Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.

Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!

Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot

Ak je mladosť chybou, tak sa jej veľmi skoro zbavíme. (Goethe)

Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.

Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.

Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.

Keď má človek toľko roboty, že nemá čas na radosti života, vtedy sa stáva naozajstným úbožiakom.

V tomto svete neprežije najsilnejší, ani najinteligentnejší, ale ten, kto sa dokáže najlepšie prispôsobiť,

Nič sa neotvára omylom tak často, ako ústa.