Zmeny nového zákona o ochrane spotrebiteľa v prospech spotrebiteľov
24. 10. 2024
Medzi tie najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša nový zákon v prospech spotrebiteľov možno zaradiť:
• predĺženie lehoty na odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu, a to zo 14 na 30 dní pri zmluvách uzavretých pri predajnej akcii alebo pri nevyžiadanej návšteve obchodníka v domácnosti (tzv. podomový predaj),
• zvýšenie ochrany pred umelým navyšovaním cien pred rôznymi zľavami a výpredajmi (napr. Black Friday) v záujme nalákať spotrebiteľa ich na zľavu, ktorá ale v skutočnosti nie je zľavou,
• zavedenie prostriedkov nápravy pre poškodených spotrebiteľov v prípadoch, ak sa obchodník voči nim dopustí nekalej obchodnej praktiky,
• zlepšenie ochrany v online prostredí pred netransparentným nákupom a falošnými recenziami,
• zákaz marketingu propagujúceho tovar ako identický s tovarom v inom členskom štáte EÚ - ide sa o zákaz klamlivého konania (ako nekalej obchodnej praktiky), ktorým sa rozumie taký marketing tovaru, ktorý prezentuje tovar ako identický s tovarom uvádzaným na trh v iných členských štátoch EÚ, pokiaľ tieto tovary majú podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti (zákon však uvádza aj výnimky, kedy sa obchodná praktika nepovažuje za nekalú),
• garancia rýchlejšej nápravy a odškodnenia pre spotrebiteľov.
K
Spresnenie povinnosti zamestnávateľa
14. 4. 2021
Povinnosti zamestnávateľa sa spresnili v prípade, pokiaľ ide o zvýšené náklady zamestnanca, keď musí zamestnancovi uhrádzať za podmienok podľa § 145 ods. 2 Zákonníka práce preukázateľné zvýšené výdavky s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce (napr. náklady na elektrinu, na nadštandardné pripojenie na internet potrebné na výkon práce).
Určenie nákladov sa robí v každom prípade osobitne. O použití vlastných prostriedkov musí existovať dohoda so zamestnancom (§ 145 ods. 2 ZZ), pričom bez dohody zamestnancovi nepatrí ani náhrada nákladov ako ani náhrada škody na vlastných veciach, ktoré použil na výkon práce bez súhlasu zamestnávateľa. Predmetom dohody (resp. rozsah môže vyplývať aj z vnútorného predpisu) je aj otázka úhrady nákladov, spôsobu ich preukazovania. Povinnosť preukázať zvýšené náklady má zamestnanec. Ustanovilo sa tiež právo tohto zamestnanca na prístup k prehlbovaniu kvalifikácie, t. j. aby mal rovnako ako zamestnanci na pracoviskách zamestnávateľa, možnosť zúčastniť sa školení (fyzických alebo „digitálnych“ avšak aj s ohľadom na možnosť začlenenia aj do fyzického kolektívu zamestnancov, nielen do toho virtuálneho tam, kde je to možné).
Ustanovila sa aj forma práva na odpojenie sa zamestnanca, ktoré je konštruované ako právo zamestnanca nevykonávať prácu mimo pracovného času (ak nejde o prácu nadčas, pracovnú pohotovosť) v čase prekážok v práci, dovolenky a zákaz hodnotiť toto nevykonávanie práce zo strany zamestnávateľa ako porušenie pracovnej disciplíny. Dôležitý aspekt pri domáckej práci a telepráci, a to zásadu zákazu znevýhodnenia (t. j. diskriminácie tohto zamestnanca) v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, resp. zásadu zákazu zvýhodnenia (t. j. diskriminácie zamestnancov na pracoviskách zamestnávateľa) sa zachoval.
K
Miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy
14. 4. 2021
Čo sa týka miesta výkonu práce, tak musí byť naďalej predmetom dohody aj pri domáckej práci a telepráci.
