Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.

Keď sa chyba konečne odhalí a opraví, zistí sa, že to vôbec nebola chyba.

Neodstrániteľná chyba sa odhalí vždy až pri výstupnej kontrole.

Zákon nenapraviteľného optimizmu: Ak chcete zvoliť rozumného, pravdovravného, skromného a čestného poslanca, nechoďte voliť – nebudete si mať z čoho vybrať.

Zákon delenia zodpovednosti: Nikdy sa nevie s určitosťou, ktorý politik hovorí pravdu, ale vždy sa vie, kto ponesie zodpovednosť.

Akustický zákon: Kto v parlamente najviac vykrikuje, tomu nakoniec dajú za pravdu.

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.

Všetko zlé, rovnako ako všetko dobré sa neustále rozvíja. Ak na chvíľu prestanete dávať pozor, v tom momente ste v kaši až po uši.

Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.

Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.

V hierarchických organizáciách je jediná užitočná vedomosť to, kto na koho čo vie.

Skomplikovať veci je jednoduché, ale zjednodušiť ich je náramne zložité.