Zmeny v civilnom letectve v súvislosti so stavbami
18. 3. 2025
V zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) dochádza od 1. 4. 2025 k legislatívnej úprave s cieľom ľahšej identifikáciu požiadaviek vo vzťahu k posudzovaniu stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávania činností alebo využívania územia mimo ochranných pásem.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, ktorých súčasťou je veterná turbína s rotujúcimi lopatkami alebo stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, na ktorých je umiestnená veterná turbína s rotujúcimi lopatkami môžu mať vplyv na poskytovanie letových prevádzkových služieb, ako aj na dizajn letových postupov je potrebné uvedené stavby a zariadenia nestavebnej povahy posudzovať samostatne.
Realizácia stavieb uvedených v ustanovení § 30 ods. 1 môže mať zásadný vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky, že by mohlo dôjsť v najhoršom prípade až k zákazu vykonávania letov alebo k nemožnosti prevádzkovať letisko alebo letecké pozemné zariadenie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlas Dopravného úradu bol vždy získaný ešte pred akýmkoľvek iným konaním. Zároveň sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 30 ods. 1 a oprávnenie pre Dopravný úrad vyžiadať si stanovisko osoby, ktorá môže byť stavbou, zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia dotknutá.
Ďalej dochádza k spresneniu zákona vo vzťahu k výkonu štátneho odborného dozoru zohľadňujúc úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v civilnom letectve. Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu vzhľadom na skutočnosť, že Dopravný úrad je samostatným orgánom štátnej správy rozhodujúcim aj v prvom stupni a aj v druhom stupni. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, kto bude rozhodovať v prvom stupni a kto v druhom stupni. Zároveň sa ustanovuje pôsobnosť Dopravného úradu vydať preukaz stavebného inšpektora na výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe a na stavenisku.
Vzhľadom na úpravu pôsobnosti Dopravného úradu od 1. apríla 2025 ako špeciálneho stavebného úradu pre letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia prejdú stavby v územných obvodoch letísk, ktoré nie sú letiskovými stavbami z pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu do pôsobnosti stavebných úradov (obcí) a letiskové stavby na osobitných letiskách prejdú z pôsobnosti stavebných úradov (obcí) do pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu
K
Zásady domácke práce a telepráce
8. 12. 2021
Zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa o technických problémoch spojených s nefunkčnosťou technického vybavenia a programového vybavenia, o nefunkčnosti internetového pripojenia alebo o iných podobných príčinách, ktoré mu znemožňujú vykonávať prácu.
Uvedené § 52 ods. 9 ZP má veľký význam aj z pohľadu pracovnoprávnej zodpovednosti, nakoľko keď zamestnanec včas neoznámi uvedené skutočnosti svojmu zamestnávateľovi a dôjde k oneskoreniu splnenia pracovnej úlohy, prípadne vzniku škody zamestnávateľovi, tak zamestnanec nesie prípadné nepriaznivé právne následky, ktoré s takýmto neohlásením ZP spája (napríklad môže ísť o povinnosť nahradiť škodu, ktorá vznikla).
V pracovnej zmluve si zamestnávateľ a zamestnanec môžu dohodnúť fakultatívne aj tieto špecifiká výkonu domáckej práce a telepráce:
- miesto výkonu domáckej práce a telepráce, môže si ho prípadne určiť sám zamestnanec, a to úplne alebo sčasti, ak to povaha práce umožňuje,
- rozsah domáckej práce alebo telepráce alebo minimálny rozsah výkonu práce zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, ak sa domácka práca alebo telepráca nemá vykonávať len z domácnosti zamestnanca,
- organizovať výkon domáckej práce alebo telepráce si môže aj zamestnanec sám, teda si sám bude rozvrhovať pracovný čas počas pracovného týždňa alebo sa dohodnú konkrétnosti výkonu domáckej práce alebo telepráce v rámci pružného pracovného času, tento však musí rešpektovať ustanovenia § 88 a § 89 ZP, predovšetkým jednotlivé zložky pružného pracovného času, ktoré sú dané obligatórne. Podľa § 52 ods. 2 ZP platí, že za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje. Pri takomto výkone práce sa uplatní § 52 ods. 8 písm. b) a odseky 9 až 11 ZP primerane.
K
Informačné povinnosti zamestnávateľa pri hromadnom prepúšťaní
8. 12. 2021
Zamestnávateľ má v prípade hromadného prepúšťania informačnú povinnosť voči príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému doručuje odpis písomnej informácie o plánovanom hromadnom prepúšťaní.
Písomná informácia musí obsahovať mená, priezviská a adresy trvalého pobytu zamestnancov, ktorí majú byť prepustení, a to za účelom hľadania riešení problémov spojených s hromadným prepúšťaním.
Potrebné formuláre k oznámeniu plánovaného hromadného prepúšťania, k informáciám a oznamovaní zmien v priebehu hromadného prepúšťania a k jeho ukončeniu sú dostupné na stránkach úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťania so zástupcami zamestnancov je povinný doručiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania jednak Národnému úradu práce a tiež zástupcom zamestnancov. Následne zástupcovia zamestnancov majú možnosť Národnému úradu práce predložiť pripomienky týkajúce sa hromadného prepúšťania.
Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie o výsledku prerokovania hromadného prepúšťania Národnému úradu práce.
Ustanovenú mesačnú lehotu Národný úrad práce využije na hľadanie riešení problémov spojených s plánovaným hromadným prepúšťaním. Zákon pripúšťa, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ustanovenú mesačnú lehotu z objektívnych dôvodov primerane skrátil, o čom je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa, a to písomnou formou.
Uvedené lehoty sa v zmysle zákona nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz. Aj v prípade, ak je na zamestnávateľa súdom vyhlásený konkurz, môže ísť o hromadné prepúšťanie a v tomto prípade sa použije ust. § 73 ods. 1 až 5 a 8, 10, 11, ale nie ods. 6 a 7 (teda lehoty, odkedy sa môže začať prepúšťať). Pravidlá pre konkurz upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. ZP osobitne nezmieňuje reštrukturalizáciu, a teda počas nej sa uplatňujú pravidlá podľa ustanovení Zákonníka práce.
Ak by zamestnávateľ pri hromadnom prepúšťaní porušil povinnosti ustanovené zákonom, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy, a to najmenej vo výške dvojnásobku jeho priemerného zárobku určeného podľa ust. § 134 ZP.
K
Rast slovenskej ekonomiky pribrzďuje
6. 12. 2021
Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku vykázala v porovnaní s predchádzajúcimi troma mesiacom rast o 0,4 percenta, v medziročnom porovnaní sa potom hrubý domáci produkt zvýšil o 1,3 percenta.
Informoval o tom slovenský štatistický úrad, ktorý tak potvrdil svoj novembrový odhad o spomalení tempa rastu hospodárstva. V druhom štvrťroku ekonomika vzrástla medziročne o 9,6 percenta.
K spomaleniu tempa medziročného rastu hospodárstva teraz prispel najmä pokles zahraničného dopytu. Ekonomiku naopak podporil najmä domáci dopyt a z neho potom hlavne vyššia spotreba domácností.
Za prvé tri štvrťroky roku slovenské hospodárstvo vzrástlo medziročne o 3,6 percenta, v rovnakom období minulý rok kvôli negatívnym dopadom pandémie ekonomika o 5,3 percenta klesla.
Analytici slovenského ministerstva financií už po skoršom zverejnení odhadu o vývoji ekonomiky v treťom štvrťroku uviedli, že za celý tento rok HDP nedosiahne plánovaný rast 3,7 percenta.
V
Aktuálne zmeny v domáckej práci a telepráci
6. 12. 2021
Podľa § 250b ods. 2 ZP počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu je zamestnávateľ oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
Uvedené ustanovenie § 250b ods. 2 ZP teda odporúča zamestnávateľom, aby pokiaľ to dohodnutý druh práce umožňuje, zabezpečili výkon práce formou domáckej práce a telepráce.
V prípade domáckej práce ide podľa § 52 ods. 1 písm. a) ZP o výkon závislej práce, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva sa pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca. Uvedené platí aj o telepráci s doplnením, že pri telepráci sa závislá práca vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku. Podľa § 52 ods. 3 ZP sa za domácnosť zamestnanca na účely § 52 ods. 1 a 2 ZP považuje dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa.
Podľa § 52 ods. 7 ZP platí, že ak si pri domáckej práci alebo telepráci zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas, jeho pracovný pomer sa spravuje ZP s určitými odchýlkami v ňom ustanovenými. Napríklad nemožno uplatniť ustanovenia ZP, ktoré sa vzťahujú na rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času, o nepretržitých odpočinkoch počas pracovného dňa a v pracovnom týždni a taktiež nemožno použiť ustanovenie o prestojoch, ktoré sú podľa § 142 ods. 1 ZP prekážkou v práci na strane zamestnávateľa, okrem prestojov, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ v danom prípade. Rozdiel je aj v prípade dôležitých osobných prekážok v práci na strane zamestnanca, ktoré sa neuplatnia s výnimkou prekážky v práci, ktorá sa týka úmrtia rodinného príslušníka.
Pokiaľ chce zamestnanec, ktorý vykonáva domácku prácu alebo teleprácu sprevádzať svojho rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze, nemá právny nárok na poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy, nakoľko sa uvedené ustanovenie ZP neuplatní, pretože sa vykonáva domácka práca alebo telepráca v danom prípade.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva domácku prácu alebo teleprácu nepatrí mzda za výkon práce nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ide však len o dispozitívnu právnu úpravu, ktorá sa uplatní len vtedy, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodnú inak, napríklad na tom, že sa uvedené mzdové zvýhodnenia zamestnancovi poskytnú.
V súvislosti s výkonom telepráce, pod ktorou sa podľa § 52 ods. 1 písm. b) ZP rozumie pravidelné vykonávanie závislej práce zamestnancom pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií, platí, že zamestnávateľ si musí, popri svojich všeobecných právnych povinnostiach, ktoré sú uvedené v § 47 ods. 1 písm. a) a ods. 2 ZP, plniť aj iné právne povinnosti, ktoré sú špecifického charakteru a súvisia s výkonom telepráce.
K