Zmeny v civilnom letectve v súvislosti so stavbami
18. 3. 2025
V zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) dochádza od 1. 4. 2025 k legislatívnej úprave s cieľom ľahšej identifikáciu požiadaviek vo vzťahu k posudzovaniu stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávania činností alebo využívania územia mimo ochranných pásem.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, ktorých súčasťou je veterná turbína s rotujúcimi lopatkami alebo stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, na ktorých je umiestnená veterná turbína s rotujúcimi lopatkami môžu mať vplyv na poskytovanie letových prevádzkových služieb, ako aj na dizajn letových postupov je potrebné uvedené stavby a zariadenia nestavebnej povahy posudzovať samostatne.
Realizácia stavieb uvedených v ustanovení § 30 ods. 1 môže mať zásadný vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky, že by mohlo dôjsť v najhoršom prípade až k zákazu vykonávania letov alebo k nemožnosti prevádzkovať letisko alebo letecké pozemné zariadenie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlas Dopravného úradu bol vždy získaný ešte pred akýmkoľvek iným konaním. Zároveň sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 30 ods. 1 a oprávnenie pre Dopravný úrad vyžiadať si stanovisko osoby, ktorá môže byť stavbou, zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia dotknutá.
Ďalej dochádza k spresneniu zákona vo vzťahu k výkonu štátneho odborného dozoru zohľadňujúc úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v civilnom letectve. Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu vzhľadom na skutočnosť, že Dopravný úrad je samostatným orgánom štátnej správy rozhodujúcim aj v prvom stupni a aj v druhom stupni. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, kto bude rozhodovať v prvom stupni a kto v druhom stupni. Zároveň sa ustanovuje pôsobnosť Dopravného úradu vydať preukaz stavebného inšpektora na výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe a na stavenisku.
Vzhľadom na úpravu pôsobnosti Dopravného úradu od 1. apríla 2025 ako špeciálneho stavebného úradu pre letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia prejdú stavby v územných obvodoch letísk, ktoré nie sú letiskovými stavbami z pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu do pôsobnosti stavebných úradov (obcí) a letiskové stavby na osobitných letiskách prejdú z pôsobnosti stavebných úradov (obcí) do pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu
K
Chystá sa regulácia zdravotných poisťovní
30. 7. 2021
Zisk zdravotných poisťovní je potrebné regulovať. Na včerajšom stretnutí sa na tom zhodli zástupcovia rezortov zdravotníctva a financií, niektorí členovia Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo či šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Informovala o tom samostatná odborná referentka úradu Erika Kováčiková.
Pracovnú skupinu na stretnutí tvorili štátna tajomníčka Ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková, členovia parlamentného výboru pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS), Zuzana Šebová (Sme rodina), Marek Krajčí (OĽaNO) a Tomáš Lehotský (Za ľudí), ďalej štátny tajomník Ministerstva financií Marcel Klimek a riaditeľka odboru špecifických operácií štátu reozrtu financií Andrea Holíková a za Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou okrem jeho šéfky aj Peter Pavlovič a zástupcovia právneho odboru.
V
Zmeny zákona proti byrokracii
26. 7. 2021
Zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy zanikla zákonná povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať orgánom verejnej moci výpisy z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností, registra trestov, výpisov z registra mimovládnych organizácií, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia o nedoplatkoch na sociálnom poistení, nedoplatkoch na zdravotnom poistení, nedoplatkoch voči daňovým úradom a colným úradom a potvrdenia o dôchodkových dávkach a nemocenských dávkach.
Zároveň bola zavedená povinnosť pre jednotlivé orgány verejnej moci získavať a používať pre potreby svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy.
Novela zákona bola vypracovaná ako iniciatívny materiál s cieľom pokračovať v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v znižovaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy. Po novom sa rozširuje rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci v jednotlivých konaniach ako aj pri bežnej úradnej komunikácii predkladať v listinnej podobe. Zároveň sa odbúravaním administratívnej záťaže a zjednodušovaním procesov obmedzuje možnosť vzniku korupcie. V poradí tretia vlna znižovania administratívnej záťaže vypúšťa v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci tieto nasledovné výpisy a potvrdenia:
•kópia rodného listu,
•kópia sobášneho listu,
•kópia úmrtného listu,
•potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania,
•potvrdenie o pobyte,
•potvrdenie o pridelení IČO,
•výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat,
•potvrdenie že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, nie je v konkurze ani na neho nie je vyhlásený konkurz,
•výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb,
•výpis z registra sociálnych podnikov,
•potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,
•vybraný okruh právoplatných rozhodnutí súdov,
•výpis z registra / zoznamu advokátov,
•výpis z centrálneho registra exekúcií,
•potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi,
•doklad preukazujúci ťažké zdravotné postihnutie,
•údaje vzťahujúce sa k narodeniu dieťaťa a úmrtiu obsiahnuté vo vybraných informačných systémoch a registroch rezortu zdravotníctva,
•potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom,
•údaje potrebné na zápis do registra prijímateľov 2 %,
•potvrdenia o poberaní dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.
