Zmena Občianskeho zákonníka po zavedená novej spotrebiteľskej úpravy
24. 10. 2024
Nový zákon o ochrane spotrebiteľa so sebou prináša aj novelizáciu spotrebiteľského práva upraveného v Občianskom zákonníku.
Najprv dochádza k zmene pojmov – doteraz používaný pojem „dodávateľ“ sa nahrádza pojmom „obchodník“. Do Občianskeho zákonníka sa taktiež zavádzajú nové definície pojmov, a to digitálny obsah, digitálna služba, veci s digitálnymi prvkami.
Najväčšia zmena sa týka úpravy zodpovednosti za vady (tzv. reklamácie). Aktuálne bola táto problematika obsiahnutá v Občianskom zákonníku a úprava reklamačného konania v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Za účelom zjednodušenia a zosúladenia tejto problematiky s európskym právom došlo po účinnosti novely (1. 7. 2024) k vypusteniu paralelnej úpravy reklamačného konania v zákone o ochrane spotrebiteľa a ponechala sa len úprava v Občianskom zákonníku v novom znení.
K
Štátny fond rozvoja bývania
11. 2. 2019
Štátny fond rozvoja bývania patrí k významným nástrojom podpory rozvoja bývania. Prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových budov. Záujem o tento nástroj je dôkazom, že aj pri existujúcich nastavených podmienkach patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov.
Cieľom novely zákona je zaviesť výraznejšiu podporu pre mladé začínajúce rodiny, ktoré nie sú natoľko solventné, aby si mohli dovoliť obstarať nové bývanie. Ide o mladých manželov do 35 rokov, ktorí uzavreli manželstvo najviac 12 mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory určenej na obstaranie aj staršieho bytu v bytovom dome alebo v rodinnom dome. Obstaranie staršieho bytu môže byť riešením pre mladomanželov a súčasne môže podporiť rozvoj vo vidieckych lokalitách. Tento úver bude poskytnutý za štandardných podmienok ako je v prípade manželov, avšak s tým zvýhodnením, že prvých 15 000 eur z úveru bude poskytnutých s výhodnejšou úrokovou sadzbou.
Pre mladomanželov sa ďalšej navrhuje zavedenie nového účelu podpory bývania, a to možnosť poskytnúť zvýhodnený úver na stavebnú úpravu staršieho bytu v bytovom dome alebo rodinnom dome, čím sa sleduje zámer zlepšenia kvality ich bývania. Na takýto účel bude možné poskytnúť zvýhodnený úver, pričom prvých 15 000 eur z maximálnej výšky 30 000 eur možno poskytnúť s výhodnejšou úrokovou sadzbou.
Zámerom zmien zákona od 1. 7. 2019 je pomôcť mladým rodinám osamostatniť sa, zjednodušiť im finančne možnosť mať deti a podporovať tak pôrodnosť a demografický rast populácie na Slovensku. Na základe tejto zmeny zákona tak mladomanželia budú môcť dostať úver vo výške 15 000 eur na 15 rokov s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 1% fixovanou počas celej doby úveru. Zároveň pri narodení dieťaťa možno odpustiť 2 000 eur z výšky istiny úveru, pričom maximálna suma, ktorá môže byť takto odpustená z istiny úveru, je 6 000 eur. Návrh je tak jednoznačne smerovaný na podporu rodiny a detí.
Ďalším cieľom novely zákona je podpora obnovy bytového fondu na celom Slovensku. Najmä v obciach na vidieku existuje veľký počet starších rodinných domov, z ktorých mnohé sú už dnes neobývané. Možnosť rekonštrukcie takýchto starších rodinných domov môže zatraktívniť bývanie v obciach, čo podporí i rozvoj na vidieku.
Na trhu práce bude do roku 2023 potrebných pol milióna ľudí
11. 2. 2019
Do konca roka 2023 bude slovenský trh práce dodatočne potrebovať takmer pol milióna zamestnancov. Najviac nových ľudí budú naberať podniky z oblasti priemyslu a obchodu. Absolventi prichádzajúci na trh práce však nepokryjú dopyt po pracovnej sile, ktorý vznikne.
