Murphy radí
Všeobecné ustanovenia
Proti tým, čom vám chcú dobre, niet ochrany.
Je zdravšie mať vodu v topánkach, ako ležať na ľade v márnici.
Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.
(Murphyho zákonník)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
Riadiť vlastný čas znamená snažiť sa sledovať, na čo venujete to málo času, o ktorom môžete sám rozhodovať.
Najčastejšou príčinou zlyhania šéfa je jeho neochota, resp. neschopnosť adaptovať sa na nové podmienky.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho postrehy
Muži na ženách nájdu veľa chýb, ženy na mužoch len dve. Všetko, čo hovoria, je zlé. Všetko čo robia je zlé.
Jeden iniciatívny blbec je horší ako teroristické komando!
Žena bez mužov zvädne, muž bez žien zblbne.
(Murphyho zrnká II)
Murphyho zákonník
Neexistuje zmluva, z ktorej by dobrý advokát neurobil bezcenný zdrap papiera.
Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.
Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.
(Murphyho zrnká II)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)