Zásobníky plynu na Slovensku sú vo veľkej miere naplnené
16. 6. 2023
Zimná sezóna sa na Slovensku i v Európe skončila bez významných obmedzovaní dodávok zemného plynu alebo energií. Zásobníky plynu v Európskej únii (EÚ) sú naplnené na úrovni viac ako 73 percent, na Slovensku zhruba na úrovni 76 percent celkovej kapacity. Pre Slovenský plynárenský priemysel (SPP) je podľa obchodného riaditeľa a člena predstavenstva Petra Kučeru najväčšou výzvou zabezpečiť v tomto roku a na začiatku roka 2024 dostatok plynu pre ekonomiku a zákazníkov. Uviedol to na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Bezpečnostné, technické a právne výzvy slovenského plynárenstva v Žiline. Doplnil, že SPP zakontrahoval zvýšené kapacity zásobníkov a uzatvoril aj diverzifikačné kontrakty.
„Verím, že verejnosť nebude pociťovať výpadky plynu a ceny by už nemuseli byť tak dramaticky vysoké ako počas minulej zimy. Strategickým cieľom je zabezpečiť do budúcna zemný plyn z každého smeru. Bolo by ideálne, keby sme mali kontrakty zo severnej Európy, z južnej Európy a do budúcna prípadne z Poľska. Ak sa vybuduje LNG terminál napríklad v Gdaňsku," povedal Kučera. Výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský pripomenul, že zimná sezóna sa na Slovensku i v Európe skončila bez významných obmedzovaní dodávok zemného plynu alebo energií. „Zásoby sú určite výraznejšie ako vlani. Na druhej strane sa nemôžeme do zimnej sezóny spoliehať len na zásoby. Je dôležité, aby zostal zachovaný denný tok zemného plynu. Riziká podľa analytikov súvisia s tým, že veľkú časť dodávok bude pre Európu zabezpečovať LNG (skvapalnený zemný plyn). A v zime sa očakáva výraznejšia konkurencia zo strany ázijských krajín. Napríklad Číny, ktorú teraz možno až tak necítiť," podotkol.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Oceliari sa vracajú k päťdňovému pracovnému týždňu
4. 1. 2010
Hutnícka spoločnosť U. S. Steel Košice (USSK) sa po úpravách a skracovaní pracovného času v roku 2009 v dôsledku plynovej a hospodárskej krízy v januári 2010 vracia k štandardnému päťdňovému pracovnému týždňu. Situáciu opäť vyhodnotia v priebehu budúceho mesiaca.
Z dôvodu odbytových problémov oceliareň v niektorých mesiacoch minulého roku 2009 vyrábala len štyri dni v týždni. Spoločnosť USSK, producent ocele a plechov, je s vyše dvanásťtisíc pracovníkmi najväčším zamestnávateľom na východnom Slovensku.
Zásada „Jeden za všetkých“ v spotrebiteľských zmluvách
4. 1. 2010
Podľa novely Občianskeho zákonníka firmy od marca už nebudú môcť v spotrebiteľských zmluvách opakovane používať neprijateľné podmienky. V prípade, že firma so spotrebiteľom prehrá súdny spor o nejakej neprijateľnej podmienke v zmluve, túto podmienku už nebude môcť používať ani v iných prípadoch. Podľa ministerky spravodlivosti je v zmluvách v súčasnosti veľa takýchto prípadov.
Občania sa preto boja súdiť so spoločnosťami, ktoré majú tímy špičkových právnikov. Ak aj niekto tento zápas vyhrá, spoločnosti nekalé praktiky používajú aj naďalej. V Občianskom zákonníku preto došlo k zmenám. Od marca začne platiť pravidlo, pracovne nazvané „jeden za všetkých“. Malo by zabrániť, aby sa v spotrebiteľských zmluvách nevyskytovali bežne napríklad 90-percentné úroky či iné nemorálne sankcie. Samozrejmosťou by malo byť, že po právoplatnom rozhodnutí súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky túto už firma viac nepoužije.
Rezort spravodlivosti pripravuje aj ďalšie zmeny, napr. novelu Exekučného poriadku, zmena taríf pre advokátov, či paragrafové znenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Samostatný zákon by mal zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb. K viacerým zmenám by malo dôjsť vo väzenstve.
Prevod bezcenných akcií na FNM možno urobiť aj budúci rok
31. 12. 2009
Majitelia spoplatnených účtov môžu bezcenné akcie na štát prevádzať bez obmedzení aj celý budúci rok. Na prevod zlých akcií či družstevných podielových listov budú mať ich majitelia aj celý budúci rok 2010 a neprídu o nijaké peniaze.Novelu zákona o veľkej privatizácie podpísal prezident tesne pred Vianocami. Informácie o tom dnes priniesol denník Sme.
Nominálna hodnota jedného cenného papiera je zvyčajne bývalých tisíc korún. Skutočná trhová hodnota je v mnohých prípadoch nulová. Ľudí preto rozčúlilo, keď im tento rok na jar centrálny depozitár poslal faktúry na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu za rok 2008.
Poplatky sa pohybovali od 10 € do cca 330 € za účet v závislosti od nominálnej hodnoty cenných papierov na účte. Väčšinovým vlastníkom depozitára je Bratislavská burza cenných papierov, v ktorej majoritný podiel vlastní Fond národného majetku.
Neskôr sa FNM rozhodol, že ľuďom tieto poplatky vráti. Tým, ktorí nezaplatili, poplatky odpustil. V oboch prípadoch si to podmienil tým, že majitelia bezodplatne prevedú svoje akcie na fond najneskôr do konca tohto roka. Akcie sa dajú prevádzať cez vybrané pobočky Slovenskej pošty a obchodníka s cennými papiermi RM-S Market.
Ako sa ukázalo, pôvodný termín bol prikrátky. Pracoviská pošty a RM-S Market navštívilo doteraz okolo 40.000 ľudí. Väčšina z nich však akcie prevádzať ešte nemusela, keďže nominálna hodnota na ich účtoch nepresahovala 6638,78 eura (199.999 Sk). Ľudia tak nemuseli platiť ani poplatky.
Fond tým, ktorí naň akcie prevedú, vráti poplatky za roky 2008, 2009 a 2010.
Siemens vyhral súťaž na dátové centrum
30. 12. 2009
Spoločnosť Siemens vyhrala tender za 20 miliónov eur na vytvorenie a prevádzkovanie dátového centra pre výskum a vývoj. Uspela aj v dvoch tendroch ministerstva školstva, pre ktoré buduje dátové centrum za viac ako 12 miliónov eur. Hovorca spoločnosti si myslí, že jedným z hlavných dôvodov, prečo si Centrum vedecko-technických informácií vybralo vo verejnom obstarávaní na dodávku dátového centra spoločnosť Siemens, bola dobrá spolupráca pri budovaní prvého dátového centra.
Užšia súťaž na dátové centrum pre výskum a vývoj bola vypísaná v máji. Okrem Siemensu dala ponuku len jedna spoločnosť - žilinská akciovka versity, ktorá do roku 2009 existovala pod názvom K+K kancelárska technika. Podľa oznámení o výsledku verejného obstarávania víťazný Siemens uspel s ponukou 19,8 až 20,0 milióna €.
Dátové centrum pre výskum a vývoj by sa malo vybudovať v Žiline na pôde Žilinskej univerzity. Toto centrum by okrem prostredia pre prevádzku informačných systémov a databáz pre slovenských vedcov malo slúžiť aj ako záložné centrum pre dátové centrum rezortu školstva. Projekt bude financovaný z fondov Európskej únie z prostriedkov operačného programu Výskum a vývoj.