Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Čím viac toho ľuďom natárate, tým menej si budú pamätať.

Načo ničiť nepriateľa ohňom a mečom, keď sa to dá oveľa ľahšie jazykom.

Sliepka je spôsob, ako z jedného vajca urobiť viac vajec.

To, že hlúpy má šťastie, ešte nezaručuje, že keď naňho vsadíte, budete mať šťastie.

Hlúposť nie je hriech, ale dar; obdarovaný ho nemôže odmietnuť.

Jeden hlupák dokáže skomplikovať veci natoľko, že si s nimi neporadí ani tisíc múdrych.

Kto neriskuje, urobí za rok priemerne dva veľké omyly. Kto riskuje, urobí priemerne dva veľké omyly za rok.

Ak existuje vedecká teória zdôvodňujúca, prečo by niečo nemalo existovať, tak to určite bude existovať.

Čím viac človek vie, tým menej tomu rozumie.