Zmeny v civilnom letectve v súvislosti so stavbami
18. 3. 2025
V zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) dochádza od 1. 4. 2025 k legislatívnej úprave s cieľom ľahšej identifikáciu požiadaviek vo vzťahu k posudzovaniu stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávania činností alebo využívania územia mimo ochranných pásem.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, ktorých súčasťou je veterná turbína s rotujúcimi lopatkami alebo stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, na ktorých je umiestnená veterná turbína s rotujúcimi lopatkami môžu mať vplyv na poskytovanie letových prevádzkových služieb, ako aj na dizajn letových postupov je potrebné uvedené stavby a zariadenia nestavebnej povahy posudzovať samostatne.
Realizácia stavieb uvedených v ustanovení § 30 ods. 1 môže mať zásadný vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky, že by mohlo dôjsť v najhoršom prípade až k zákazu vykonávania letov alebo k nemožnosti prevádzkovať letisko alebo letecké pozemné zariadenie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlas Dopravného úradu bol vždy získaný ešte pred akýmkoľvek iným konaním. Zároveň sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 30 ods. 1 a oprávnenie pre Dopravný úrad vyžiadať si stanovisko osoby, ktorá môže byť stavbou, zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia dotknutá.
Ďalej dochádza k spresneniu zákona vo vzťahu k výkonu štátneho odborného dozoru zohľadňujúc úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v civilnom letectve. Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu vzhľadom na skutočnosť, že Dopravný úrad je samostatným orgánom štátnej správy rozhodujúcim aj v prvom stupni a aj v druhom stupni. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, kto bude rozhodovať v prvom stupni a kto v druhom stupni. Zároveň sa ustanovuje pôsobnosť Dopravného úradu vydať preukaz stavebného inšpektora na výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe a na stavenisku.
Vzhľadom na úpravu pôsobnosti Dopravného úradu od 1. apríla 2025 ako špeciálneho stavebného úradu pre letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia prejdú stavby v územných obvodoch letísk, ktoré nie sú letiskovými stavbami z pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu do pôsobnosti stavebných úradov (obcí) a letiskové stavby na osobitných letiskách prejdú z pôsobnosti stavebných úradov (obcí) do pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu
K
Až 6,6 percenta dospelej populácie SR nezvláda splácať svoje dlhy
29. 6. 2023
V úplnom protiklade s mladými sú v postoji k zadlžovaniu sa seniori, pre ktorých by bola skutočnosť, že majú dlh, pravdepodobne pocitom hanby. Problémy so splácaním majú vo vyššej miere rodiny s deťmi a občania s najnižšími príjmami. Načas splácajú svoje záväzky častejšie obyvatelia Bratislavského kraja, naopak, najväčší počet zadlžených ľudí žije v Trnavskom a Trenčianskom kraji. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu spoločnosti EOS KSI Slovensko vykonaného v spolupráci s agentúrou AKO. Je to alarmujúce číslo," uviedol riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích, pretože v daných prípadoch ide o ľudí, ktorí nesplácajú nielen úvery, ale napríklad aj účty za bývanie, energie, vodu, telekomunikačné služby, a požičiavajú si už aj na nákupy základných potrieb pre rodinu.
Problematike rozumejú len traja z desiatich. Riaditeľ EOS KSI Slovensko Peter Dvornák dodal, že nadpriemerne nezvláda svoje záväzky platiť skupina vo veku 34 až 49 rokov, ktorá má malé deti. To podľa neho logicky súvisí s vplyvom inflácie a s tým, že ide o najvýraznejšie zadlženú vekovú skupinu.
Zhruba sedem percent obyvateľov SR nad 18 rokov priznalo, že oblasti financií a dlhov vôbec nerozumejú. Problematike rozumejú len traja z desiatich a dve tretiny opýtaných jej rozumejú čiastočne. Pod pojmom dlh bol v prieskume zadefinovaný akýkoľvek záväzok po splatnosti voči banke, leasingovej spoločnosti, splátkovému predaju alebo dodávateľovi služieb, napríklad elektriny, plynu, vody, alebo telekomunikačných či poistných.
Mladí pristupujú k úverovaniu ako k múdremu rozhodnutiu. Problémy so splácaním majú vo vyššej miere rodiny s deťmi a občania s najnižšími príjmami. Podľa typu domácnosti najpoctivejšie spláca pár bez detí, ktorý nemá výdavky na rodinu. Rovnako tak majú silnejšiu platobnú disciplínu aj samostatne žijúci ľudia. "Mnoho mladších ľudí so slušným príjmom a vyšším vzdelaním si nabralo vyššie pôžičky.
K životnému štandardu tejto skupiny patrilo mať v rodine dve autá na lízing, vysokú hypotéku, prípadne investíciu na úver do investičnej nehnuteľnosti," ponúka vysvetlenie k dátam Dvornák.
S týmto predpokladom korešponduje aj zistenie, že mladí ľudia pristupujú k nutnosti úverovania ako k múdremu rozhodnutiu, ktoré im pomôže nadobudnúť majetok a dobre investovať. V úplnom protiklade s mladými je v postoji k zadlžovaniu sa skupina seniorov nad 66 rokov, pre ktorých by bola skutočnosť, že majú dlh, pravdepodobne pocitom hanby.
S
Ceny ropy narástli, vplýva na ne politická situácia v Rusku
28. 6. 2023
Ceny ropy zaznamenali v utorok rast, keďže náladu na trhoch naďalej ovplyvňujú obavy o vývoj politickej situácie v Rusku. Okrem toho ich čiastočne podporili očakávania rastu dopytu po pohonných látkach v USA, kde sa začína letná motoristická sezóna. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v auguste dosiahla do 7.33 h SELČ 74,73 USD (68,45 eura) za barel (159 litrov).
Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 55 centov (0,74 %). Cena americkej ľahkej ropy WTI dosiahla 69,96 USD/barel, čo v porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou predstavuje rast o 59 centov (0,85 %). Počas pondelkového obchodovania sa ceny Brentu a WTI zvýšili o 0,5 %, respektíve 0,3 %. Konflikt medzi Moskvou a ruskými žoldniermi z Vagnerovej skupiny sa naplno rozhorel v sobotu, keď sa šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin spolu so svojimi bojovníkmi vydal smerom k Moskve v snahe o zosadenie ruského vojenského velenia. Už navečer toho istého dňa sa však situácia upokojila, keď Prigožin svojim jednotkám nariadil, aby sa vrátili do poľných táborov na Ukrajine.
S
Inflácia ovplyvnila aj dovolenkové plány Slovákov, každý tretí nepôjde
27. 6. 2023
Väčšina dovolenkujúcich sa plánuje dostať s nákladmi na letnú dovolenku pod 1200 eur. Najväčšia skupina, takmer štvrtina respondentov, sa chce zmestiť do rozpočtu od 401 do 800 eur. Letnú dovolenku si tento rok neužije vyše 30 percent Slovákov, ďalší sa ešte rozhodujú. Je za tým aj zdražovanie a vysoká inflácia. Na druhej strane, 44 percent ľudí sa v lete určite chystá dovolenkovať. Štvrtina Slovákov chce ísť do zahraničia, najčastejšie na sedem až desať dní. V tuzemsku bude dovolenkovať asi 40 percent opýtaných a pobudnú tu o niečo kratšie, štyri až šesť dní.
Vyplýva to z aktuálneho prieskumu, ktorý na prelome mája a júna tohto roka realizovala agentúra STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit. Tohtoročná situácia spojená s výrazným rastom cien vplýva aj na to, či vôbec, kam a za koľko sa Slováci počas leta vyberú na dovolenku. "Ako nám ukázal najnovší prieskum, aktuálny rast cien je pre 4 z 10 Slovákov dôvodom necestovať tento rok na dovolenku do zahraničia. Ďalších 15 percent sa vyjadrilo, že pôjdu na kratšiu dobu, 14 percent si zabezpečí vlastné stravovanie a deväť percent pre zdražovanie nepôjde na dovolenku vôbec. Je tu však aj 22 percent takých, pre ktorých súčasná situácia spojená s vyššími cenami nemá na ich dovolenkové plány žiadny vplyv," priblížil analytik trhu Home Credit Jaroslav Ondrušek.
"V porovnaní nákladov na tohtoročnú a vlaňajšiu dovolenku najviac, 44 percent opýtaných hovorí, že tie ich budú približne na rovnakej úrovni. Trochu vyššie očakáva 25 percent a výrazne vyššie 16 percent respondentov. Naopak, menej peňazí plánuje minúť 15 percent ľudí," dodal Ondrušek.
S
Žatva by mala začať na prelome júna a júla
26. 6. 2023
Chladný máj a dostatok zrážok dáva predpoklad dobrej úrody. Väčšina územia Slovenska je navyše bez rizika sucha. Poľnohospodári ukončili jarné práce na poliach. Zároveň čakajú, kým dozrie obilie, aby mohla naplno odštartovať žatva. Tento rok by sa mohla začať na prelome júna a júla v závislosti od nadmorskej výšky jednotlivých poľnohospodárskych oblastí. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Žatva bude v tomto roku oproti vlaňajšku podľa nej posunutá o asi jeden týždeň v závislosti od regiónov a doterajšieho vývoja počasia. V niektorých južne položených okresoch už poľnohospodári začali zatiaľ len na skúšku obilie kosiť - okresy Michalovce, Komárno, Nitra. Tradične ako prvé budú zbierať ozimné jačmene.
"Stav obilnín a repky pred začiatkom žatvy hodnotíme ako uspokojivý a pozitívne hodnotíme fakt, že sa zatiaľ neopakuje minuloročné extrémne sucho. Podľa informácií SHMÚ je väčšina územia krajiny bez rizika sucha, prípadne sa sucho len začína. Na výsledok žatvy však bude mať vplyv nielen kvalita a množstvo zrna, ale aj cena pri jeho predaji," uviedol podpredseda SPPK Miroslav Štefček.
Chladný máj a dostatok zrážok podľa hovorkyne SPPK dáva predpoklad dobrej úrody. Väčšina územia Slovenska je navyše bez rizika sucha.
Kým na juhozápade Slovenska podľa nej už vyorávajú zemiaky z novej úrody, v Kežmarku a Poprade vzhľadom na nadmorskú výšku ešte len začiatkom júna ukončili sadenie zemiakov. Poľnohospodári priebežne kosia krmoviny, táto tzv. zelená žatva sa v júni vykonávala aj na Liptove, v Bardejove či Svidníku. Pokiaľ prší, poľnohospodári krmoviny nemôžu zbierať, čo komplikuje a spomaľuje ich zber.
Poznamenala, že SPPK v rámci monitoringu jarných prác každý týždeň zisťovala, aký je vývoj poľnohospodárskych plodín. Zo zozbieraných informácií vyplýva, že viaceré regióny si priebeh počasia na jar pochvaľujú - napríklad v oblasti Bratislavy, Trnavy, Galanty, Senice, Trenčína a aj na východe Slovenska v Košiciach, Michalovciach alebo Trebišove. Oproti minulému roku bolo totiž chladno a daždivo, v niektorých oblastiach sa jarné práce pre rozmočený terén načas zastavili.
S