Žatva by mala začať na prelome júna a júla
26. 6. 2023
Chladný máj a dostatok zrážok dáva predpoklad dobrej úrody. Väčšina územia Slovenska je navyše bez rizika sucha. Poľnohospodári ukončili jarné práce na poliach. Zároveň čakajú, kým dozrie obilie, aby mohla naplno odštartovať žatva. Tento rok by sa mohla začať na prelome júna a júla v závislosti od nadmorskej výšky jednotlivých poľnohospodárskych oblastí. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Žatva bude v tomto roku oproti vlaňajšku podľa nej posunutá o asi jeden týždeň v závislosti od regiónov a doterajšieho vývoja počasia. V niektorých južne položených okresoch už poľnohospodári začali zatiaľ len na skúšku obilie kosiť - okresy Michalovce, Komárno, Nitra. Tradične ako prvé budú zbierať ozimné jačmene.
"Stav obilnín a repky pred začiatkom žatvy hodnotíme ako uspokojivý a pozitívne hodnotíme fakt, že sa zatiaľ neopakuje minuloročné extrémne sucho. Podľa informácií SHMÚ je väčšina územia krajiny bez rizika sucha, prípadne sa sucho len začína. Na výsledok žatvy však bude mať vplyv nielen kvalita a množstvo zrna, ale aj cena pri jeho predaji," uviedol podpredseda SPPK Miroslav Štefček.
Chladný máj a dostatok zrážok podľa hovorkyne SPPK dáva predpoklad dobrej úrody. Väčšina územia Slovenska je navyše bez rizika sucha.
Kým na juhozápade Slovenska podľa nej už vyorávajú zemiaky z novej úrody, v Kežmarku a Poprade vzhľadom na nadmorskú výšku ešte len začiatkom júna ukončili sadenie zemiakov. Poľnohospodári priebežne kosia krmoviny, táto tzv. zelená žatva sa v júni vykonávala aj na Liptove, v Bardejove či Svidníku. Pokiaľ prší, poľnohospodári krmoviny nemôžu zbierať, čo komplikuje a spomaľuje ich zber.
Poznamenala, že SPPK v rámci monitoringu jarných prác každý týždeň zisťovala, aký je vývoj poľnohospodárskych plodín. Zo zozbieraných informácií vyplýva, že viaceré regióny si priebeh počasia na jar pochvaľujú - napríklad v oblasti Bratislavy, Trnavy, Galanty, Senice, Trenčína a aj na východe Slovenska v Košiciach, Michalovciach alebo Trebišove. Oproti minulému roku bolo totiž chladno a daždivo, v niektorých oblastiach sa jarné práce pre rozmočený terén načas zastavili.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zahraničný obchod po 15 rokoch opäť v prebytku
11. 2. 2010
Vlani v decembri vzrástol slovenský export medziročne prvýkrát od septembra 2008, a to o 10,7 %. V porovnaní s rokom 2008 dovoz zostal nezmenený. Vyplýva to z predbežných údajov Štatistického úradu zverejnených dnes.
Celkový vlaňajší objem vývozov sa prepadol o pätinu, dovozy klesli o takmer štvrtinu. Za celý rok 2009 vývoz prevýšil dovoz o 1,26 miliardy eur. Ide o prvý celoročný prebytok zahraničného obchodu od roku 1994.
V dvanástom mesiaci roku 2009 stúpol vývoz na 3,22 miliardy eur. V novembri sa po revízii medziročne prepadol o 0,7 %. Štatistici pôvodne za november vykázali rast exportu o 2,7 %. V decembri sa oproti roku 2008 dovoz nezmenil a dosiahol 3,28 miliardy eur. V novembri sa znížil o 9,3 %. V decembri sa obchodná bilancia dostala do schodku, dovozy prevýšili vývozy o 56,6 milióna eur. Zahraničný obchod bol pritom v novembri ešte v prebytku 150,9 milióna eur.
Za celý rok 2009 sa vývoz oproti roku 2008 prepadol o 19,9 % a dosiahol 39,68 miliardy eur. Dovozy poklesli o 23,6 percenta na 38,43 miliardy eur. Bilancia sa oproti rovnakému obdobiu roka 2008 výrazne zlepšila, a to o viac ako dve miliardy eur.
Noví investori môžu ovplyvniť rast miezd
10. 2. 2010
Vytvorenie podmienok na posilnenie produktívnych odvetví a tvorbu pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou je nádejou pre rast miezd v ťažkých časoch.Slovensko sa v závere roka tešilo z rekordne nízkej inflácie. Inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien bola v novembri a decembri nulová, medziročný rast cien mapovaný národným spotrebiteľským košom dosiahol 0,4 – 0,5 %. Kúpyschopnosť miezd sa oslabovala tak mierne, ako ešte nikdy za ostatné dve desaťročia.
