Murphy radí
Veci sa kazia
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
(Murphyho zrnká II)
O márnom hľadaní - III. večer
Ak veci opatruješ, vieš kde sú, ale nikdy ich nebudeš naozaj potrebovať. Ak veci neopatruješ, budeš ich určite potrebovať, ale nebudeš vedieť kde sú.
Ak obetuješ dostatočne veľa času na získanie potrebnej veci, potreba sa pominie vzápätí potom, ako vec získaš.
Čím dômyselnejší stroj, tým je menej použiteľný.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Príroda cíti k ľuďom odpor. Ak je na to čo i len jediná možnosť, príroda ti zaklame rovno do očí.
Ak aj máte veľa záujmov, tak naozaj vynikajúci môžete byť iba v jednom z nich.
Ak sa vyskytne štandardná situácia, tak pre ňu treba vymýšľať detailné pravidlá riešenia.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život je obchod
Nie je umenie nakupovať, keď človek má peniaze. Ale kúpiť za päť prstov a šiestu dlaň dokáže len umelec.
Veľké peniaze sa nezarábajú, veľké peniaze sa vymýšľajú.
Podnikanie a súdne spory sú ako siamské dvojčatá – jedno by bez druhého nemohlo plnohodnotne existovať. Problém je len v tom, že sa nedá súčasne aj podnikať, aj súdiť sa. Na tomto je postavený advokátsky chlebíček. A treba povedať, že je to chlebíček dosť mastný...
(Zrnká úsmevu)