Vyplýva to zo zverejnených dát na novom webe rezortu práce, ktorý sa venuje trendom na trhu práce. Ministerstvo web spustilo v spolupráci s agentúrou Trexima. V rokoch 2016 a 2017 na trhu práce rástol počet zamestnancov o viac ako 50 000 ročne. Tento trend by mal pokračovať aj v tomto roku. "Od roku 2020 sa očakáva, že expanzia bude v dôsledku prehrievania ekonomiky mierne spomaľovať, stále však bude na vysokých úrovniach. Náhrada pracovných síl bude dominovať pri tvorbe pracovných príležitostí a jej podiel na potrebách trhu práce bude každoročne do roku 2023 narastať," informuje portál. Až 61 percent dodatočných pracovných príležitostí bude vytvorených odchodom zamestnancov z trhu práce, najčastejšie do dôchodku. "Je to spôsobené očakávaným postupným utlmovaním ekonomickej expanzie, ktorá je v súčasnosti na historických maximách a odchodom silných povojnových populačných ročníkov z trhu práce práve v období najbližších šiestich rokov," uvádza portál. Z hľadiska krajov bude do roku 2023 potrebných 90 000 ľudí v Bratislavskom kraji, za ním nasleduje Nitriansky kraj, ktorý bude potrebovať 71 000 ľudí. "V ostatných krajoch bude štruktúra potrieb trhu práce vyrovnanejšia, a to od 62 000 ľudí v Trnavskom kraji po 53 000 osôb v Banskobystrickom kraji," priblížil web.
Ochrana verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
11. 2. 2019
Od poslednej novelizácie ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa evidujú viaceré pokusy o jeho novelu, ktoré však skončili vždy neúspešne. Ochrana verejného záujmu je súčasne terčom neustáleho záujmu spoločnosti o čo najlepšiu úpravu právneho rámca tejto problematiky.
Novela ústavného zákona vychádza z požiadaviek na sprísnenie podmienok ochrany verejného záujmu a má snahu splniť i ďalšie požiadavky spoločnosti v tejto oblasti, ktoré možno formulovať do nasledovných bodov:
- požiadavka na rozšírenie okruhu verejných funkcionárov tak, aby v ňom boli zahrnuté všetky verejné funkcie, v ktorých sa nakladá s finančnými prostriedkami štátu,
- požiadavka na sprecizovanie povinností verejných funkcionárov pri ochrane verejného záujmu a odstránenie doterajších vád ústavného zákona, ktoré vyplynuli predovšetkým z praxe a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,
- požiadavka na odstránenie v nedostatkoch doterajšej právnej úpravy ochrany verejného záujmu, ktoré vyplynuli z návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) pre Slovenskú republiku,
- požiadavka na odstránenie nedostatkov doterajšej právnej úpravy, predovšetkým v oblasti formy oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 ústavného zákona, ako súvisiacich nedostatkov oznámení po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ústavného zákona,
- požiadavka na odstránenie procesnoprávnych nedostatkov konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v čl. 9 a čl. 10 ústavného zákona,
- doriešenie vzťahu konania podľa čl. 9 a čl. 10 ústavného zákona k správnemu poriadku,
- požiadavka na zosúladenie doterajšieho textu ústavného zákona s právnymi predpismi na ochranu osobných údajov, ako aj právnych predpisov upravujúcich používanie elektronické prostriedky vo verejnej správe (zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
Neprimerané podmienky v obchode s potravinami
8. 2. 2019
Detailné vymedzenie neprimeraných podmienok v novom zákone je potrebné z dôvodu ochrany tých účastníkov obchodných vzťahov, v neprospech ktorých sú neprimerané podmienky požadované, dohodnuté alebo uplatňované.
Neprimerané podmienky sú dôsledkom zneužívania ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu. Prejavujú sa vyžadovaním, dohodnutím alebo uplatňovaním jednostranne výhodných obchodných podmienok, a to najčastejšie formou rôznych peňažných plnení alebo nepeňažných plnení dodávateľa nad rámec dohodnutej kúpnej ceny alebo vo forme zliav z kúpnej ceny, ktoré jednoznačne zvýhodňujú odberateľa a naopak, výrazne oslabujú pozíciu dodávateľa. Zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu a praktiky v podobe uplatňovania neprimeraných podmienok môžu vážne poškodiť potravinový dodávateľský reťazec ako taký, čo môže mať následný negatívny vplyv na celé hospodárstvo, ako aj konečných spotrebiteľov, a môže predstavovať vážne riziko z pohľadu potravinovej suverenity Slovenskej republiky. Obchodné vzťahy sú výrazne deformované aj tzv. faktorom strachu, ktorý spôsobuje, že strana so slabšou vyjednávacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva a z obavy pred ohrozením obchodných vzťahov radšej pristúpi na často jednostranne výhodné podmienky protistrany s väčšou vyjednávacou silou.
V uplynulých rokoch sa problematike nekalých obchodných praktík začala venovať čoraz väčšia pozornosť. Z uskutočnených analýz a prieskumov vyplynulo, že nekalé obchodné praktiky sa v potravinovom dodávateľskom reťazci vyskytujú často. Väčšina členských štátov Európskej únie ich existenciu a uplatňovanie v obchodných vzťahoch vyhodnotila ako riziko pre riadne fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a s cieľom ich eliminácie zaviedli alebo plánujú zaviesť legislatívnu reguláciu.