Zmeny v civilnom letectve v súvislosti so stavbami
18. 3. 2025
V zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) dochádza od 1. 4. 2025 k legislatívnej úprave s cieľom ľahšej identifikáciu požiadaviek vo vzťahu k posudzovaniu stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávania činností alebo využívania územia mimo ochranných pásem.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, ktorých súčasťou je veterná turbína s rotujúcimi lopatkami alebo stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, na ktorých je umiestnená veterná turbína s rotujúcimi lopatkami môžu mať vplyv na poskytovanie letových prevádzkových služieb, ako aj na dizajn letových postupov je potrebné uvedené stavby a zariadenia nestavebnej povahy posudzovať samostatne.
Realizácia stavieb uvedených v ustanovení § 30 ods. 1 môže mať zásadný vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky, že by mohlo dôjsť v najhoršom prípade až k zákazu vykonávania letov alebo k nemožnosti prevádzkovať letisko alebo letecké pozemné zariadenie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlas Dopravného úradu bol vždy získaný ešte pred akýmkoľvek iným konaním. Zároveň sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 30 ods. 1 a oprávnenie pre Dopravný úrad vyžiadať si stanovisko osoby, ktorá môže byť stavbou, zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia dotknutá.
Ďalej dochádza k spresneniu zákona vo vzťahu k výkonu štátneho odborného dozoru zohľadňujúc úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v civilnom letectve. Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu vzhľadom na skutočnosť, že Dopravný úrad je samostatným orgánom štátnej správy rozhodujúcim aj v prvom stupni a aj v druhom stupni. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, kto bude rozhodovať v prvom stupni a kto v druhom stupni. Zároveň sa ustanovuje pôsobnosť Dopravného úradu vydať preukaz stavebného inšpektora na výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe a na stavenisku.
Vzhľadom na úpravu pôsobnosti Dopravného úradu od 1. apríla 2025 ako špeciálneho stavebného úradu pre letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia prejdú stavby v územných obvodoch letísk, ktoré nie sú letiskovými stavbami z pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu do pôsobnosti stavebných úradov (obcí) a letiskové stavby na osobitných letiskách prejdú z pôsobnosti stavebných úradov (obcí) do pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu
K
Ako vyberať účtovný program
28. 3. 2023
V minulosti bol dominantným argumentom pri výbere účtovného programu softvér ako taký. Vývoj pokročil a programy prešli nielen vylepšením funkcií, ale aj redizajnom užívateľského prostredia a pripojili sa tiež služby zákazníckeho servisu.
Tomáš Loukota zo spoločnosti Seyfor vyzdvihuje, že užívatelia týchto programov dnes tak nekupujú len produkt, ale k svojej práci získavajú aj partnera a poradcu. Pri výbere programu radí všímať si hlavne tento základ. Nápomocná môže byť aj rozšírenosť a tradícia programu na trhu.
J
Na Slovensku sa pripravujú investície do veternej energetiky za 1,4 miliardy eur
28. 3. 2023
V súčasnosti je na Slovensku päť veterných elektrární s celkovým výkonom 3 megawattov. Členovia SAPI v súčasnosti pracujú na projektoch s výkonom 1116 megawattov (MW), z toho pri projektoch s výkonom 509 MW podali už aj zámer pre posúdenie vplyvu stavby na životné prostredie (EIA). V rámci zvyšných projektov sa aktuálne posudzuje vhodnosť lokality, možnosti pripojenia, ale samozrejme sa aj diskutuje s priľahlými obcami a mestami.
Slovensko na poslednej priečke
V prípade ich dokončenia, ktoré by urýchlilo odstránenie stále existujúcich legislatívnych bariér, by tieto elektrárne mohli vyrábať elektrinu pre 736-tisíc slovenských domácností. Aj napriek dlhé roky neriešeným bariéram, ktoré dostali Slovensko na poslednú priečku v EÚ vo využívaní vetra, vidia firmy so skúsenosťami zo zahraničia potenciál rozvoja veternej energetiky u nás.
