Naše zásady končia obvykle tam, kde sa rozchádzajú s našimi úmyslami. (Karel Kryl)

Veci majú len takú hodnotu, akú im človek prepožičia. (Moliére)

Dokiaľ budeš šťastný, napočítaš veľa priateľov. Keď šťastie odíde, ostaneš sám. (Ovidius)

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Vec, ktorá je v pokoji, je určite na zlom mieste.

Chudí samovrahovia po skoku zo strechy mrakodrapu žijú dlhšie.

Keďže objem hmoty vo vesmíre je konečný, ten, kto je všade, nie je nikde.