Zlepšenie podnikateľského prostredia
19. 11. 2024
Cieľom novely zákona o sociálnom poistení je tiež zlepšiť podnikateľské prostredie znížením administratívnej záťaže všetkých zamestnávateľov a zároveň splnenie míľnika z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
K záväzku zlepšovať podnikateľské prostredie a zvýšiť motiváciu k začatiu a rozvoju podnikania v Slovenskej republike a v konečnom dôsledku zlepšiť kvalitu podnikateľského prostredia znížením jeho administratívnej záťaže sa Slovenská republika zaviazala k prijímaniu antibyrokratických balíčkov v podobe 100 opatrení ročne na zlepšenie podnikateľského prostredia. Podkladmi pre vytvorenie antibyrokratických balíčkov opatrení sú návrhy iniciované práve zástupcami podnikateľov a samotnými podnikateľskými subjektmi, ktorí sú zavedenými reguláciami priamo dotknutí pri výkone svojej činnosti. Ešte v roku 2023 bola zavedená povinnosť zamestnávateľov písomne alebo elektronickou poštou alebo krátkou textovou správou (SMS) oznámiť svojim zamestnancom, že zamestnávateľ bol zverejnený v zozname dlžníkov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zavedená povinnosť zvyšuje administratívnu záťaž zamestnávateľov bez adekvátneho prínosu na strane zamestnancov, ktorí majú možnosť rovnakú informáciu získať inými a už zavedenými spôsobmi, a to buď z údajov zo zoznamu dlžníkov, ktorý Sociálna poisťovňa zverejňuje na svojej webovej stránke alebo prostredníctvom pasívneho prístupu zamestnanca – sporiteľa k pravidelne aktualizovaným údajom týkajúcich sa jeho osobného dôchodkového účtu cez webové sídlo dôchodkovej správcovskej spoločnosti. So zámerom presadiť čo najväčší počet opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia sa ustanovilo zrušenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči svojim zamestnancom o informáciách, ktoré sú pre zamestnancov dostupné z iných zdrojov, a to buď z verejne dostupných informácií Sociálnej poisťovne, alebo prostredníctvom individuálneho účtu poistenca v sociálnom poistení. Taktiež sa ruší povinnosť predkladania údajov potrebných na rozhodovanie o nároku na dôchodok na evidenčnom liste dôchodkového poistenia. Ustanovilo sa, aby po rozšírení údajov mesačne zasielaných zamestnávateľmi na účely platenia poistného, Sociálna poisťovňa použila takto vytvorenú databázu aj na rozhodovanie o nároku na dôchodok a na určenie sumy dôchodku.
K
Rozpočtové pravidlá VS po novom
21. 3. 2022
Novelou zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa zabezpečuje naplnenie cieľov novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti reagujúc na zavedenie limitu verejných výdavkov ako systémového rozpočtového nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ukotvenie proti-cyklickej rozpočtovej politiky.
Limit verejných výdavkov je hlavným rozpočtovým nástrojom na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a schvaľuje ho Národná rada Slovenskej republiky uznesením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Limitom verejných výdavkov sa rozumie maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy určená podľa čl. 7a novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a vyjadrená sumou; limit verejných výdavkov sa nevzťahuje na výdavky územnej samosprávy, prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody Európskej únii, výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy. Novelou zákona sa zabezpečuje premietnutie limitu verejných výdavkov ako regulujúceho nástroja do procesu zostavovania rozpočtu verejnej správy a následne aj jeho úprav. Ustanovilo sa, aby limity verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy schvaľovala Národná rada Slovenskej republiky, keďže samotná Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje celkový limit verejných výdavkov.
K
Ceny v eurozóne porastú ešte viac
18. 3. 2022
Inflácia v eurozóne sa pravdepodobne nevráti na nízke úrovne, na ktorých sa držala celé roky pred nedávnym prudkým nárastom cien energií. A to aj po odznení vplyvu vojny na Ukrajine. Uviedla to vo štvrtok šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová.