K
Opatrenia vo finančnej oblasti
26. 7. 2021
Cieľom novely zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, je rozšíriť finančné opatrenia na zmiernenie vplyvov koronakrízy o ďalšie opatrenie, ktorým je finančná pomoc na zabezpečenie likvidity cestovných kancelárií.
V marci 2020 ochromila trh cestovného ruchu, a teda aj trh cestovných kancelárií, pandémia koronavírusu. Cestovné kancelárie do 11. 3. 2020 štandardne ponúkali produkty v rámci svojich podnikateľských aktivít, pričom od klientov pri uzatváraní zmluvy inkasovali zálohy. Klienti v danom období reagovali na ponuky zliav, ktoré im umožňovali čerpať rôzne benefity ponúkané dodávateľmi jednotlivých služieb. Podmienkou uplatnenia zliav bolo uhradenie zálohy. Aby mohli cestovné kancelárie zľavy poskytnúť, museli ich získať od dodávateľov služieb, obvykle od zahraničných partnerov alebo priamo od zahraničných hotelov. Cestovné kancelárie si splnili svoju zmluvnú povinnosť a tak, aby mohla byť zľava zrealizovaná, cestovné kancelárie poslali zálohy svojich klientov na účty zahraničným partnerom a hotelom. Celosvetová pandémia však obvyklý tok peňazí zastavila a cestovné kancelárie nedokážu klientom vrátiť zálohy na nezrealizované, resp. stornované zájazdy.
Nakoľko pandémia tohto vírusu spôsobila a ešte stále spôsobuje rozsiahle negatívne dopady na európsku aj domácu ekonomiku, je nevyhnutné ďalej prijímať opatrenia na zmiernenie týchto dopadov na hospodárstvo SR a na podnikateľské prostredie. Novela zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch priniesla čiastočné riešenie vo forme ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátením zálohových platieb vo forme vystavených oznámení o náhradnom zájazde v zmysle § 33a zákona. Dohodnúť sa s klientom na náhradnom zájazde sú však cestovné kancelárie povinné do 31. 8. 2021. Ak k takejto dohode v stanovenom termíne nedôjde, do nasledujúcich 14 dní sú cestovné kancelárie povinné vrátiť klientom plné zálohy. Celkový objem takýchto záloh predstavuje cca 60 mil. eur.
Novela zákona preto rieši nové opatrenie finančnej pomoci pre cestovné kancelárie formou poskytnutia návratných finančných výpomocí, ktoré im umožnia preklenúť časové obdobie aktuálneho nedostatku likvidity potrebnej na vrátenie záloh klientom za stornované zájazdy, resp. na zaplatenie nových záloh na novozazmluvnené hotely v iných destináciách ako boli pôvodne zazmluvnené, ak sa s klientmi dohodnú na náhradných zájazdoch do iných destinácií. Do uplynutia konečnej doby splatnosti návratných finančných výpomocí sa cestovným kanceláriám podarí vysporiadať doterajšie zálohy so zahraničnými hotelmi, a to buď ich využitím v budúcom (náhradnom) ubytovacom termíne, alebo ich vrátením cestovnej kancelárií, ak sa so zahraničným hotelom nedohodne ubytovanie v náhradnom termíne. Na základe toho bude možné tieto návratné finančné výpomoci postupne, ale aj parciálne cez predčasné splátky reálne splácať.
Je potrebné zdôrazniť, že návrh opatrenia nerieši problematiku prevádzkových nákladov cestovných kancelárií, ale zabezpečuje likviditu cestovných kancelárií pre potreby vrátenia záloh spotrebiteľom, ak pre nich nebudú zrealizované náhradné zájazdy. Cestovné kancelárie pomocou návratnej finančnej výpomoci vyplatia klientom všetky nevyčerpané zálohy za rok 2020 a návratnú finančnú výpomoc budú splácať postupným využitím kapacít v zahraničí, kde sú zrealizované predplatby z roku 2020.
K
Nášmu priemyslu sa darí
19. 7. 2021
Slovenskému priemyslu sa tento rok darí, sektor v máji štvrtý mesiac po sebe zaznamenal výrazný medziročný rast objednávok, a to o takmer polovicu. Informoval o tom dnes štatistický úrad. Slovensko sa v Európskej únii radí k najviac priemyselným krajinám.
Hodnota nových objednávok v priemysle stúpla v máji o 46,1 percenta oproti rovnakému obdobiu vlaňajška, kedy hospodárstvo krajiny negatívne poznačili dopady prvej vlny koronavírusovej infekcie. V porovnaní s aprílom objednávky mierne klesli.
Viac objednávok hlásil aj sektor výroby automobilov, ktorý je hlavným motorom ekonomiky krajiny. Slovensko si napriek vlaňajšiemu poklesu produkcie áut udržalo pozíciu najväčšieho výrobcu vozidiel v prepočte na obyvateľa.
Tento rok prevádzku tovární automobiliek poznamenal nedostatok čipov. Kvôli nemu väčšina závodov opakovane odstavovala výrobné linky.
Slovensko tento rok očakáva návrat k hospodárskemu rastu. Vlani ekonomika krajiny kvôli dopadom epidémie choroby covid-19 klesla prvýkrát od roku 2009, a to o 4,8 percenta.
V