Zmeny v civilnom letectve v súvislosti so stavbami
18. 3. 2025
V zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) dochádza od 1. 4. 2025 k legislatívnej úprave s cieľom ľahšej identifikáciu požiadaviek vo vzťahu k posudzovaniu stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávania činností alebo využívania územia mimo ochranných pásem.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, ktorých súčasťou je veterná turbína s rotujúcimi lopatkami alebo stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, na ktorých je umiestnená veterná turbína s rotujúcimi lopatkami môžu mať vplyv na poskytovanie letových prevádzkových služieb, ako aj na dizajn letových postupov je potrebné uvedené stavby a zariadenia nestavebnej povahy posudzovať samostatne.
Realizácia stavieb uvedených v ustanovení § 30 ods. 1 môže mať zásadný vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky, že by mohlo dôjsť v najhoršom prípade až k zákazu vykonávania letov alebo k nemožnosti prevádzkovať letisko alebo letecké pozemné zariadenie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlas Dopravného úradu bol vždy získaný ešte pred akýmkoľvek iným konaním. Zároveň sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 30 ods. 1 a oprávnenie pre Dopravný úrad vyžiadať si stanovisko osoby, ktorá môže byť stavbou, zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia dotknutá.
Ďalej dochádza k spresneniu zákona vo vzťahu k výkonu štátneho odborného dozoru zohľadňujúc úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v civilnom letectve. Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu vzhľadom na skutočnosť, že Dopravný úrad je samostatným orgánom štátnej správy rozhodujúcim aj v prvom stupni a aj v druhom stupni. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, kto bude rozhodovať v prvom stupni a kto v druhom stupni. Zároveň sa ustanovuje pôsobnosť Dopravného úradu vydať preukaz stavebného inšpektora na výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe a na stavenisku.
Vzhľadom na úpravu pôsobnosti Dopravného úradu od 1. apríla 2025 ako špeciálneho stavebného úradu pre letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia prejdú stavby v územných obvodoch letísk, ktoré nie sú letiskovými stavbami z pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu do pôsobnosti stavebných úradov (obcí) a letiskové stavby na osobitných letiskách prejdú z pôsobnosti stavebných úradov (obcí) do pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu
K
Štátny rozpočet je za prvý polrok v schodku viac ako 3,4 miliardy
2. 7. 2021
Príjmy štátneho rozpočtu za prvý polrok dosiahli 7,584 miliardy eur a výdavky sa vyšplhali na 11,002 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu júna 2021 schodok vo výške 3,418 miliardy eur.
Príjmy štátneho rozpočtu boli oproti rovnakému obdobiu minulého roka vyššie o 1,690 miliardy eur a výdavky štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšili o 1,198 miliardy eur, informovalo o tom vo štvrtok ministerstvo financií.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval 1,325 miliardy eur alebo 26,7 percenta na konečných 6,278 miliardy eur.
V
Nálada v slovenskej ekonomike je najlepšia za takmer štyri roky
30. 6. 2021
„V septembri čakáme nástup tretej vlny a ďalšie zatváranie podnikov. Vyhliadky sú preto skôr negatívne, hotel totiž potrebuje zahraničnú klientelu. Okrem toho nám chýbajú kuchári, čašníci a chyžné,“ posťažoval sa Milan Pros z Loft Hotel Bratislava.
Aj preto v celom segmente služieb v júni po troch mesiacoch rastu klesla nálada. Indikátor dôvery spadol o 2,3 percentuálneho bodu na rovných 25 bodov. „Vývoj indikátora bol ovplyvnený optimistickejšími hodnoteniami podnikateľskej situácie a dopytu za posledné tri mesiace, pričom očakávaný dopyt respondenti hodnotili skôr negatívnejšie,“ píše sa v tlačovej správe Štatistického úradu. Ten jedným dychom dodáva, že aj tak je jeho hodnota päť bodov nad dlhodobým priemerom.
V
Jedna z najväčších IT spoločností sťahuje svoje kancelárie na Slovensku
28. 6. 2021
Jedna z najväčších IT spoločností na svete - IBM presťahuje svoje slovenské kancelárie do budovy Nové Apollo na Prievozskej ulici v Bratislave, ktorá je aktuálne vo výstavbe. Pre TASR to za IBM Slovensko potvrdila Stanislava Suchá.
Výkonný riaditeľ IBM International Services Centre Paul Burt na sociálnej sieti informoval o novom sídle spoločnosti s tým, že sťahovanie je naplánované v prvej polovici roka 2023.
"Pri návrate zvolíme hybridný prístup, ktorý kombinuje to najlepšie z práce pred pandémiou s tým najlepším z virtuálnej práce minulého a tohto roka,“ uviedol.
Developer HB Reavis, ktorý Nové Apollo stavia, ešte v máji informoval, že jedna z najväčších IT firiem na svete bude v budove majoritným nájomcom. Meno spoločnosti však nezverejnil.
"Po dokončení sa najväčší technologický zamestnávateľ na svete stane jej hlavným nájomcom, ktorý zaberie takmer 30-tisíc štvorcových metrov z celkových 48-tisíc. Transakcia je zároveň významným krokom vpred pre celý trh komerčných nehnuteľností," uviedol investor.
Dokončenie Nového Apolla je plánované v roku 2023.
V
Ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia
28. 6. 2021
Novela zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia rieši tri okruhy problémov v súčasnom znení zákona o ochrane verejného zdravia, a to otázku ústavne konformného výkladu ustanovenia § 58 ods. 5 zákona, týkajúceho sa vylúčenia náhrady škody a ušlého zisku, otázku možnosti povoľovania výnimiek z opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona, otázku odôvodňovania vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydaných podľa § 59b zákona.
V otázke ustanovenia § 58 ods. 5 zákona týkajúceho sa vylúčenia náhrady škody a ušlého zisku sa upravuje toto ustanovenie takým spôsobom, aby nevyvolávalo pochybnosti o tom, že sa má vykladať ústavne konformným spôsobom.
Úmyslom zákonodarcu nebolo vylúčiť možnosť domáhať sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom garantuje ústava v čl. 46 ods. 3. Predkladatelia novely zákona sú presvedčení, že platné znenie zákona je potrebné vykladať ústavne konformným spôsobom, teda tak, že sa týka iba škody spôsobenej opatreniami, ktoré sú v súlade so zákonom a ktoré sú vykonávané v súlade so zákonom.
V situácii, ak sú možné viaceré výklady zákona a ak okrem výkladu ustanovenia zákona, ktorý je v rozpore s ústavou, existuje aj taký výklad predmetného ustanovenia zákona, ktorý v rozpore s ústavou nie je, nie je dôvod, aby Ústavný súd konštatoval nesúlad zákona s ústavou. Konštatuje len to, že zákon je potrebné vykladať ústavne konformným spôsobom, teda tak, že sa má uplatňovať ten výklad zákona, ktorý je v súlade s ústavou, nie ten, ktorý je s ústavou v rozpore. Tak je tomu podľa názoru predkladateľov aj v tomto prípade. V záujme odstránenia interpretačných pochybností a nastolenia právnej istoty v danej veci sa však do zákona doplnilo, že vylúčenie náhrady škody a ušlého zisku sa netýka náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
V otázke individuálnych výnimiek z nariadenia opatrení podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 zákona sa upravuje základný zákonný rámec pre ich povoľovanie a zrušovanie.
K