Zmeny v civilnom letectve v súvislosti so stavbami
18. 3. 2025
V zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) dochádza od 1. 4. 2025 k legislatívnej úprave s cieľom ľahšej identifikáciu požiadaviek vo vzťahu k posudzovaniu stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávania činností alebo využívania územia mimo ochranných pásem.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, ktorých súčasťou je veterná turbína s rotujúcimi lopatkami alebo stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, na ktorých je umiestnená veterná turbína s rotujúcimi lopatkami môžu mať vplyv na poskytovanie letových prevádzkových služieb, ako aj na dizajn letových postupov je potrebné uvedené stavby a zariadenia nestavebnej povahy posudzovať samostatne.
Realizácia stavieb uvedených v ustanovení § 30 ods. 1 môže mať zásadný vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky, že by mohlo dôjsť v najhoršom prípade až k zákazu vykonávania letov alebo k nemožnosti prevádzkovať letisko alebo letecké pozemné zariadenie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlas Dopravného úradu bol vždy získaný ešte pred akýmkoľvek iným konaním. Zároveň sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 30 ods. 1 a oprávnenie pre Dopravný úrad vyžiadať si stanovisko osoby, ktorá môže byť stavbou, zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia dotknutá.
Ďalej dochádza k spresneniu zákona vo vzťahu k výkonu štátneho odborného dozoru zohľadňujúc úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v civilnom letectve. Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu vzhľadom na skutočnosť, že Dopravný úrad je samostatným orgánom štátnej správy rozhodujúcim aj v prvom stupni a aj v druhom stupni. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, kto bude rozhodovať v prvom stupni a kto v druhom stupni. Zároveň sa ustanovuje pôsobnosť Dopravného úradu vydať preukaz stavebného inšpektora na výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe a na stavenisku.
Vzhľadom na úpravu pôsobnosti Dopravného úradu od 1. apríla 2025 ako špeciálneho stavebného úradu pre letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia prejdú stavby v územných obvodoch letísk, ktoré nie sú letiskovými stavbami z pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu do pôsobnosti stavebných úradov (obcí) a letiskové stavby na osobitných letiskách prejdú z pôsobnosti stavebných úradov (obcí) do pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu
K
Hospodárenie vodárenských spoločností
3. 7. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, reaguje na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR zameranej na kontrolu hospodárenia vodárenských spoločností z novembra 2019, v rámci ktorej boli zistené závažné nedostatky pri zadávaní zákaziek na poskytovanie služieb súvisiacich s prevádzkou, údržbou a opravami verejnej vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Slovenskej republike.
Regulovaná činnosť vo vodnom hospodárstve, ktorá zahŕňa výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, je nepochybne činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme, o čom svedčí aj významný podiel verejného (komunálneho) vlastníctva v rámci vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry a existujúca pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Z praxe sú známe prípady uzavretia zmlúv o poskytovaní služieb medzi prepojenými podnikmi v tepelnej energetike, ktoré obdobne ako v prípade regulovaných subjektov pôsobiacich vo vodnom hospodárstve vedie k neefektívnemu hospodáreniu regulovaných subjektov a v konečnom dôsledku zvyšuje náklady na dodávku regulovaných tovarov koncovým odberateľom.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie vyššej miery kontroly hospodárenia teplárenských spoločností a vodárenských spoločností pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní služieb na účely zabezpečovania regulovanej činnosti v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve (tzv. SLA zmluvy), ktoré sú uzatvárané mimo proces verejného obstarávania zavedením povinnosti schválenia každej takejto zmluvy Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v riadnom správnom konaní (v rámci výkonu vecnej regulácie) ako podmienky platnosti zmluvy.
Pribúda inzerátov aj nezamestnaných
1. 7. 2020
Nájsť si novú prácu by malo byť každým dňom ľahšie. Počet nových inzerátov ponúkajúcich zamestnanie na najväčšom pracovnom portáli profesia.sk totiž rastie z týždňa na týždeň.
Za predchádzajúcich sedem dní tam pribudlo 3 268 nových ponúk, čo je v porovnaní predchádzajúcim týždňom o takmer stovku viac. Pri pohľade na medziročné porovnanie je to však až o tretinu menej.
Najväčší pokles v porovnaní s rokom 2019 zaznamenali automobilový sektor a strojárstvo. „Ide o odvetvia, pri ktorých sú miestni zamestnávatelia závislí od zahraničných objednávok. Slovensko v týchto prípadoch nemá ďalší vývoj vo vlastných rukách,“ uviedla hovorkyňa portálu Nikola Richterová.
Prieskum ukázal, že žijeme od výplaty k výplate
29. 6. 2020
Viac ako tretina (38 percent) ľudí neplánovala ani pred koronakrízou nákup väčších, drahších tovarov či služieb a žije zrejme "od výplaty k výplate". Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry pre prieskum verejnej mienky a médií AKO, vykonaného na vzorke 1000 respondentov v čase 10. až 15. júna 2020.
Prieskumom o tom, nákup ktorých tovarov a služieb si občania odložili na neskôr pre nový koronavírus, sa tiež zistilo, že u tých, ktorí si nejaký nákup rozmysleli, respektíve ho odložili, išlo najmä o auto (15 percent). Každý desiaty človek si odložil nákup elektrospotrebiča (biela alebo čierna technika). Asi osem percent opýtaných si odložilo či rozmyslelo rekonštrukciu bytu či domu.
Miliónová diera v cenách elektriny
26. 6. 2020
Akútny problém za desiatky miliónov eur sa objavil v tohtoročných cenách elektriny. Doplatiť naň môžu všetci spotrebitelia. Varovný prst dvihlo ministerstvo hospodárstva, keď preverilo agendu na regulačnom úrade po odvolanom šéfovi Ľubomírovi Jahnátkovi.
Ten síce od januára medziročne o deväť percent znížil dôležitý poplatok, ktorý zaťažuje každú megawatthodinu 23,621 eura. Očakávané príjmy však mal nastaviť na nereálnu spotrebu. Tým sa pred voľbami zmiernil tlak na ešte väčšie novoročné zdraženie elektriny. Príjmy, ktoré z poplatku putujú napríklad výrobcom obnoviteľných zdrojov, však chýbajú, keďže skutočná spotreba elektriny je nižšia.