Susedné Rakúsko, Česká republika, Poľsko, ale aj ďalšie krajiny ekologickú výrobu elektriny z vetra intenzívne rozvíjali v čase, kedy sa v SR veterné elektrárne nestavali.
Viaceré projekty počítajú aj s využívaním batériových úložísk či tzv. Power-to-X riešeniami (zmena vyrobenej elektriny na vodík, či na syntetické palivá). Práve spomínané riešenia umožňujú optimálne využitie vyrobenej zelenej elektriny v čase, kedy je najviac potrebná...
J
Prevádzku e-kasy bude aj naďalej zabezpečovať firma Allexis
24. 3. 2023
Ak sa finančná správa s Allexis neskôr nedohodne, FS má plán vybudovať nový systém, ktorý bude transparentne vysúťažený. Podporu prevádzky systému e-kasa pre finančnú správu ešte na jeden rok zabezpečí spoločnosť Allexis. Dôvodom sú pokračujúce rokovania o vyrovnaní majetkových práv k tomuto systému, ako aj potreba neohroziť boj s daňovými únikmi či opäť nezaťažovať podnikateľov, ktorí do nákupu pokladní už investovali svoje finančné prostriedky. Vo štvrtok o tom na pracovnom stretnutí informoval prezident Finančnej správy.
"Zmluva na podporu systému e-kasa končí k 31. marcu 2023 a na základe zmluvy bude prevádzkovať túto službu firma Allexis do 31. marca 2024." Dodatok bude štát stáť 1,2 milióna eur ročne. Ešte na jeden rok tak bude zabezpečená podpora prevádzky a potrebné licencie, aby systém mohol naďalej fungovať. Majetkové práva k systému e-kasa v súčasnosti nepatria štátu, preto FS chce všetky majetkové práva od spoločnosti Allexis získať. Prezident FS dodal, že je to potrebné z dôvodu ďalšieho rozvoja, podpory a transparentnosti tohto systému.
B
Slovenská ekonomika sa stáva čoraz viac závislou od pracovnej sily z cudziny
24. 3. 2023
o slovenských automobiliek sa na pracovníkov zo zahraničia najviac spoliehajú nitriansky Jaguar Land Rover a trnavský Stellantis.
Slovenské firmy sa z roka na rok stále viac spoliehajú na zamestnancov zo zahraničia. Kým v roku 2012 pracovalo u nás iba 3310 cudzincov, v minulom roku to už bolo viac ako 22-tisíc. Počet pracovníkov spoza hraníc sa tak zvýšil za posledných 11 rokov takmer sedemnásobne. Navyše prichádzajú z čoraz vzdialenejších a exotickejších krajín. Donedávna prevládali pracovníci z Balkánu, predovšetkým zo Srbska alebo zo susednej Ukrajiny.
Tí zostávajú aj naďalej najpočetnejšou skupinou, avšak rozrastajú sa aj rady zamestnancov, ktorí pochádzajú z Indie, Kirgizska, Gruzínska či Kazachstanu. Podľa sociálneho analytika dôvodov takéhoto vývoja je viacero. „Na Slovensku máme v rámci veľkých regionálnych rozdielov výrazné disparity medzi ponukou práce a voľnou pracovnou silou. Tam, kde je najviac práce, je zväčša najmenšia miera nezamestnanosti. A zároveň tu máme aj výrazné kvalifikačné disparity. Voľné miesta vyžadujú buď inú, alebo vyššiu kvalifikáciu, ako nám ponúka armáda nezamestnaných.“ Druhým problémom podľa neho je, že sme už v podstate vyčerpali možnosti v rámci vnútornej migrácie za prácou. V neposlednom rade sú príčinou aj ponúkané mzdy, ktoré mnohokrát nedokážu kompenzovať náklady na presťahovanie sa občanov Slovenska za prácou, či nekvalita pracovného prostredia.
B