Zlepšenie podnikateľského prostredia
19. 11. 2024
Cieľom novely zákona o sociálnom poistení je tiež zlepšiť podnikateľské prostredie znížením administratívnej záťaže všetkých zamestnávateľov a zároveň splnenie míľnika z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
K záväzku zlepšovať podnikateľské prostredie a zvýšiť motiváciu k začatiu a rozvoju podnikania v Slovenskej republike a v konečnom dôsledku zlepšiť kvalitu podnikateľského prostredia znížením jeho administratívnej záťaže sa Slovenská republika zaviazala k prijímaniu antibyrokratických balíčkov v podobe 100 opatrení ročne na zlepšenie podnikateľského prostredia. Podkladmi pre vytvorenie antibyrokratických balíčkov opatrení sú návrhy iniciované práve zástupcami podnikateľov a samotnými podnikateľskými subjektmi, ktorí sú zavedenými reguláciami priamo dotknutí pri výkone svojej činnosti. Ešte v roku 2023 bola zavedená povinnosť zamestnávateľov písomne alebo elektronickou poštou alebo krátkou textovou správou (SMS) oznámiť svojim zamestnancom, že zamestnávateľ bol zverejnený v zozname dlžníkov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zavedená povinnosť zvyšuje administratívnu záťaž zamestnávateľov bez adekvátneho prínosu na strane zamestnancov, ktorí majú možnosť rovnakú informáciu získať inými a už zavedenými spôsobmi, a to buď z údajov zo zoznamu dlžníkov, ktorý Sociálna poisťovňa zverejňuje na svojej webovej stránke alebo prostredníctvom pasívneho prístupu zamestnanca – sporiteľa k pravidelne aktualizovaným údajom týkajúcich sa jeho osobného dôchodkového účtu cez webové sídlo dôchodkovej správcovskej spoločnosti. So zámerom presadiť čo najväčší počet opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia sa ustanovilo zrušenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči svojim zamestnancom o informáciách, ktoré sú pre zamestnancov dostupné z iných zdrojov, a to buď z verejne dostupných informácií Sociálnej poisťovne, alebo prostredníctvom individuálneho účtu poistenca v sociálnom poistení. Taktiež sa ruší povinnosť predkladania údajov potrebných na rozhodovanie o nároku na dôchodok na evidenčnom liste dôchodkového poistenia. Ustanovilo sa, aby po rozšírení údajov mesačne zasielaných zamestnávateľmi na účely platenia poistného, Sociálna poisťovňa použila takto vytvorenú databázu aj na rozhodovanie o nároku na dôchodok a na určenie sumy dôchodku.
K
Slovenka zarába vďaka hline
9. 7. 2018
Keď pred rokom a pol prvýkrát počula o možnosti predaja írskej hliny za veľkou mlákou, myslela si, že ide o žart. Keď sa však na celú vec Slovenka Dominika Hyriaková pozrela detailnejšie, zistila, že ide o netradičnú formu podnikania s potenciálom, ktorý treba využiť.
„Za niekoľko týždňov sme nazbierali množstvo dát a spätnej väzby, po ktorých nám bolo jasné, že do toho musíme ísť naplno,“ hovorí Dominika Hyriaková, spoluzakladateľka firmy Original Irish Dirt, ktorá Írom za veľkou mlákou sprostredkúva kúsok rodnej zeme na počkanie. Dominika Hyriaková v minulosti pracovala pre spoločnosť Procter & Gamble, kde zodpovedala za predaj a trade marketing značiek ako Gillette alebo Pampers. V období, keď rozbiehala startup v podobe technologickej platformy, jej írska priateľka a biznis partnerka Aifric O Byrne prišla s tým, že by chcela mať pri sebe kúsok rodného Írska. Z toho sa následne zrodil nápad predávať túto hlinu ďalej. Íri sú veľmi naviazaní na svoju domovinu a hlinu z nej využívajú napríklad pri pohreboch a slávnostiach rôznych sviatkov. Ako dnes Slovenka priznáva, najskôr si myslela, že zo strany jej biznis partnerky išlo len o žart, no nakoniec sa rozhodli zistiť, aký potenciál by sa za nápadom mohol skrývať. „Trhovému prieskumu sme venovali niekoľko týždňov a výsledkom bol celý zoznam maloobchodníkov pripravených predávať naše produkty,“ ozrejmuje Hyriaková. Finančný plán vyzeral viac než dobre a dvojica podnikavých žien sa rozhodla konať rýchlo. Do mesiaca založili priamo v Írsku firmu a venovali sa jej na plný úväzok. „Vtedy sme si to predstavovali veľmi jednoducho. Mysleli sme si, že nájdeme vhodný obal, hlinu zabalíme a budeme predávať,“ spomína Slovenka. Lenže realita bola iná. Začínajúce podnikateľky čakal rok plný prekonávania legislatívnych, odborných aj finančných prekážok.