Podľa nej je čoraz viac pravdepodobné, že sa rast spotrebiteľských cien v euroregióne "v strednodobom horizonte stabilizuje na 2-percentnej cieľovej úrovni" ECB, povedala s odkazom na obdobie dlhšie ako tri roky.
Lagardová pripomenula tiež, že súčasná menová politika banky "čelí novej výzve", keď naznačila koniec slabej inflácie, ktorá sužovala eurozónu v uplynulom desaťročí.
"Sme stále viac presvedčení, že dynamika inflácie v strednodobom horizonte sa nevráti k modelu, ktorý sme videli pred pandémiou," skonštatovala. A dodala, že ECB musí zároveň "zvládnuť šok, keď inflácia v krátkodobom horizonte stúpne ešte viac nad cieľ banky a rast eurozóny klesne".
V
Priemyslu sa darí, vo viacerých odvetviach rástli tržby dvojciferne
14. 3. 2022
Tržby v ťažiskovom priemysle vzrástli v januári medziročne dvojciferne. Pokles bol iba pri stavebníctve. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad.
"Tržby v priemysle medziročne rastú už tretí mesiac po sebe, dynamika rastu tohto ťažiskového odvetvia slovenskej ekonomiky dokonca zrýchľuje, pričom tržby v januári 2022 stúpli o 12,7 percenta," skonštatovali štatistici.
Výrazný medziročný rast, o 13,8 percenta, si udržali aj podniky dopravy a skladovania. V dlhodobom trende rastu pokračovali aj subjekty pôsobiace v oblasti informačných a komunikačných činností a oproti januáru 2021 stúpli o 9,8 percenta.
Tržby vo vybraných trhových službách sa po dvojmesačnom poklese opäť dostali do kladných čísel a medziročne sa zvýšili o 5,1 percenta.
"Stavebníctvo si ako jediné z piatich sledovaných odvetví ekonomiky pohoršilo a po troch mesiacoch rastu zaznamenalo v januári 2022 medziročný pokles o 10,1 percenta," dodali štatistici.
V rámci podrobnejších dát štatistici skonštatovali, že na raste tržieb v priemysle sa najviac podieľali tržby v dodávkach elektriny, plynu a pary - zaznamenali nárast o 38,7 percenta.
Priemyslu prilepšili aj výroba kovov a kovových konštrukcií (nárast o 21,1 percenta), výroba produktov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov (o 25,2 percenta), výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov (o 26,3 percenta), ako aj výroba strojov a zariadení (o 21,5 percenta).
Naopak, do mínusových čísel sa dostali len tržby vo výrobe dopravných prostriedkov, ktoré klesli o 7,4 percenta, a tržby v ťažbe a dobývaní s poklesom o 5,3 percenta.
V
Tržby maloobchodu si udržujú rastúce tempo
4. 3. 2022
Tržby maloobchodu v januári po očistení o infláciu medziročne stúpli o 17 percent. Ešte viac rástli v sektoroch ubytovania a reštaurácií, kde však len dobiehajú skorší prepad. Informoval o tom dnes Štatistický úrad. Vývoj tržieb podnikateľov v uplynulom období poznamenala epidémia choroby covid-19 a súvisiace reštrikcie.
Januárové tempo rastu tržieb slovenského bolo najvyššie za posledné tri roky. Tržby sektora rástli desiaty mesiac po sebe, vlani v decembri sa medziročne zvýšili o 1,1 percenta.
Reštauráciám a pohostinským zariadeniam na Slovensku v januári stúpli tržby oproti minulému roku o 29,3 percenta. V sektore ubytovania stúpli až na štvornásobok minuloročnej hodnoty, vlani však prudko klesli kvôli obmedzeniu činnosti týchto prevádzok v súvislosti s koronavírusovou nákazou.
V