Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Ak sa dnes už nedá spoľahnúť na veci, ako sa potom spoliehať na ľudí?!

Kto čaká, ten sa dočká (ale to je bez záruky).

Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.

Platí ešte: „Pomaly najďalej zájdeš“? Ale áno. Ibaže komu sa chce dnes ďaleko chodiť?

Čo je najčastejším dôvodom straty pamäti? Požičanie peňazí od priateľa.

Daňový úrad je dielom božím alebo satanovým? Ako sa to vezme. Pre toho, kto dane platí, to je trest boží. Toho, kto ich neplatí, čakajú muky pekelné.