery nezamestnanosti," doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Ekonomika vzrástla medziročne o 3,1 %
Ekonomiku čaká doba ľudová
16. 5. 2017
Živnostník Peter Varga poskytuje IT podporu pre viaceré bratislavské firmy. V lete chce ísť na dovolenku v novom aute, ktoré si teraz kupuje. „Našetrené som mal už dlhšie, ale chcel som si byť istý, že ak niečo stane, budem mať rezervu. Vyzerá to, že najbližšie roky bude práce dosť.“ Podobne uvažuje čoraz viac Slovákov, aj preto bude našu ekonomiku ťahať čoraz viac domáca spotreba. Tá by mala v tomto roku narásť o tri percentá.
„V rokoch 2009 až 2013 prispieval k rastu ekonomiky najmä zahraničný dopyt, spotreba domácností bola skôr v ústraní. Potom sa situácia zmenila a spotreba sa začala výraznejšie oživovať,“ vysvetľuje zmeny analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Bežní Slováci tak zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v štatistikách. „Tak to by svoje číslo mohol dať premiér aj mne, keď ho už dával manažérom Jaguaru,“ zažartoval si Varga na otázku HN, či sa cítia ťahúňom ekonomiky. Vážnejšie však dodáva, že jeho klienti sú závislí od bežných zákazníkov a tí majú viac na míňanie práve vďaka rastu platov, ktoré tlačí hore príchod nových investorov. To potvrdzujú aj odborníci, za dobrou spotrebiteľskou náladou je podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka predovšetkým rastúca zamestnanosť, vyššie mzdy a rekordne nízke úrokové sadzby. „Ľudia majú viac peňazí, ktoré môžu minúť. Zároveň sa začínajú ukazovať náznaky prehrievania trhu práce, čo môže ešte zrýchliť rast miezd, a teda aj dopyt domácností. Trend by mal teda pokračovať,“ odhaduje analytik Tatra banky Tibor Lörincz.
zdroj: hnonline.sk