Zmena Občianskeho zákonníka po zavedená novej spotrebiteľskej úpravy
24. 10. 2024
Nový zákon o ochrane spotrebiteľa so sebou prináša aj novelizáciu spotrebiteľského práva upraveného v Občianskom zákonníku.
Najprv dochádza k zmene pojmov – doteraz používaný pojem „dodávateľ“ sa nahrádza pojmom „obchodník“. Do Občianskeho zákonníka sa taktiež zavádzajú nové definície pojmov, a to digitálny obsah, digitálna služba, veci s digitálnymi prvkami.
Najväčšia zmena sa týka úpravy zodpovednosti za vady (tzv. reklamácie). Aktuálne bola táto problematika obsiahnutá v Občianskom zákonníku a úprava reklamačného konania v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Za účelom zjednodušenia a zosúladenia tejto problematiky s európskym právom došlo po účinnosti novely (1. 7. 2024) k vypusteniu paralelnej úpravy reklamačného konania v zákone o ochrane spotrebiteľa a ponechala sa len úprava v Občianskom zákonníku v novom znení.
K
Hypoteční trh se meziročně propadl o skoro dvě třetiny
15. 8. 2022
Úroková sazba u nově poskytnutých hypoték v červenci vzrostla na 5,4 procenta z červnových pěti procent. Průměrná sazba je tak nejvyšší od poloviny roku 2010. Banky a stavební spořitelny poskytly hypoteční úvěry za 11,9 miliardy korun, což je proti červnu pokles o více než třetinu. Meziroční propad zrychlil na 73 procent. Vyplývá to ze statistik České bankovní asociace (ČBA) Hypomonitor. Do něj dodávají data všechny banky a stavební spořitelny poskytující hypotéky na českém trhu.
„Růst hypotečních sazeb tak podle očekávání pokračuje v návaznosti na vývoj tržních úrokových sazeb. Ty však v posledních měsících klesají, což bude tlak na další růst hypotečních sazeb snižovat,“ uvedl ekonom asociace Jakub Seidler. Pokles objemu poskytnutých hypoték je podle něj citelný nejen vůči silnému roku 2021, ale i ve srovnání s červencem 2020 je letošní objem poskytnutých hypoték poloviční. Za celý letošní rok, tj. od ledna do července, propadla aktivita na hypotečním trhu o více než polovinu.
„Hypotéky jsou nyní kvůli vysokým tržním úrokovým sazbám drahé. Podepisuje se to na poptávce po hypotečním úvěrování a objemu nově poskytnutých hypoték na celém trhu, který v poslední době zaznamenává v meziročním srovnání téměř dvoutřetinový propad. Můžeme čekat, že podobná situace přetrvá po celý zbytek letošního roku a hypoteční trh ožije v momentě, kdy se tržní úrokové sazby pohnou výrazněji směrem dolů,“ řekl ekonom Monety Money Bank Petr Gapko.
V
Automobilky zažívajú ochladenie
12. 8. 2022
Bratislavský Volkswagen, trnavský Stellantis, žilinská Kia a nitriansky Jaguar. To sú motory našej ekonomiky a ťahúni priemyslu. V roku 2026 k nim pribudne ešte košické Volvo. Už výkon štvorice top hráčov bol do roku 2020 relatívne stabilný. Od vypuknutia koronakrízy je však ako na hojdačke a tejto pozície sa nezbavil doteraz. Covid totiž popretŕhal dodávateľské reťazce, k čomu ešte prispela vojna na Ukrajine a hrozba ekonomickej recesie.
Aj preto aktuálne výroba áut na Slovensku v júni medziročne poklesla o šesť percent a prispela k tomu, že celá priemyselná produkcia v krajine v júni medziročne poklesla o 5,7 percenta. Bol to už štvrtý mesiac od začiatku roka, keď si kľúčové odvetvie ekonomiky pripísalo nižší výkon ako pred rokom. Spomalenie sa počas šiesteho mesiaca prejavilo vo väčšine priemyselných odvetví.
To, že výroba áut sa zasekáva, sa ukázalo už pri iných štatistikách. Posledné dáta zahraničného obchodu poukázali na to, že nominálny nárast vývozov v kategórii strojov a prepravných zariadení dosiahol v prvej polovici roka vyše dve percentá. „Nie je možné to hodnotiť ako úspešný polrok, a to hneď z dvoch dôvodov,“ hovorí Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. Jedna vec je podľa neho relatívne nízka porovnávacia báza z prvej polovice roka 2021, keď výrobu počas vlaňajšej jari začala výrazne ovplyvňovať polovodičová kríza. „Keďže čipová kríza plne neodznela a navyše sa dočasne pridali nové úzke hrdlá vyvolané konfliktom na Ukrajine, ani nízka porovnávacia báza nedopomohla vývozu áut k silnému technickému rastu vývozov a vývozy ostávajú blízko minuloročných relatívne nízkych úrovní,“ vysvetľuje analytik.
V
Nelegálne zamestnávanie
8. 8. 2022
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní definuje nelegálne zamestnávanie ako zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer, alebo ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie do tohto registra.
Uvedený zákon obsahuje aj negatívne vymedzenie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Nelegálnou prácou nie je práca, ktorú pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Podľa zákona nejde o nelegálne zamestnávanie, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva prácu príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.
K
Spolupráca so SZČO ako nelegálne zamestnávanie
8. 8. 2022
Jedným z dôsledkov vysokého daňovo – odvodového zaťaženia v podmienkach Slovenskej republiky je stav, kedy firmy zamestnávajú ľudí cez ich živnosť namiesto uzavretia pracovnej zmluvy. Príjmy z podnikania formou živnosti majú iný, výhodnejší daňovo – odvodový režim, napríklad sa spravidla nepožaduje platenie preddavkov na daň, v prvom roku podnikania sa neplatia odvody na sociálne zabezpečenie, je možné využiť paušálne výdavky pri výpočte daňového základu a iné.
Z jednoduchého matematického prepočtu je živnostenské podnikanie ekonomicky výhodnejšie ako akýkoľvek zamestnanecký pomer. Na druhej strane sa na fyzickú osobu – SZČO, neuplatňuje žiadna pracovno–právna ochrana, ani v oblasti zdravotnej pracovnej služby, ani v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nízke odvody na sociálne poistenie budú v budúcnosti dôvodom minimálnych dávok z rôznych druhov dôchodku. Fyzická osoba podnikateľ je najslabší článok obchodných vzťahov.
Z krátkodobého hľadiska takýto prístup šetrí náklady, nepochybne viac potenciálnemu zamestnávateľovi, no tiež samotnému živnostníkovi. Z dlhodobého hľadiska znamená tento stav slabé možnosti vymáhania prípadných nedobytných pohľadávok za vykonané práce či poskytnuté služby, vo vyššom veku zvýšené riziko chudoby či nulovú sociálnu ochranu v prípade úrazu utrpeného v súvislosti s vykonávaním práce cez živnosť.
Presné štatistiky o tom, koľko živnostníkov je živnostníkmi z donútenia nejestvujú. Vo svojej podstate je tento režim z krátkodobého hľadiska výhodný aj pre samotného živnostníka, takže nemožno hovoriť o donútení. Vo všeobecnosti nie je správne hovoriť o zamestnávaní, pretože ak niekto poskytuje výkony, ktoré majú charakter závislej práce bez pracovnej zmluvy, porušuje § 1 ods. 2 Zákonníka práce.
K