Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Ako bojovať s klebetou
O klebetení platí dvojnásobne, že zručnosť sa získava cvičením.
Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.
Ak ste sa stali predmetom klebety, nemôžete jednoducho vystúpiť z hry.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Veda a omyly
Najhoršie omyly sú nesprávne omyly.
Vedecké experimenty by mali byť ľahko reprodukovateľné - všetky by mali zlyhávať rovnakým spôsobom.
Najväčším prínosom vedy je, že sa jednoznačne podarilo dokázať, že všetko je mnohoznačné.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Ženatý muž nemôže mať všetko – aj teplú večeru, aj vernú manželku.
Ak ste vždy dobre naladený, máte kopu priateľov a priateliek, máte perfektné sny, je čas prestať s drogami...
Láska je naivná viera, že jedna žena je iná ako tie ostatné.
(Murphyho zákonník)
Život je smiešny
„Pán advokát, rozprávali ste sa mojou manželkou?“ „Áno. Všetky vaše návrhy však odmieta. Odkazuje, že ak dohodnutú čiastku do týždňa nepošlete, vráti sa späť.
Prosím ťa, ako to chodíš? Zarábaš ohromné peniaze a nosíš takéto ohromné peniaze a nosíš takéto hrozné nohavice.“ Taktika, taktika, priateľko! Žena mi povedala, že ak si tie nohavice oblečiem, nikam so mnou nepôjde!“
Sudca hovorí obžalovanému: „Chcete uviesť nejaké poľahčujúce okolnosti?“ „Áno, pán sudca. Chcel by som slávnemu súdu pripomenúť, že už som bol trikrát trestaný a vôbec to nepomohlo!“
(Myšlienky bez cla)