Ženy musia pracovať o dva mesiace viac, ako muži, aby dosiahli rovnaký plat
26. 2. 2024
Existuje tiež jav, ktorý sa volá lepkavá podlaha či sklený strop, ktorý neumožňuje ženám stúpať v kariére vyššie ako len na danú pozíciu. Akoby im niečo bránilo prejsť cez pomyselnú hranicu a dostať sa do top manažmentu, opisuje právnička a ambasádorka Equal Pay Day Jana Peschlová.
Rozdiel v mzdách mužov a žien na Slovensku je v súčasnosti na úrovni 18,8 %. Ženy tak musia pracovať o dva mesiace dlhšie, aby dosiahli ročnú odmenu, akú majú muži. Vo štvrtok (22.2.) bola podpísaná Iniciatíva Equal Pay pre spravodlivé odmeňovanie, ktorá má za cieľ tieto rozdiely meniť. S iniciatívou prišlo združenie Akčné ženy.
"Na papieri nám to všetko dokonale funguje. Máme ústavu, máme zákony, európske smernice medzinárodnej dohody, ktoré pomenúvajú zákaz diskriminácie a garantujú, že ženy a muži majú právo na rovnakú odmenu, ale ten fakt, že skutočnosť je úplne iná, je presne dôvod, prečo o tom treba rozprávať," uviedla právnička a ambasádorka Equal Pay Day Jana Peschlová.
Zároveň z prieskumu agentúry 2muse vyplýva, že svedkami platovej diskriminácie bolo 46 % žien a 24 % mužov. Podľa Peschlovej sú za nerovnosťou finančného ohodnotenia mužov a žien viaceré faktory. Prvým z nich je, že na pozíciách ako zdravotné sestry, sociálne pracovníčky či učiteľky sú nižšie príjmy ako napríklad na mužských pozíciách údržbárov či smetiarov...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Flexibilita je jeden z najdôležitejších výkonných parametrov firmy
6. 3. 2009
Presviedčajú sa o tom firmy, ktoré posielajú ľudí domov, oznamujú nútené dovolenky, či zaraďujú sa do kolónky bankrot. A to aj napriek tomu, že ich konkurenti si svoju pozíciu obhajujú.
Odpoveď sa nachádza priamo v konkrétnych
firmách. Tie, ktoré sa dokázali prispôsobiť trhu,
súčasné turbulencie prežívajú znateľne
jednoduchšie. Flexibilita je totiž jeden z najdôležitejších výkonných
parametrov firmy.
Prispôsobivosť podniku sa začína pri pozornom sledovaní potrieb zákazníkov. Tí sú
známi svojovou premenlivosťou a zároveň netrpezlivosťou. V súboji o zákazníkov
vyhráva ten, kto je schopný im dodať to, čo chcú, rýchlejšie ako konkurencia.
Zároveň získava lepší cash-flow, pretože skôr dostane peniaze.
Firmy sa neustále predháňajú uvádzaním
noviniek na trhu. Otázkou však je, ako často meniť produktové portfólio. Každý
produkt má svoju životnú krivku - od fázy zrodu, až po fázu zániku. Fáza zániku
je charakteristická tým, že produkt stráca štatút výnimočnosti, robia ho všetci
a za nízke ceny, celá konkurenčná súťaž je tak iba o nákladoch.
Treba zobrať do úvahy, že meniť a inovovať
produkty treba v dostatočnom predstihu pred týmto posledným štádiom.
Flexibilita firmy je podmienená
Podpornými vplyvmi
- neustálym
mapovaním potrieb zákazníkov
- rýchlym a lacným reagovaním na požiadavky
klientov
- diverzifikovaním portfólia služieb a
produktov
- dosiahnutím flexibility logistického a
výrobného reťazca
- schopnosťou kooperácie
- zlepšovaním plánovania
- skracovaním rozhodovacích procesov
- znižovaním administratívnej záťaže a
byrokracie
- schopnosťou reagovať na fluktuáciu v dopyte
- schopnosťou inovovať
Obmedzujúcimi vplyvmi
- investíciami do zariadení, ktorým chýba
"pružnosť"
- výrobou vo veľkých dávkach
- priebehom zákazky cez množstvo procesov, v
ktorých sa nachádza veľa plytvania
- predimenzovanými kapacitami
- vysokými fixnými nákladmi
- nevhodnými technológiami
- zlým nastavením organizačných konceptov
- nedostatkom strategickej flexibility
Hoteliéri prehodnocujú cenovú politiku
6. 3. 2009
Kým pred pár mesiacmi so znížením cien vyčkávali, situáciu aj u nich zmenila hospodárska kríza. Hoteliérsky trh sa totiž bude musieť v roku 2009 vyrovnať s prepadom záujmu na úrovni 14 až 40 percent.
