Zmena životného minima
16. 9. 2022
Od 1. 7. 2022 sa zmenila výška životného minima. Je to dôležitý parameter v mzdovej učtárni, pretože od neho sú odvodené viaceré veličiny ako daňové úľavy, či nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy dopad na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.
O navýšení sumy životného minima rozhodujú dva ukazovatele (koeficienty), pričom na úpravu životného minima sa použije ten ukazovateľ, ktorý má aktuálne nižšiu hodnotu. Sumy životného minima sa k 1. júlu bežného kalendárneho roka neupravia len vtedy, ak sa koeficient, ktorým by sa upravili sumy životného minima, rovná jednej alebo je nižší ako jedna. Ak by bol jeden zo sledovaných koeficientov, ktorým sa majú v príslušnom kalendárnom roku upraviť sumy životného minima, nižší ako jedna alebo rovný jednej, uplatňovali by sa tie sumy životného minima, ktoré boli ustanovené posledným Opatrením MPSVR.
Podľa údajov Štatistického úradu SR nadobudol za obdobie 1. štvrťroka 2022 v porovnaní s 1. štvrťrokom 2021:
• koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností hodnotu 1,117
• koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu hodnotu 1,075.
Tieto koeficienty znamenajú, že ceny nízkopríjmových domácností vzrástli v apríli medziročne o 11,7 % a príjmy slovenských domácností na osobu v prvom štvrťroku boli vyššie ako pred rokom o 7,5 %. Nakoľko sa na úpravu životného minima použije ten koeficient, ktorý bol za sledované obdobie nižší, na úpravu životného minima sa použije koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu. Suma životného minima platná od 1. 7. 2022 sa určí tak, že suma životného minima platná do 30. 6. 2022 sa vynásobí koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu, t.j. 218,06 € x 1,075 = 234,42 €.
Dňa 23. 6. 2022 bolo v Zbierke Zákonov vyhlásené Opatrenie MPSVR SR č. 227/2022 Z. z. o úprave súm životného minima, v zmysle ktorého sa k 1. júlu 2022 upravujú sumy životného minima nasledovne:
· 234,42 mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
· 163,53 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
· 107,03 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.
K
Zahraničný obchod si stále udržiava kumulatívny prebytok
11. 9. 2009
Neprekvapil ani v júli. Aj keď podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch vykázal výrazné prepady na strane vývozu aj dovozu, stále si udržiava kumulatívny prebytok.
V siedmom mesiaci celkový vývoz medziročne klesol o viac ako štvrtinu na 3 miliardy eur a objem dovozu sa v porovnaní s vlaňajším júlom znížil o takmer 30 percent na 2,976 miliardy eur. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR sa celková bilancia zahraničného obchodu v porovnaní s júnom ešte zlepšila o takmer 50 miliónov € na 245 miliónov €. Obchodná bilancia pritom v rovnakom období minulého roka vykazovala naopak schodok 327 miliónov €.
Za prvých sedem mesiacov tohto roka celkový vývoz tovaru zo Slovenska klesol o 28 % na 21,5 miliardy €. Ešte výraznejší pokles štatistici zaznamenali pri kumulatívnom tohtoročnom vývoji dovozov. Tie sú za sedem mesiacov dosiahli 21,3 miliardy € a sú medziročne nižšie o 29,6 %.
Zahraničný obchod je pritom kanálom, cez ktorý sa na Slovensko najvýraznejšie prelieva prepad globálneho dopytu, ktorý významne ovplyvňuje prepad celého národného hospodárstva. Dokumentuje to tohtoročný vývoj. Prekvapením v ňom nie sú ani 30-percentné medziročné prepady objemu vývozov. Vývozy sa každý mesiac prepadli o vyše pätinu.
Analytik Volksbank očakával prebytkovú obchodnú bilanciu, hoci v nižšom objeme. Povedal, že podobne ako v predošlých mesiacoch, aj v júli možno zlepšenie bilancie zahraničného obchodu pripísať na vrub výraznejšieho poklesu dopytu po dovozoch, tak spotrebných tovaroch ako aj importoch technológií.
Okrem oslabenia investičnej aktivity firiem a vyššej šetrnosti domácností možno nižší dopyt po dovozoch hľadať aj v posilňovaní konkurenčnej pozície domácich výrobcov viacerých kategórií tovarov, ktoré v minulosti patrili takmer výlučne medzi dovážané, konštatoval analytik.
Medzi takéto výrobky patria domáce spotrebiče, LCD televízory a automobily značiek KIA, Peugeot Citroen a Volkswagen.
Domácnosti sú ci tlivejšie na cenu kupovaných tovarov najmä v ťažkých časoch, čo by prirodzene malo samo o sebe zvýhodňovať slovenských producentov, dodal analytik.
Spomalenie medziročného poklesu vývozov a dovozov v auguste očakáva analytik VÚB banky. Podľa neho obchodná bilancia vykáže prebytok vo výške 97,1 milióna €.
