Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.

Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.

Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie, ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.

Hlúposť nie je hriech; postihnutý nemôže nebyť hlúpym.

Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Ak ste nestihli vyskočiť, keď vám šéf povedal hop, nič sa nestalo – o chvíľu vám aj tak povie cup.

Ak ste stratili tvár, nič sa nedeje – môžete si vybrať masku podľa svojho výberu.

Ak vám ušiel vlak, nevadí. Hlavné je, že ste si stihli kúpiť lístok!