Zmeny v civilnom letectve v súvislosti so stavbami
18. 3. 2025
V zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) dochádza od 1. 4. 2025 k legislatívnej úprave s cieľom ľahšej identifikáciu požiadaviek vo vzťahu k posudzovaniu stavby, zariadenia nestavebnej povahy alebo vykonávania činností alebo využívania územia mimo ochranných pásem.
Vzhľadom na skutočnosť, že stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, ktorých súčasťou je veterná turbína s rotujúcimi lopatkami alebo stavba alebo zariadenie nestavebnej povahy, na ktorých je umiestnená veterná turbína s rotujúcimi lopatkami môžu mať vplyv na poskytovanie letových prevádzkových služieb, ako aj na dizajn letových postupov je potrebné uvedené stavby a zariadenia nestavebnej povahy posudzovať samostatne.
Realizácia stavieb uvedených v ustanovení § 30 ods. 1 môže mať zásadný vplyv na bezpečnosť leteckej prevádzky, že by mohlo dôjsť v najhoršom prípade až k zákazu vykonávania letov alebo k nemožnosti prevádzkovať letisko alebo letecké pozemné zariadenie. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súhlas Dopravného úradu bol vždy získaný ešte pred akýmkoľvek iným konaním. Zároveň sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 30 ods. 1 a oprávnenie pre Dopravný úrad vyžiadať si stanovisko osoby, ktorá môže byť stavbou, zariadením nestavebnej povahy, činnosťou alebo využitím územia dotknutá.
Ďalej dochádza k spresneniu zákona vo vzťahu k výkonu štátneho odborného dozoru zohľadňujúc úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v civilnom letectve. Právna úprava predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k Stavebnému zákonu vzhľadom na skutočnosť, že Dopravný úrad je samostatným orgánom štátnej správy rozhodujúcim aj v prvom stupni a aj v druhom stupni. Z tohto dôvodu je potrebné ustanoviť, kto bude rozhodovať v prvom stupni a kto v druhom stupni. Zároveň sa ustanovuje pôsobnosť Dopravného úradu vydať preukaz stavebného inšpektora na výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbe a na stavenisku.
Vzhľadom na úpravu pôsobnosti Dopravného úradu od 1. apríla 2025 ako špeciálneho stavebného úradu pre letiskové stavby a stavby pre letecké pozemné zariadenia prejdú stavby v územných obvodoch letísk, ktoré nie sú letiskovými stavbami z pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu do pôsobnosti stavebných úradov (obcí) a letiskové stavby na osobitných letiskách prejdú z pôsobnosti stavebných úradov (obcí) do pôsobnosti Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu
K
Situácia s pracovnou silou je na Slovensku kritická, tvrdí Klub 500
13. 6. 2018
Zamestnávatelia na Slovensku v súčasnosti čelia situácii, keď nie je koho zamestnávať. Nedostatok pracovnej sily ohrozuje výrobu a budúci rast slovenskej ekonomiky. Tvrdia to predstavitelia Klubu 500, ktorí ako možné riešenia uvádzajú uľahčenie zamestnávania cudzincov či zefektívnenie štátnej a verejnej správy.
Odmietnuť zákazky z dôvodu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily bol nútený každý člen Klubu 500. Viacerí z nich museli v minulosti presunúť časť zákaziek do svojich zahraničných spoločností. Slovenská ekonomika tak podľa nich prichádza o peniaze, pričom táto situácia sa stále zhoršuje. Ako efektívne riešenie uvádzajú zamestnávanie kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia. "Sme radi, že vláda SR má záujem situáciu s nedostatkom pracovnej sily riešiť a uľahčiť zamestnávanie zamestnancov tretích krajín," zdôraznil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Z témy zamestnávania cudzincov sa však podľa neho stáva populistická téma niektorých politikov, ktorí so zamestnávaním nemajú skúsenosti. "Bolo by vhodnejšie, aby si namiesto populistických vyjadrení skôr problematiku dôsledne naštudovali," podotkol Gregor. Ako dodal, ďalším riešením situácie na trhu práce by mohlo byť zefektívnenie štátnej a verejnej správy. "Ak by štát zefektívnil fungovanie štátnej a verejnej správy, mohlo by sa tak uvoľniť až 120.000 zo 420.000 zamestnancov. Sme pripravení týchto ľudí na vlastné náklady preškoľovať," uzavrel Gregor.
(Zdroj: ekonomika Slovensko)
Firmy, na ktorých stojí Slovensko
11. 6. 2018
Často píšeme o naberaní stoviek až tisícok ľudí. Rovnako o príchode veľkých firiem, investíciách za milióny. Určite ide o dôležité témy a impulzy pre Slovensko, regióny, individuálne osudy ľudí. Avšak reálny, trhový súboj sa vo väčšine prípadov odohráva niekde inde. Medzi malými a strednými podnikateľmi, ktorí síce nemajú masívnu mediálnu pozornosť, pritom oni sú v konečnom dôsledku tými „veľkými“.