Na prvom mieste nemožno zabúdať na pokles inflácie pri hodnotení dobrého, 4,4-percentného decembrového medziročného reálneho rastu miezd v priemysle. Pri predpoklade, že by sa v uplynulom roku nominálne mzdy vyvíjali rovnako, hodnotenie zmeny ich kúpyschopnosti by vyšlo oveľa inak, ak by sme podobne ako Poľsko, Maďarsko, či Rumunsko vlani čelili 4-5-percentnej inflácii, ku ktorej prispeli aj mimoriadne turbulencie na ich devízových trhoch na prelome rokov 2008 a 2009.
Motorom slovenského vývozu je priemysel. Ako sme sa vlani presvedčili, ten môže citeľne pohnúť osudom slovenského hospodárstva. Aj preto sa pri hodnotení výkonnosti malých a otvorených ekonomík, no najmä ich medzinárodnej konkurencieschopnosti, venuje taká veľká pozornosť práve vývoju priemerných miezd v priemysle (a tie sú zároveň aj najčastejšie prezentovanou spomedzi mzdových štatistík).
V decembri sa priemerné mzdy v slovenskom priemysle medziročne reálne zvýšili o 4,4%, v priemere za celý minulý rok o 0,6%. Medziročne kúpyschopnosť miezd v slovenskom priemysle teda aj v roku vážnej recesie vzrástla. Vlani však v siedmich spomedzi vybraných odvetví mimo priemyslu reálne mzdy medziročne klesli, čo je vývoj, ktorý skôr zodpovedá očakávaniam spojeným s recesiou.
Netreba zabúdať na to, že s výnimkou troch odvetví (stavebníctvo, doprava a skladovanie, informácie a komunikácia) vlani klesala zamestnanosť v slovenskom hospodárstve aj v priemysle (za celý rok o 15%). Pod najväčším tlakom (tak na tržby aj zamestnanosť) sa vlani ocitli spravidla odvetvia, ktoré okrem hospodárskeho oslabenia na exportných trhoch doplácajú aj na svoju nižšiu konkurencieschopnosť (napríklad voči importom z blízkeho, či vzdialenejšieho zahraničia).
Na nižšie mzdy sú spravidla odkázané práve odvetvia s nižšou pridanou hodnotou a limitovaným krátkodobým priestorom pre posilnenie konkurencieschopnosti zvýšením produktivity.
Pre vývoj zamestnanosti aj miezd budú rozhodujúce predovšetkým nové investície. Slovensko bude závislé od príchodu nových investorov. To, akí to budú investori a v ktorých odvetviach, môže ovplyvniť aj to, či budú nové pracovné miesta k rastu miezd prispievať pozitívne, teda či pôjde o odvetvia s vyššími než priemernými mzdami, alebo či sa v nových závodoch zamestnajú ľudia z utlmujúcich odvetví s nižšou pridanou hodnotou.
Priemyselná produkcia vďaka automobilkám vzrástla
9. 2. 2010
V decembri slovenské automobilky pracovali viac dní ako v roku 2008. Tento efekt sa okamžite odrazil aj na raste priemyselnej produkcie. Kým za posledný mesiac minulého roka celková priemyselná produkcia medziročne podľa štatistického úradu narástla o viac ako desatinu, výroba automobiliek si zapísala vzostup takmer o tri štvrtiny.
V tomto roku podľa jednej z analytičiek sa očakáva rast priemyselnej produkcie nad päť percent, maximálne však do desať percent. Ekonómovia a analytici pripomínajú, že oživenie v našej ekonomike a priemysle je podmienené naštartovaním veľkých európskych ekonomík. Priemyselná produkcia v roku 2010 bude len dobiehať predkrízovú úroveň. Najväčší rast sa očakáva odvetviach, kde boli zaznamenaná najväčšie prepady, to je strojárstvo, výroba automobilov a kovovýroba.
Dexiu čaká ťažký rok
8. 2. 2010
Kvôli štátnej pomoci sa dohodla s Bruselom na predaji svojej slovenskej „dcéry“. Klienti Dexia banky sa o svoje vklady nemusia obávať.
Belgicko-francúzsku finančnú skupinu Dexia čaká ťažký rok 2010. Do budúcnosti sa chce výraznejšie zamerať na malobankovníctvo. V piatok (5. Februára) Dexia získala súhlas Európskej komisie s plánom štátnej pomoci s tým, že prisľúbila ponechanie si len niektorých aktív v krajinách západnej Európy.
V rámci plánu reštrukturalizácie sľúbila niektoré opatrenia, napríklad to, že sa zbaví aktív na Slovensku, v Taliansku a Španielsku, ako aj poisťovacieho biznisu v Turecku. Ďalej zredukuje súvahu do roku 2014 v porovnaní s úrovňou v roku 2008 o 35 % a do rovnakého roku zníži aj závislosť od krátkodobého financovania na 10 %.
V budúcnosti plánuje až 60 % príjmov z oblasti malobankovníctva, manažment aktív by mal predstavovať 20 % a zvyšok bude tvoriť úverové financovanie samospráv.
Agentúra Reuters informovala, že spoločnosť očakáva, že tento rok zo svojich aktív na finančnom trhu získa menej, než sa jej to podarilo v minulom roku.