Zlepšenie podnikateľského prostredia
19. 11. 2024
Cieľom novely zákona o sociálnom poistení je tiež zlepšiť podnikateľské prostredie znížením administratívnej záťaže všetkých zamestnávateľov a zároveň splnenie míľnika z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
K záväzku zlepšovať podnikateľské prostredie a zvýšiť motiváciu k začatiu a rozvoju podnikania v Slovenskej republike a v konečnom dôsledku zlepšiť kvalitu podnikateľského prostredia znížením jeho administratívnej záťaže sa Slovenská republika zaviazala k prijímaniu antibyrokratických balíčkov v podobe 100 opatrení ročne na zlepšenie podnikateľského prostredia. Podkladmi pre vytvorenie antibyrokratických balíčkov opatrení sú návrhy iniciované práve zástupcami podnikateľov a samotnými podnikateľskými subjektmi, ktorí sú zavedenými reguláciami priamo dotknutí pri výkone svojej činnosti. Ešte v roku 2023 bola zavedená povinnosť zamestnávateľov písomne alebo elektronickou poštou alebo krátkou textovou správou (SMS) oznámiť svojim zamestnancom, že zamestnávateľ bol zverejnený v zozname dlžníkov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zavedená povinnosť zvyšuje administratívnu záťaž zamestnávateľov bez adekvátneho prínosu na strane zamestnancov, ktorí majú možnosť rovnakú informáciu získať inými a už zavedenými spôsobmi, a to buď z údajov zo zoznamu dlžníkov, ktorý Sociálna poisťovňa zverejňuje na svojej webovej stránke alebo prostredníctvom pasívneho prístupu zamestnanca – sporiteľa k pravidelne aktualizovaným údajom týkajúcich sa jeho osobného dôchodkového účtu cez webové sídlo dôchodkovej správcovskej spoločnosti. So zámerom presadiť čo najväčší počet opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia sa ustanovilo zrušenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči svojim zamestnancom o informáciách, ktoré sú pre zamestnancov dostupné z iných zdrojov, a to buď z verejne dostupných informácií Sociálnej poisťovne, alebo prostredníctvom individuálneho účtu poistenca v sociálnom poistení. Taktiež sa ruší povinnosť predkladania údajov potrebných na rozhodovanie o nároku na dôchodok na evidenčnom liste dôchodkového poistenia. Ustanovilo sa, aby po rozšírení údajov mesačne zasielaných zamestnávateľmi na účely platenia poistného, Sociálna poisťovňa použila takto vytvorenú databázu aj na rozhodovanie o nároku na dôchodok a na určenie sumy dôchodku.
K
Zvýšenie nemocenského, materského a ošetrovného
5. 4. 2021
Od januára 2021 sa zvýšila maximálna výška nemocenských dávok, a preto poistenci po splnení zákonných podmienok môžu získať nárok na vyššie sumy nemocenského, materského a ošetrovného.
Maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa tieto nemocenské dávky vypočítajú, stúpol zo 66,6083 eur na 71,8028 eur.
Ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2021, maximálna výška jeho nemocenského na deň bude 39,491540 eur. Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci tak Sociálna poisťovňa v roku 2021 vyplatí poistencom nemocenské maximálne vo výške 1 184,80 eur a pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci to bude 1 224,30 eur.
Maximálne denné materské dosiahne hodnotu 53,852100 eur. Znamená to, že materské bude Sociálna poisťovňa vyplácať maximálne vo výške 1 615,60 eur mesačne za 30-dňový mesiac alebo vo výške 1 669,50 eur mesačne za 31-dňový mesiac.
Maximálne denné ošetrovné v roku 2021 dosiahne hodnotu 39,491540 eur. Dávka ošetrovné (nie pandemické ošetrovné), ktorú Sociálna poisťovňa vypláca najviac za 10 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 395 eur.
V
Slováci šetria. Pandémia zostrelila spotrebáky na rekordné minimá
31. 3. 2021
Nové auto, kuchynská linka či práčka sa vlani stali pre mnohých Slovákov tabu. Zbytočné nákupy sme pre pandémiu odložili na istejšie časy. Preto historicky poklesol objem spotrebiteľských úverov. Koncom decembra sme prostredníctvom „spotrebákov“ podľa Národnej banky Slovenska dlhovali finančným domom 5,29 miliardy eur, čo je medziročný pokles o 470 miliónov eur alebo o 8,2 percenta.
