Zásobníky plynu na Slovensku sú vo veľkej miere naplnené
16. 6. 2023
Zimná sezóna sa na Slovensku i v Európe skončila bez významných obmedzovaní dodávok zemného plynu alebo energií. Zásobníky plynu v Európskej únii (EÚ) sú naplnené na úrovni viac ako 73 percent, na Slovensku zhruba na úrovni 76 percent celkovej kapacity. Pre Slovenský plynárenský priemysel (SPP) je podľa obchodného riaditeľa a člena predstavenstva Petra Kučeru najväčšou výzvou zabezpečiť v tomto roku a na začiatku roka 2024 dostatok plynu pre ekonomiku a zákazníkov. Uviedol to na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Bezpečnostné, technické a právne výzvy slovenského plynárenstva v Žiline. Doplnil, že SPP zakontrahoval zvýšené kapacity zásobníkov a uzatvoril aj diverzifikačné kontrakty.
„Verím, že verejnosť nebude pociťovať výpadky plynu a ceny by už nemuseli byť tak dramaticky vysoké ako počas minulej zimy. Strategickým cieľom je zabezpečiť do budúcna zemný plyn z každého smeru. Bolo by ideálne, keby sme mali kontrakty zo severnej Európy, z južnej Európy a do budúcna prípadne z Poľska. Ak sa vybuduje LNG terminál napríklad v Gdaňsku," povedal Kučera. Výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský pripomenul, že zimná sezóna sa na Slovensku i v Európe skončila bez významných obmedzovaní dodávok zemného plynu alebo energií. „Zásoby sú určite výraznejšie ako vlani. Na druhej strane sa nemôžeme do zimnej sezóny spoliehať len na zásoby. Je dôležité, aby zostal zachovaný denný tok zemného plynu. Riziká podľa analytikov súvisia s tým, že veľkú časť dodávok bude pre Európu zabezpečovať LNG (skvapalnený zemný plyn). A v zime sa očakáva výraznejšia konkurencia zo strany ázijských krajín. Napríklad Číny, ktorú teraz možno až tak necítiť," podotkol.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ľudia z biznisu budú diskutovať na CFO Fórum Slovensko
24. 9. 2018
Najvýznamnejšie podujatie pre finančných riaditeľov: Výmena skúseností a to najlepšie z praxe na Slovensku Česku. Možnosť stretnúť významných ľudí slovenského biznisu či získať nový pohľad na riešenie finančných záležitostí. Aj to sľubuje tohtoročné CFO Fórum Slovensko, ktoré sa bude konať 19. -20. septembra v hoteli DoubleTree by Hilton v Bratislave.
Na dvojdňovej konferencii sa stretne približne 250 hostí z prostredia finančného sektora a na účastníkov čakajú panelové diskusie, prezentácie, úspešné príbehy či networking. Medzinárodnú konferenciu organizuje už niekoľko rokov spoločnosť EBCG (European Business Conferences Group) a pravidelne na nej vystupujú významní ľudia. Septembrovú konferenciu pripravovalo EBCG 12 mesiacov a svoju účasť prisľúbil napríklad hlavný ekonóm ministerstva financií Biswajit Banerjee, bývalý podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš či držiteľ titulu CFO roka Juraj Bayer zo ZSE. „Pán Banerjee bol v minulosti členom výboru pre menovú politiku Európskej centrálnej banky, hlavným ekonómom slovinskej centrálnej banky a 26 rokov pôsobil v Medzinárodnom menovom fonde, takže jeho účasť nás mimoriadne teší, “ povedal konateľ EBCG Roman Slovinec a dodal, že na konferenciu lákajú aj mnohé iné významné mená. Rečniť budú finanční riaditelia spoločností ako napríklad c2i, OSRAM, IKEA, Red Bull, Novartis, TESCO CE, Siemens, Heineken, O2 a mnohí ďalší. „Podnetné prezentácie a panelové diskusie umožňujú účastníkom rozšíriť svoje znalosti v oblastiach finančného managementu a inšpirovať ďalší rozvoj finančných oddelení,” hovorí o konferencii Juraj Strieženec, CFO, Kiwi.com. Súčasťou hlavného programu je aj niekoľko workshopov. Dôležitou súčasťou je aj networking, počas ktorého budete mať príležitosť na diskusie s rečníkmi či inými zaujímavými hosťami, s ktorými si budete môcť vymeniť nápady, opýtať sa na názor či dokonca dohodnúť spoluprácu.
Projekt za miliardy nám prinesie lacnejší plyn
21. 9. 2018
Slovenská spoločnosť Eustream má za sebou úspešný týždeň. Po tom, ako v utorok začali výstavbu potrubia, ktoré nás napojí na plynárenskú sieť Poľska smerom k Baltiku, včera slávnostne predstavili detaily ohľadne dlhoočakávaného projektu Eastring. Projekt, ktorý prepravnou kapacitou štyri- až osemkrát prevýši ročnú spotrebu celého Slovenska, bude stáť 2,6 miliardy eur a do prvej fázy prevádzky by mal byť uvedený v roku 2025.
