V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.

To, že hlúpy má šťastie, ešte nezaručuje, že keď naňho vsadíte, budete mať šťastie.

Na to, aby človek mal šťastie nestačí byť hlúpym.

Ak nebudete na seba náročný, tak zakrpatiete.

Ak sa prijaté rozhodnutie nepremietne do pracovnej náplne pracovníkov, tak zostane z neho len dobrý úmysel.

Ak urobíte z odvolania alebo preradenia pracovníka rozsudok smrti, tak za chvíľu budete správcom cintorína.

To, že je dnes najhoršie, ešte nezaručuje, že zajtra nebude ešte horšie. Dokonca je to skoro isté.

Okolnosti sa vždy usporiadajú tak, aby privodili katastrofu.

Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.