Nový biznis sa u nás najhoršie rozbieha v hlavnom meste
9. 7. 2018
Úrady nestíhajú a pociťujú to aj podnikatelia. Zo správy Európskej komisie Doing Business vyplýva, že začínať s biznisom v Bratislave je zdĺhavejšie, ako robiť to isté na východe Slovenska. Napríklad v Prešove skladisko čakalo na povolenia 120 dní, kým v Košiciach 135 a v Bratislave 170 dní, tvrdí správa. Aj v najrýchlejšom Prešove sa stále čaká 2,5-krát dlhšie, než je európsky priemer.
„V hlavnom meste sa koncentruje gro podnikateľov. Väčšina firiem tam má sídla, aj keď biznis sústredia inde,“ tvrdí viceprezident Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina. „Moja skúsenosť je taká, že procesy trvajú o jeden až dva týždne dlhšie,“ spresňuje. Na prieťahy sa sťažuje aj spoločnosť Penta Investments. „Ako developer by sme uvítali, aby bol celý proces transparentnejší a efektívnejší a zároveň v jasných lehotách. Súčasná právna úprava stanovuje časové lehoty, no tie sa v praxi dodržiavajú len zriedka,“ skonštatoval hovorca Penty Gabriel Tóth. Podľa Serinu je kľúčom k zmene efektívna elektronická štátna správa. Zavedením e-pošty sa zmenil len spôsob komunikácie, no nie spracovanie údajov. Svetová banka v spolupráci s vládami krajín Chorvátska, Česka, Portugalska a Slovenska skúmala 25 miest. Publikovaná štúdia hodnotí regulačné systémy, charakter riadenia podnikov a efektivitu byrokracie. Zlepšenie podnikateľského prostredia je podľa štúdie mimoriadne dôležité pre malé a stredné podniky, preto sa správa zameriava na náklady a celkovú záťaž od založenia firmy po vynucovanie zmluvných záväzkov. Správa je druhou v sérii štúdií zameraných na činnosti v rámci krajiny. Prvá bola vydaná v roku 2017 a zameriavala sa na krajiny Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko.
Podmienky poskytovania úverov sa sprísňujú
6. 7. 2018
Banky po novom musia pri žiadostiach o úver prihliadať na dve nové kritériá. Upravuje sa limit pre pomer úveru k hodnote založenej nehnuteľnosti (tzv. LTV). Banky na Slovensku musia po novom viac prihliadať na zadlženosť klientov. Do platnosti totiž vstupujú nové opatrenia Národnej banky Slovenska (NBS), ktoré sprísňujú podmienky poskytovania úverov. Finančné domy zhoršenie dostupnosti úverov neočakávajú.