Projekt prepojí plynovodným potrubím Slovensko s Maďarskom, Rumunskom a Bulharskom. To by malo zvýšiť energetickú bezpečnosť celého regiónu. „Slovensko je významný tranzitný bod, ktorého napojenie na ďalší zdroj plynu posilní nezávislosť od jediného plynovodu, ktorý ide cez problematické územia,“ vysvetlil Andrej Lednár, konateľ spoločnosti Prvá energetická. Okrem ruského plynu totiž vďaka Eastringu získame prístup k zdrojom primárne z Balkánu a Turecka, neskôr pripadá do úvahy aj napojenie na sever cez LNG terminály v Poľsku, Baltik a plánovaný zdroj z Nórska. „Naším aktuálnym cieľom je dosiahnuť to, aby každý členský štát Európskej únie mal minimálne tri rôzne zdroje plynu,“ priblížil Šefčovič. Detaily novej štúdie predstavili iba včera. Z troch výsledných alternatív má odporúčaná trasa začiatok vo Veľkých Zlievciach na Slovensku a končí na vonkajšej bulharsko-tureckej hranici Únie.
Región potrebuje podniky s pridanou hodnotou
20. 9. 2018
Miera nezamestnanosti je tu najmenšia spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Z najaktuálnejších dát ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že predstavuje 2,6 percenta. Aj preto však trnavský región trápi nedostatok kvalifikovaných ľudí. Príchod veľkého investora je preto otázkou, ktorú mnohí vnímajú opatrne. Takýto krok by mal byť podmienený jeho pridanou hodnotou. Na diskusii v rámci podujatia Top 10 firiem regiónu to uviedol predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.
Realitou je totiž skupovanie pozemkov v bezprostrednej blízkosti piešťanského letiska nemeckou automobilkou Porsche. Už koncom minulého roka sa špekulovalo o novom závode na výrobu komponentov pre elektromobily, ktorý môže byť aj vďaka týmto indíciám bližšie k realite. Tento investor podľa jeho slov totiž vie, že ide o región s malou nezamestnanosťou. „Takéto investície majú pridané hodnoty, ktoré by nás ako región mali určite tešiť,“ uviedol trnavský župan. Potrebu podobného investora vyzdvihol aj Patrik Ferko, riaditeľ oddelenia auditu spoločnosti Deloitte. „Prečo sú Srbi či Rumuni ochotní prísť robiť za nízke mzdy? Hodnota práce, ktorú vygenerujú, je príliš malá,“ priblížil Ferko s tým, že investor s väčšou pridanou hodnotou je presne to, čo by ako región mali v Trnavskom kraji hľadať. Ako dodal Viskupič, čo sa týka malých a stredných firiem v regióne, práve ocenené firmy tieto hodnoty bez pochýb stelesňujú.
Jaguar trápi brexit. Slovensko môže získať
19. 9. 2018
Na odchod Veľkej Británie z Európskej únie pod taktovkou premiérky Theresy Mayovej sa s blížiacim dátumom brexitu valí kritika z každej strany. K politikom sa pridávajú už aj firmy, ktoré trpia strachom z neistoty, akú podobu bude mať konečný rozvod s Úniou.
Pred pár dňami sa pridala aj automobilka Jaguar Land Rover, ktorá má čoskoro vyrábať aj na Slovensku. „V tejto chvíli neviem ani to, či naše výrobné závody v Británii dokážu fungovať do 30. marca,“ konštatoval šéf výrobcu luxusných automobilov Jaguar Land Rover Ralph Speth. Podľa poslanca Bernarda Jenkinsa išlo o šírenie zbytočnej paniky. Realita však ukazuje, že obavy šéfa automobilky sú oprávnené. Firma oznámila, že obmedzuje výrobu, vďaka čomu budú dve tisícky britských zamestnancov pracovať len tri dni v týždni. „Vzhľadom na pokračujúce negatívne vplyvy zasahujúce automobilový priemysel dočasne upravujeme naše produkčné rozvrhy v závode v Castle Bromwich,“ uvádza výrobca. Obmedzenie výroby je aktuálne od začiatku októbra do decembra. Výrobca sa podľa vlastných slov týmito krokmi snaží o minimalizáciu ekonomických dosahov i zachovanie pracovných miest. Kým na Slovensku má spoločnosť v pláne zamestnancov prijímať, v zahraničí musela prepúšťať. V Anglicku zrušila celkovo vo svojich dvoch závodoch tisíc pracovných miest a značne obmedzila produkciu. Automobilka, ktorá má na tamojšom trhu tretinový podiel, potvrdila, že nebude zrušené miesta obnovovať. Takzvaný tvrdý brexit by totiž so sebou niesol aj zavedenie ciel na dovoz z Británie do Európskej únie, pričom by spoločnosť vinou toho ročne strácala 1,4 miliardy eur.