V prípade domáckej práce a telepráce musí byť urobené aj rozhodnutie o organizácii pracovného času. Buď ho organizuje zamestnávateľ spôsobmi podľa § 86 alebo § 87 Zákonníka práce, a to ako fixný pracovný čas alebo pružný pracovný čas alebo jeho rozvrhovanie vzhľadom na povahu práce a očakávania zamestnávateľa (zamestnanec má odovzdať do určitého času výsledok a je jedno v akom časovom úseku prácu vykoná) sa môže ponechať výlučne na zamestnancovi. Ak zamestnávateľ postupuje podľa § 86 resp. § 87 resp. aj § 88 Zákonníka práce, nie je možné aplikovať výnimky ustanovené v § 52 ods. 7 Zákonníka práce, pretože zamestnávateľ určuje časové rámce výkonu práce. Ak zamestnávateľ súhlasí so „samorozvrhovaním“ pracovného času zamestnancom, nemôže mu do tohto procesu nijako vstupovať (určovaním časového rozsahu v rámci dňa, určovaním pracovných dní v týždni, apod.). V nadväznosti na tento postup potom môžu byť aplikované aj výnimky z jednotlivých ustanovení, pretože zamestnanec si sám slobodne určí svoje pracovné dni, prestávku v práci, dobu odpočinku, vyšetrenie a ošetrenie atď. Znakom domáckej práce a telepráce nie je „samorozvrhovanie“ pracovného času zamestnancom, ale strany sa na ňom môžu dohodnúť. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť resp. poskytnúť zamestnancovi pracovné prostriedky na výkon domáckej práce resp. telepráce. Ak však túto svoju povinnosť nevie splniť, môže sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť o používaní vlastného prostriedku zamestnanca na tieto účely. Z hľadiska zabezpečenia ochrany osobných údajov a ďalších informácií je ale potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ sa touto dohodou nezbavuje svojej povinnosti v oblasti bezpečnosti v zmysle osobitných predpisov v oblasti ochrany osobných údajov, a túto zodpovednosť nemôže preniesť ani na zamestnanca.
K
Zákonník práce – zmeny
13. 4. 2021
Zákonník práce, ktorý je najdôležitejším právnym rámcom pre oblasť zamestnanosti, bol upravený ďalšími dôležitými zmenami. Zásadné zmeny nadobudli účinnosť už od 1. marca 2021.
Medzi najdôležitejšie zmeny patrí definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa, zmeny v trvaní skúšobnej doby zamestnanca, „Home office“ od 1. 3. 2021, miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 1 ZP, zabezpečenie stravovania zamestnancov od 1. marca 2021, zmeny týkajúce sa zamestnávateľa, ktorý prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom, možnosť prvákov na strednej škole pracovať počas prázdnin, úprava podmienok dočasného prideľovania zamestnancov medzi prepojenými osobami, zmeny pri pružnom pracovnom čase, možnosť študentských brigád aj po skončení strednej školy a prvého stupňa vysokej školy, spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.
K
Zamestnancom a zamestnávateľom sa zjednodušia niektoré povinnosti
12. 4. 2021
Od januára 2021 sa zrušila povinnosť zamestnávateľa odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca.
Sociálna poisťovňa automaticky ukončí registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov na základe odhlásenia posledného zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Od začiatku roka 2021 sa zrušila povinnosť zamestnávateľa oznamovať Sociálnej poisťovni zmeny v údajoch o zamestnancovi: zmenu priezviska vrátane všetkých predošlých priezvisk, mena, dátumu a miesta narodenia, stavu a miesta trvalého pobytu, identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby (rodného čísla). Zmenu týchto údajov bude Sociálna poisťovňa získavať z Registra fyzických osôb. Naďalej však zostáva povinnosť zamestnávateľa oznámiť zmenu mena a priezviska zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel.
Od januára 2021 sa zrušila povinnosť zamestnávateľa oznamovať Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom. Zostáva povinnosť zamestnávateľa oznámiť prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia. Ide o oznámenie čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy alebo služobného voľna bez nároku na plat alebo služobný príjem, dlhodobého uvoľnenia z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie, neospravedlnenej neprítomnosti v práci, oznámenie prerušenia od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo prerušenia od 11. dňa osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa, oznámenie výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, čerpanie rodičovskej dovolenky, trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti odo dna nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov, a neospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti zamestnanca na štrajku.
K