Pred časom vyšla analýza Inštitútu finančnej politiky, podľa ktorej malé a stredné podniky zamestnávajú na Slovensku dve tretiny ľudí. Pre ich veľkosť a produktivitu sú však výrazne zraniteľnejšie ako veľkí hráči. Je to prirodzené. Nemôžu si dovoliť rýchlo investovať. Zmeny v ich prípade, ak chcú naďalej zamestnávať ľudí a dávať im čo najlepšie výplaty, musia byť postupné. Aby na ne mali zdroje. Musia si pre prípad budúcich kríz vytvárať rezervy, aby ich odkázali zvládnuť. A často preto nedokážu mzdami tak konkurovať ako väčší, robustnejší zamestnávatelia. V aktuálnej situácii na trhu práce sú tak práve oni tými, ktorí to majú najťažšie. Na zamestnávanie cudzincov nemajú dostatočný aparát (prijať cudzinca totiž znamená vytvoriť mu celé podhubie v jeho rodnom jazyku, zaučiť ho, vychovať). Na „povysávanie“ trhu, teda preplatenie ľudí, zas dostatočné zdroje. Komplikovaná situácia, s ktorou sa ich väčší konkurenti vyrovnávať nemusia. Musia hľadať kreatívne možnosti, ako ľudí motivovať a následne udržať.
Najvyšší obytný vežiak v Bratislave sa stane realitou
7. 6. 2018
Developer J&T Real Estate (JTRE) získal územné rozhodnutie na výstavbu obytného vežiaka "Klingerka", ktorý má byť podľa developera najvyšším určeným na bývanie v Bratislave.
"V týchto dňoch sa začalo s prípravnými prácami. Tie sa budú v nadchádzajúcich mesiacoch zameriavať najmä na dôkladné vyčistenie územia," píše v tlačovej správe developer. Vežiak sa bude nachádzať na Prístavnej ulici v Ružinove v blízkosti projektov Eurovea, Panorama City a Sky Park. „Ako developer už máme skúsenosť s výstavbou v blízkej lokalite a k odstraňovaniu týchto environmentálnych záťaží pristupujeme veľmi zodpovedne,“ hovorí Pavel Pelikán z JTRE. „Najbližšie mesiace budeme pracovať na dekontaminácii znečistenej zeminy, čo budeme realizovať v spolupráci s renomovanou firmou EBA.“
Klingerka bude tvorená z dvoch budov. Prvou bude bytová veža, ktorá sa s 35 podlažiami stane najvyššou obytnou budovou v Bratislave. Druhou bude administratívna budova. Obe budú podľa developera prepojené parkovacím domom s kapacitou 580 miest. Ďalších sto miest developer vybuduje vonku.
Budúci rok budeme predsedať ministerskej rade OECD
5. 6. 2018
Slovensko bude v roku 2019 predsedať ministerskej rade Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Rozhodli o tom predstavitelia členských krajín OECD na poslednom ministerskom zasadnutí v Paríži. Slovensko tak podľa Ministerstva financií (MF) SR bude viesť zoskupenie 37 ekonomicky najrozvinutejších a najsilnejších krajín sveta. SR bude budúci rok predsedať aj Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Zasadnutie ministerskej rady OECD je podľa rezortu financií najdôležitejšou výročnou udalosťou, na ktorej sa zúčastňujú ministri financií, hospodárstva, zahraničných vecí a ďalší ministri členských krajín OECD. "Je to veľká vec a prestíž pre našu krajinu. Mám z toho radosť. Odzrkadľuje to medzinárodnú reputáciu Slovenska a dlhoročnú prácu veľkého tímu ľudí pracujúcich či už priamo v OECD, pri OECD, alebo s OECD," skonštatoval podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Témami diskusií ministerskej rady sú pozitíva aj negatíva, ktoré prináša globalizácia ekonomiky, boj proti daňovým podvodom, administratívna spolupráca v oblasti daní či potreba zmeny rôznych foriem financovania v hospodárskej aj sociálnej oblasti. "Predsedať ministerskej rade OECD je pre každú krajinu veľká česť a uznanie na medzinárodnej úrovni. Slovensko si získalo rešpekt a dostaneme príležitosť otvoriť dôležité ekonomické témy," zdôraznil minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD). Tento rok je predsedajúcou krajinou Francúzsko a spolupredsedajúcimi sú Lotyšsko a Nový Zéland. OECD je medzivládna organizácia, ktorá poskytuje členským štátom priestor na odborné diskusie o hospodárskych politikách, ktoré sa týkajú najmä udržateľného hospodárskeho rastu, zamestnanosti a životného prostredia. Jednou z hlavných činností organizácie je vypracovávanie odborných štúdií, štatistík o hlavných ekonomických ukazovateľoch a hĺbkové audity jednotlivých krajín.