Nové diaľnice majú byť na juhu krajiny a v Šariši
20. 9. 2017
Výstavba nových diaľničných úsekov sa zasekla na peniazoch. Diaľničiari majú pripravených deväť úsekov v dĺžke 90,5 km, ktoré vedia začať stavať do roku 2019, ale nemajú na ne chýbajúce stámilióny eur. O tom, či sa začnú stavať a z akých zdrojov, by mala rozhodnúť v týchto dňoch koalícia pri tvorbe rozpočtu na rok 2018.
Rezort dopravy finalizuje projekty na južnej rýchlostnej ceste R2, pri Prešove a na D1 pri Senci. V príprave je aj posledný úsek R2 pri Košiciach, ktorý bude možné postaviť zo súčasných eurofondov. Výstavbu ďalších úsekov bude musieť štát financovať z vlastného rozpočtu, ale ju odsunúť až po roku 2020, v prípade, že eurofondy budú pokračovať.
V súčasnosti je najpripravenejším úsekom prvá etapa severného obchvatu Prešova na rýchlostnej ceste R4. Súťaž na zhotoviteľa je takmer pripravená. Ak sa nájdu financie, súťaž na diaľnicu s dĺžkou 4,3 kilometra môže byť vyhlásená ešte v tomto roku. Pozemky pod obchvatom sú už vykúpené, štát do nich investoval desiatky miliónov eur. Štát tak bude musieť nájsť vo svojom rozpočte približne 1,63 miliardy eur. K nim je však potrebné pripočítať náklady na rozšírenie diaľnice D1 pri Bratislave medzi hlavným mestom a vznikajúcou križovatkou Triblavina. Na danom úseku však má vyrásť nová križovatka diaľnice D1 s obchvatom D4. Najdlhším úsekom má byť časť rýchlostnej cesty R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany, ktorá dokončí juhovýchodný obchvat Košíc. Ide o posledný úsek, ktorý je možné postaviť z eurofondov. Podľa odhadov by 21,5-kilometrový úsek mal stáť 240 miliónov eur. Štát bude potrebovať ďalšie miliardy na dostavbu diaľnic D1 či kysuckej D3. V príprave je aj prepojenie rýchlostnej cesty R1 s diaľnicou D1. Vláda však už v tomto volebnom období nezačne s výstavbou ani jedného nového úseku diaľnice D1 lebo D3.
zdroj: pravda
Staré byty sú lacnejšie aj o desiatky tisíc eur
19. 9. 2017
Takmer polovicu nákladov dnes môže kupujúci ušetriť, ak sa v Bratislave rozhodne pre kúpu staršieho trojizbového bytu, a nie toho z novostavby. Vyplýva to z analýzy portálu Nehnuteľnosti.sk.
Pri dvojizbových bytoch sa ceny medzi novým a starším bytom líšia o 21-tisíc eur, čo je takmer 30-percentný rozdiel, uvádza portál Nehnuteľnosti.sk. Pri trojizbových bytoch sa tento rozdiel ešte zvyšuje. Pohybuje sa na úrovni 42-tisíc eur, čo predstavuje viac ako 45 percent. Všetko to však závisí od daného mesta či lokality. Napríklad v Nitre je rozdiel medzi novostavbou a starším dvojizbákom výrazne nižší od priemeru. Je to spôsobné prudkým rastom cien v minulosti a nedostatočnou voľnou ponukou novostavieb. Väčšie byty majú cenové rozdiely ešte väčšie. V Bratislave stojí nový trojizbový byt priemerne o 60-tisíc eur viac ako v pôvodnom stave. Táto suma už prevyšuje náklady na generálnu rekonštrukciu starého bývania. Martin Lazík, analytik portálu Nehnuteľnosti.sk však upozorňuje, že ak aj starší dom prejde kompletnou rekonštrukciou, vek stavby zostane nezmenený. Na druhej strane sa však novostavby predávajú zvyčajne v určenom štandarde od developera. Teda aj do nového bytu je potrebné vložiť peniaze do sprevádzkovania bytu. Vo väčšine novostavieb nie je v cene zahrnutá napríklad kuchynská linka, avšak výhodou je modernejšia konštrukcia budovy či lepšie vlastnosti stavebných materiálov.
zdroj: hnonline.sk
Inflácia zrýchľuje, v auguste vyletela na štvorročné maximum
14. 9. 2017
Ceny tovarov a služieb na Slovensku v auguste rástli v medziročnom porovnaní najrýchlejšie za posledné viac ako štyri roky. Inflácia zrýchlila na 1,5 percenta z 1,4 percenta v júli, oznámil dnes Štatistický úrad.
Vývoj spotrebiteľských cien v krajine bol v súlade s odhadmi analytikov. Rast zaznamenali ceny tovarov a služieb takmer vo všetkých sledovaných kategóriách. Potraviny zdraželi v medziročnom porovnaní o 4,7 percenta, čo je najväčší nárast od leta roku 2013. Slovensko zaznamenalo v rokoch 2014 až 2016 defláciu, spotrebiteľské ceny tak v priemere klesali. Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej poslednej prognóze znížila výhľad tohtoročnej inflácie na 1,2 percenta. V ďalších dvoch rokoch by tempo rastu spotrebiteľských cien malo podľa NBS zrýchľovať.
zdroj: hnonline.sk
Priemysel rástol takmer o desatinu
12. 9. 2017
Priemyselná produkcia v júli medziročne vzrástla o 9,2 %. Tento nárast ovplyvnil rast v priemyselnej výrobe o 10,2 % a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 4,1 % a pokles v ťažbe a dobývaní o 6,1 %. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad SR.
Najvýznamnejšie zvýšenie zaznamenala výroba dopravných prostriedkov o 23,3 %. Výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení vzrástla o 18,7 %, výroba výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 11,5 %, výroba elektrických zariadení o 12,1 % a dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 4,1 %. Celkovú produkciu ovplyvnil pokles hlavne vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 13,8 %, výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 16,4 %, výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov o 7,1 %, ťažbe a dobývaní o 6,1 % a vo výrobe chemikálií a chemických produktov o 4,4 %.Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v júli oproti júnu znížila o 3,3 %. Od začiatku tohto roka vzrástla priemyselná produkcia medziročne o 5,2 %, v tom v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 7,7 %, priemyselnej výrobe o 5 % a v ťažbe a dobývaní o 0,2 %.Najvýznamnejšie zvýšenie bolo vo výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 15,6 %, dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 7,7 %, výrobe výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 8,6 %, výrobe dopravných prostriedkov o 2,2 % a vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 7,8 %. Produkcia klesla vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 5,9 %, výrobe chemikálií a chemických produktov o 2 % a vo výrobe textilu, odevov, kože a kožených výrobkov o 0,4 %.