Viaceré tvrdia, že nové pravidlá NBS spĺňajú už v súčasnosti. Banky po novom musia pri žiadostiach o úver prihliadať na dve nové kritériá. Upravuje sa limit pre pomer úveru k hodnote založenej nehnuteľnosti (tzv. LTV). Doteraz mohli úvery, ktoré presahujú 80 % LTV, tvoriť najviac 40 % nových úverov. Od 1. júla sa tento podiel znižuje na 35 %, až má klesnúť na 20 %. Okrem toho sa zrušia tzv. 100-% hypotéky. „V praxi to znamená, že ak bude klient kupovať nehnuteľnosť po 1. júli, musí mať našetrených minimálne 10 % z jej hodnoty. Väčšina klientov však bude potrebovať vlastné zdroje až vo výške 20 %,“ tvrdí hovorkyňa Tatra banky Zuzana Žiaranová. Podľa Slovenskej sporiteľne sa podiel úverov s LTV vyšším ako 90 % už dva roky pohybuje okolo hranice 7 %, nepôjde teda o veľkú zmenu. „K úverovaniu obyvateľstva sme vždy pristupovali zodpovedne a túto hranicu sme s 33-% podielom úverov nad 80 % LTV spĺňali už v poslednom štvrťroku 2017. Nepredpokladáme tak prakticky žiadny vplyv,“ uviedol vedúci oddelenia retailových úverov sporiteľne Ján Bača. ČSOB tiež neočakáva, že obmedzenie bude mať na klientov významný vplyv. „Predpokladáme, že k nemu môže dôjsť až neskôr, pri postupnom znižovaní tejto hranice na 20%,“ doplnila hovorkyňa banky Anna Jamborová. Postupne sa zníži aj podiel úverov, ktoré by klientov v porovnaní s ich príjmom neprimerane zadlžili. Ide o úvery, pri ktorých celkový dlh, vrátane nového úveru, prevyšuje 8-násobok čistého ročného príjmu žiadateľa. Ide o tzv. kritérium DTI. Od 1. júla budú môcť banky nad túto hodnotu poskytnúť 20 % nových úverov, od októbra do konca tohto roka bude môcť byť takýchto úverov 10 %. „Ak sa pozrieme na súčasný stav a na príjem priemerného Slováka, ani tu nás žiadna pohroma od leta nečaká. Podľa zverejnených údajov NBS koncom roka dosahoval podiel úverov presahujúcich 8-násobok čistého príjmu žiadateľa 19 %. To sa prakticky zhoduje s 20 -% výnimkou platnou súčasne so zavedením nových limitov,“ tvrdí Bača. Rovnaké očakávania má i Tatra banka. Prima banka uviedla, že oba limity NBS plní už v súčasnosti. „Neočakávame preto dosah na úverovanie,“ uviedla hovorkyňa banky Eva Čonková. ČSOB očakáva, že toto obmedzenie môžu pocítiť klienti, ktorí už nejakú pôžičku splácajú. „Pocítiť to môžu tiež klienti, ktorí si chcú kúpiť nehnuteľnosť v lokalitách, kde je dostupnosť bývania z pohľadu pomeru ceny a priemernej mzdy nižšia, prípadne ak žiadajú o úver jednotlivo a posudzuje sa tak iba ich individuálny príjem,“ uviedla Jamborová.
Poľnohospodárstvo bolo vlani ziskové, 60 miliónov eur pred zdanením
6. 7. 2018
Pozitívny vývoj bol podľa správy ovplyvnený cenovým faktorom – nárastom cien poľnohospodárskych výrobkov, pri hmotnostnom poklese hrubej poľnohospodárskej produkcie, najmä rastlinnej.
„Kladný výsledok hospodárenia sa dosiahol aj vplyvom stability vyplácania podpôr pri súčasne medziročnom zlepšení speňažovania živočíšnej produkcie, čo čiastočne vykompenzovalo celkový pokles tržieb z rastlinnej produkcie. Bez podpôr by však bola väčšina podnikov stratová,“ priblížilo MPRV SR. Rok 2017 bol podľa agrorezortu vo výsledku hospodárenia pozitívnejší, nielen v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ale aj s päťročným priemerom rokov 2012 až 2016 a výškou bol tretí najvyšší po roku 2000. Podiel celkových podpôr na výnosoch dosiahol 32,5 % a priamych platbách 17,2 %. Podľa MPRV naďalej pretrvávali diferencie medzi úrovňou podpôr slovenského poľnohospodárstva a poľnohospodárstva krajín EÚ-15. Výnosy poľnohospodárstva v roku 2017 dosiahli úroveň 2,389 miliardy eur. Náklady dosiahli výšku 2,329 miliardy eur a rástli pomalším tempom (3,5-%) ako výnosy (4,0-% rast). Tržby za predaj vlastných poľnohospodárskych výrobkov dosiahli vlani úroveň 1,650 miliardy eur, z toho za predaj rastlinných výrobkov 921 miliónov eur a predaj živočíšnych výrobkov 729,2 milióna eur. Medziročne vzrástli tržby o 3,6 %, čo súviselo najmä s rýchlejším nárastom tržieb za živočíšne výrobky (o 9,6 %), pretože tržby za rastlinné výrobky klesli (o 0,7 %).