Zmeny v civilnom letectve v súvislosti so stavbami
18. 3. 2025
V zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) dochádza od 1. 4. 2025 k legislatívnej úprave s cieľom ľahšej identifikáciu požiadaviek vo vzťahu k posudzovaniu stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávania činností alebo využívania územia mimo ochranných pásem.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, ktorých súčasťou je veterná turbína s rotujúcimi lopatkami alebo stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, na ktorých je umiestnená veterná turbína s rotujúcimi lopatkami môžu mať vplyv na poskytovanie letových prevádzkových služieb, ako aj na dizajn letových postupov je potrebné uvedené stavby a zariadenia nestavebnej povahy posudzovať samostatne.
Realizácia stavieb uvedených v ustanovení § 30 ods. 1 môže mať zásadný vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky, že by mohlo dôjsť v najhoršom prípade až k zákazu vykonávania letov alebo k nemožnosti prevádzkovať letisko alebo letecké pozemné zariadenie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlas Dopravného úradu bol vždy získaný ešte pred akýmkoľvek iným konaním. Zároveň sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 30 ods. 1 a oprávnenie pre Dopravný úrad vyžiadať si stanovisko osoby, ktorá môže byť stavbou, zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia dotknutá.
Ďalej dochádza k spresneniu zákona vo vzťahu k výkonu štátneho odborného dozoru zohľadňujúc úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v civilnom letectve. Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu vzhľadom na skutočnosť, že Dopravný úrad je samostatným orgánom štátnej správy rozhodujúcim aj v prvom stupni a aj v druhom stupni. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, kto bude rozhodovať v prvom stupni a kto v druhom stupni. Zároveň sa ustanovuje pôsobnosť Dopravného úradu vydať preukaz stavebného inšpektora na výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe a na stavenisku.
Vzhľadom na úpravu pôsobnosti Dopravného úradu od 1. apríla 2025 ako špeciálneho stavebného úradu pre letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia prejdú stavby v územných obvodoch letísk, ktoré nie sú letiskovými stavbami z pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu do pôsobnosti stavebných úradov (obcí) a letiskové stavby na osobitných letiskách prejdú z pôsobnosti stavebných úradov (obcí) do pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu
K
Povinnosti zamestnávateľa
23. 1. 2023
Novela Zákonníka práce č. 350/2022 Z. z. od novembra 2022 doplnila viaceré povinnosti pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere, ako aj osoby formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a ktoré vychádzajú z transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii.
Nové ustanovenie § 47a určuje, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania najmenej v rozsahu týchto údajov:
1. spôsob určovania miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce,
2. ustanovený týždenný pracovný čas, údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času vrátane predpokladaných pracovných dní a vyrovnávacieho obdobia podľa § 86, § 87 a 87a, rozsah a čas poskytnutia prestávky v práci, nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, pravidlá práce nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas,
3. výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia,
4. splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov,
5. pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia, ak v čase poskytnutia informácie nie je známa, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
6. právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje, a jej rozsah.
K
Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania
23. 1. 2023
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania osobitne len v prípade, ak pracovná zmluva neobsahuje údaje stanovené Zákonníkom práce.
Pre poskytnutie osobitnej písomnej informácie sú určené nasledovné lehoty:
– do siedmich dní od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje, medzi ktoré patrí spôsob určovanie miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce, ustanovenie týždenného pracovného času, údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času vrátane predpokladaných pracovných dní a vyrovnávacieho obdobia podľa § 86, § 87 a 87a, rozsah a čas poskytnutia prestávky v práci, nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, pravidlá práce nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov,
– do štyroch týždňov od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje, medzi ktoré patrí výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia, pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia, ak v čase poskytnutia informácie nie je známa, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje, a jej rozsah.
Ak predpokladaná dĺžka trvania pracovného pomeru je kratšia ako 7 dní alebo štyri týždne, zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi všetky vyššie uvedené informácie najneskôr do skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávateľ môže údaje poskytnúť vo forme odkazu
– na príslušné ustanovenie Zákonníka práce,
– na príslušné ustanovenie osobitného predpisu, alebo
– na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy. Ak sa pracovné podmienky a podmienky zamestnávania spravujú kolektívnou zmluvou, súčasťou písomnej informácie je aj označenie príslušnej kolektívnej zmluvy a jej zmluvných strán.
Ak je miesto výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky, zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodne podľa nového ustanovenia § 44a so zamestnancom aj
a) miesto výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky,
b) dobu výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky.
K
Veľký prepad na trhu s bytmi v Bratislave
20. 1. 2023
Vlani sa v hlavnom meste predalo najmenej bytov od finančnej krízy v roku 2008. Predaj nehnuteľností v novostavbách neprekročil hranicu 1 520 predaných bytov, čo je najmenej od finančnej krízy v roku 2008, vyplýva z analýzy spoločnosti Bencont Investments (BI).
Kým v prvom polroku 2022 sa predaju darilo a predalo sa vyše tisíc bytov, v druhom predaj bytov neprekročil ani 500. "Po takmer ôsmich rokoch silného predaja a dvojciferného rastu cien sa tak aktivita na realitnom trhu výrazne ochladila," uviedla BI.
Medziročne priemerná cena nových voľných bytov v Bratislave vzrástla o 15,2 percenta. K najvyššiemu rastu vo výške 33 percent došlo v okrese Bratislava III (Rača) a tiež v Novom Meste. Naopak, najpomalšie rástli ceny nových bytov v Petržalke (približne o šesť percent). Za takýto byt zaplatí zákazník priemerne 296-tisíc eur. Cena nových bytov stúpla asi o desať percent.
Spoločnosť predpokladá, že situácia na realitnom trhu bude v tomto roku podobná ako v druhej polovici vlaňajšieho a ceny nových bytov budú stagnovať.
V
Priemyselná výroba v Európskej únii sa v novembri vrátila k rastu
16. 1. 2023
Priemyselná výroba v Európskej únii sa v novembri medzimesačne zvýšila o 0,9 percenta po októbrovom poklese o 1,9 percenta. Vo svojej dnešnej správe to oznámil európsky štatistický úrad Eurostat. V Česku zaznamenala výroba nárast o tri percentá, v krajinách platiacich eurom predstavoval medzimesačný rast jedno percento.
V medziročnom porovnaní priemyselná výroba v Európskej únii aj v eurozóne vzrástla zhodne o dve percentá.
Z členských krajín, za ktoré už sú novembrové údaje k dispozícii, sa výroba medzimesačne najviac zvýšila v Írsku (plus 6,4 percenta), Luxembursku (plus päť percent) a na Malte (plus 4,6 percenta). Naopak, najväčší pokles výroby zaznamenalo Estónsko (mínus 3,7 percenta), Švédsko (mínus 3,3 percenta) a Chorvátsko (mínus 1,9 percenta).
Produkcia kapitálového tovaru sa v Európskej únii zvýšila o 0,9 percenta, medziproduktov o 0,7 a energie o 0,1 percenta. Výroba tovarov dlhodobej spotreby klesla o 0,2 percenta.
V