Slovensko sa stabilizuje
10. 9. 2009
Prijatie eura zabránilo zníženiu jeho ratingu a pomohlo ochrániť Slovensko pred externými finančnými rizikami. Agentúra Fitch potvrdila 7. mája rating dlhodobých záväzkov Slovenska na úrovni A+, čo je piaty najvyšší stupeň v rámci hodnotiacej škály agentúry. Výhľad ratingu je stabilný a SR má spoločne s Českou republikou najvyšší rating v rámci východnej Európy.
Slovensko má stále dostatok priestoru aj na to, aby financovanie rozpočtového schodku neohrozilo jeho rating. Na konci roka 2008 predstavoval verejný dlh Slovenska približne 28 % HDP, pričom priemerný verejný dlh krajín s ratingom na úrovni A dosahuje 39 % HDP.
V 2. štvrťroku sa slovenská ekonomika dostala z recesie. V porovnaní s 1. kvartálom sa HDP zvýšil o 2,2 %. Podľa Renwicka má teda ekonomika SR to najhoršie už za sebou. Jej tohtoročný pokles bude nižší než vládou plánovaných 6,2 %. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Štát môže prevziať záruky na financovanie diaľnic
10. 9. 2009
Parlament odsúhlasil návrhy noviel zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách, ako aj zákona o Štátnej pokladnici a ďalších zákonov. Novely, ktoré budú platiť od októbra, by mali umožniť koncesionárovi na účely financovania výstavby diaľnice D1 poskytnúť štátnu záruku za úver od Európskej investičnej banky (EIB).
Európska investičná banka konzorciu, ktoré má zabezpečiť výstavbu diaľnice v rámci prvého balíka, poskytne časť prostriedkov vo výške jednej miliardy eur. Vzhľadom na to, že koncesionár musí tento úver zabezpečiť do výšky 800 mil. € zodpovedajúcou zárukou, ktorú je vzhľadom na súčasnú finančnú krízu prakticky nemožné získať u komerčných bánk, predstavuje poskytnutie štátnej záruky do takejto výšky jediné schodné riešenie, ako vytvoriť pre štát a víťazné konzorcium priestor na finančné uzavretie PPP projektu.
V päťstovke TOP firiem strednej a východnej Európy je 24 firiem zo Slovenska
10. 9. 2009
V krajinách strednej a východnej Európy rezonovala počas hospodárskeho roka 2008 neistota z dosahov krízy, oslabovanie meny mnohých krajín a stagnujúci alebo klesajúci dopyt.
Napriek nepriaznivému vývoju na svetových trhoch, najmä v druhej polovici roka, objem tržieb 500 najväčších spoločností v regióne dosiahol v roku 2008 takmer 670 miliárd €. To predstavovalo medziročný nárast o 16 %, oproti nárastu v roku 2007, ktorý bol o percento menší.
Poradenská a audítorská spoločnosť Deloitte už po tretí rok zostavila rebríček 500 najväčších spoločností strednej a východnej Európy. Rebríček zahrnuje údaje o firmách z 18 krajín regiónu zoradených podľa konsolidovaných tržieb.
Pod nárast tržieb v roku 2008 sa na rozdiel od minulého roka významne podpísali spoločnosti na prvých sto miestach rebríčka. Ich sumárny rast tržieb predstavoval 19 %. Išlo najmä o zástupcov energetického a spotrebného priemyslu.
Utlmenie dynamického rastu z posledných rokov sa prejavilo naplno v automobilovom priemysle. Kým kombinované tržby týchto spoločností medzi rokmi 2005 a 2007 rástli priemerne 33 % ročne, v minulom roku medziročný rast predstavoval iba približne 9 %. sa Pod pokles rastu sa okrem ukončenia nábehových fáz výroby a stabilizácie produkcie dcérskych spoločností zahraničných automobiliek v strednej Európe podpísal aj minuloročný znížený dopyt po produktoch na zahraničných trhoch.
Zo Slovenska sa do tohto rebríčka dostalo 24 spoločností, ktoré spolu vygenerovali tržby vo výške 36 miliárd €. Z hľadiska sektorového rozdelenia mali na týchto tržbách už tradične najväčší podiel automobilový priemysel a spracovatelia ropy a plynu.
Najväčšou slovenskou spoločnosťou aj v roku 2008 zostáva bratislavská automobilka Volkswagenu, ktorá sa v celkovom rebríčku umiestnila na 11. mieste. Darilo sa aj spoločnosti Kia Motors Slovakia, ktorá sa umiestnila na 73. mieste. Automobilka PSA Peugeot Citroën obsadila 98. miesto.
Druhá najväčšia slovenská firma Slovnaft obsadila 23. miesto. Ťahúň slovenskej ekonomiky v oblasti elektrotechnického priemyslu Samsung obsadil 34. miesto a Sony 132. miesto.
S majoritnou účasťou slovenského súkromného kapitálu sa v rebríčku umiestnila iba jediná firma, a to Železiarne Podbrezová, ktoré sa dostali na 362. miesto.