Jednou z príčin tohto
prepadu je pokles kurzov mien okolitých
štátov.
Okrem znižovania cien na základe vývoja musia
preto hoteliéri pristupovať aj k takým
nepopulárnym opatreniam, ako prepúšťanie zamestnancov.
Hoteliérom problémy nespôsobuje iba finančná
kríza, ale aj zvyšovanie konkurencieschopnosti. Slovensko je už
dlhšie známe svojimi nadhodnotenými cenami v hoteloch. Kvalita a rozsah služieb však často
nezodpovedali týmto cenám. Kríza teda prinútila hotely zamyslieť sa nad
cenotvorbou a prehodnotiť ju tak na horách, ako aj v mestách.
Očakáva sa, že aj v prípade, že dôjde k
oživeniu ekonomike, hoteliérstvo bude jedným z posledných, kde sa situácia
začne zlepšovať.
Rada na krízu - zoštíhľovať náklady ale nepodceňovať marketing a komunikáciu
6. 3. 2009
Kríza ukázala, že biznis nejde sám. Väčšina firiem sa počas nej snaží zoštíhliť náklady. Dôležité však je ani v čase hospodárskej krízy nezanedbať získavanie nových zákazníkov a zabezpečiť starostlivosť o tých existujúcich.
Šetrenie na marketingu by síce v krátkodobom
horizonte mohlo znamenať úsporu, ale zo strednodobého a dlhodobého hľadiska
žiadny marketing znamená stratu
zákazníkov aj stratu pozície na trhu. Firma, ktorá škrtá na marketingu sa dlho
neudrží.
Výraznejší marketing neznamená nutne
zvyšovanie marketingových rozpočtov. Skôr je potrebné zvýšiť objem času, ktorý firma venuje komunikácii
so zákazníkmi. Sústrediť sa na lacné a
efektívne prostriedky na informovanie zákazníkov. Vypustiť rôzne tlačené
propagačné materiály – napríklad letáky, a reklamný rozpočet z menej
efektívnych prostriedkov takmer celý presunúť
na internet.
Kríza však zároveň umožňuje nový pohľad na
podnikanie, dáva šancu uvedomiť si, kde sa dá ešte zapracovať a kde sú rezervy,
ktoré treba efektívnejšie využiť.
Kríza ukázala, že vo firme treba zjednotiť
sily a snažiť sa nastaviť procesy tak, aby firma skutočne fungovala ako jeden
celok, jeden organizmus s jasným cieľom - uspokojiť dlhodobých zákazníkov a
získať nových.
Poučením z krízy je, že aj keď vo firme všetko
funguje dobre, je užitočné sa aspoň niekoľkokrát do roka zastaviť a prehodnotiť
procesy, internú štruktúru, náklady aj marketingové aktivity. Každá firma dokáže fungovať efektívnejšie a
s menšími výdavkami, ako sa na prvý pohľad môže zdať a môže dosahovať rovnaké
alebo aj lepšie výsledky.
Šrotovné skutočnosťou
5. 3. 2009
Príspevok na kúpu nového auta pri zošrotovaní starého bude skutočnosťou už od pondelka. Vláda včera rozhodla o jednej z alternatív. Výška šrotovného bude 1 000 €, ak predajcovia prispejú 500 €, štát priloží ešte ďalších 500 €. Cenová hranica nového auta za zdvihla na 25 000 €.
Nárok na dotáciu bude mať fyzická osoba alebo
firma, ktorá vlastní auto vyrobené pred 31. decembrom 1999 a na Slovensku bolo
zaregistrované do konca minulého roka. Keď majiteľ nechá takéto auto zošrotovať
u autorizovaného spracovateľa a vyradí ho z evidencie, môže si u predajcu
žiadať štátnu zľavu. Predajca o jej preplatenie požiada rezort hospodárstva.