Ide tiež o najnižší objem od decembra 2017. „Ľudia začali dávať do porovnania okamžitý pocit z kúpy tovaru s dlhodobými následkami dlhu, no pokles záujmu o spotrebiteľské úvery sa nedá vylúčiť ani pre pandemické obmedzenia,“ uviedol odborník na financie z Ekonomickej univerzity v Bratislave Pavel Škriniar s tým, že sa vytratili dôvody na branie pôžičiek, ako napríklad na dovolenky.
K
Agrorezort spustí investície do pôdohospodárstva za vyše 337 miliónov eur
29. 3. 2021
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v súvislosti s predĺžením programového obdobia Programu rozvoja vidieka a navýšením rozpočtu aj zo zdrojov Európskeho nástroja na obnovu (Next generation EU) pripravuje štyri nové výzvy zamerané na investičnú podporu v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva.
Informoval o tom v pondelok minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský (OĽANO).
Investície podľa neho podporia spoluprácu podnikov, zvýhodnia malých poľnohospodárov a tých, ktorí doposiaľ o podporu nežiadali. Pôjde tak celkovo o viac ako 337 miliónov eur, ktoré prispejú k zásadnej modernizácii investične poddimenzovaného slovenského pôdohospodárstva a zanedbanej krajiny.
Podobné plány rezort chystá aj pre oblasť lesníctva.
Spresnil, že alokácia týchto zdrojov bude rozložená do štyroch výziev. Ich základné parametre bude ministerstvo vopred a predovšetkým transparentne komunikovať tak, aby všetci záujemcovia o tieto podpory v agrosektore mali možnosť vyjadriť sa k stanoveniu priorít, ako aj k lepšiemu porozumeniu podmienok.
Predpoklad vyhlásenia výziev je ešte v máji tohto roka.
Investičná podpora v poľnohospodárstve (Podopatrenie 4.1) bude podľa Mičovského zacielená na špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu.
V
Návštevnosť hotelov v januári klesla o 94 percent
24. 3. 2021
Návštevnosť hotelov a penziónov v januári klesla o 94 percent. Zariadenia cestovného ruchu navštívilo v prvom mesiaci tohto roka len necelých šesť percent počtu návštevníkov z januára 2020.
Najvyšší prepad návštevnosti zaznamenali kraje zamerané na zimný cestovný ruch, návštevnosť ostatných ťahali len kúpele. Informoval o tom štatistický úrad.
Nové, prísnejšie opatrenia proti ochoreniu COVID-19, ktoré úplne obmedzili ubytovanie hostí v hoteloch, penziónoch a ďalších ubytovacích zariadeniach, spôsobili prepad počtu hostí počas januára 2021 o 94,1 percenta.
Celkovo sa v januári 2021 ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 26 600 hostí, čo je druhý najnižší počet a súčasne druhý najvyšší percentuálny prepad od začiatku roka 2020 (horšia situácia bola len v apríli 2020).
Počas januára vytvárali návštevnosť hostia zo zimných pobytov začatých pred januárom 2021, kúpeľní hostia, návštevníci súkromných bytov a chát (prevádzkovaných podnikateľmi), prípadne dlhodobo ubytovaní cestujúci na služobných cestách a študenti na výmenných pobytoch.
Návštevnosť klesala piaty mesiac po sebe. Hostia strávili v zariadeniach viac ako 112-tisíc nocí, medziročne sa ich počet znížil o 90,5 percenta.
V rovnakom období minulého roka počet návštevníkov pritom dosiahol takmer 450-tisíc osôb a 1,2 milióna prenocovaní.
Dĺžka pobytov medziročne vzrástla z 2,7 na 4,2 noci, opäť vďaka kúpeľným pobytom domácich návštevníkov.
Najvyšší nárast počtu prenocovaní bol v Trenčianskom kraji z 3,5 na 7,8 noci a Banskobystrickom kraji z 2,7 na 6,8 noci.
V