Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.

Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.

Každý má toľko, koľko si zaslúži.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Otcov zločin alebo trest nemôže nijako poškvrniť syna.

Vytráca sa všetka spravodlivosť, ak každému nie je dovolené mať to, čo je jeho.

Dobromyseľnosť vyžaduje, aby sa urobilo, čo sa dohodlo.

Existenia života na tejto planéte je podmienená dostatočným výskytom dvoch základných vecí: vodíka a ľudskej hlúposti.

Peklo, to sú ostatní ľudia.

Ak zmenou nemáte čo stratiť, netreba sa nad ňou vzrušovať.