Zásadná zmena v energetike, pribudnú nové zdroje
16. 9. 2020
Lokálnych zdrojov, ktoré vyrábajú čistú elektrinu, je dnes menej, ako ponúka kapacita siete. Problémom sú najmä poplatky. Ak ste posledných niekoľko rokov uvažovali o tom, že sa pustíte do energobiznisu a začnete v malom vyrábať zelenú elektrinu, nešlo to. Od roku 2014 platil takzvaný stop stav.
Do sústavy ste nemohli pripojiť žiadny nový zdroj, ani pokiaľ išlo o „lokálny“, teda napríklad fotovoltické panely na pozemku vašej firmy, a pre vlastnú spotrebu. Vlani však štát ustúpil a kapacity pripájania do sústavy mierne otvoril. V tomto roku išlo o nové zdroje s celkovým inštalovaným výkonom do 43 megawattov, pričom najviac z koláča, konkrétne 19 megawattov, dostali práve lokálne zdroje. Záujem výrobcov bol však minimálny. Rezort hospodárstva však avizuje, že ide meniť podmienky tak, aby sa zdrojov pripájalo viac.
(Zdroj: hnonline.sk)
Politická kríza nemala vplyv na ekonomický vývoj Slovenska
28. 3. 2018
Politická kríza na Slovensku neohrozila vývoj slovenskej ekonomiky. Národná banka Slovenska (NBS) pre to nemusela robiť úpravy vo svojej najnovšej strednodobej predikcii. Guvernér NBS Jozef Makúch v súvislosti s politickou krízou v krajine pripomenul aj stanovisko ratingových agentúry, ktoré tiež potvrdili, že neexistuje dôvod na to, aby politická kríza mala nejaký významnejší vplyv na ekonomický vývoj Slovenska.
"Ekonomické fundamenty sú zdravé, a preto sa ani neočakáva nejaká zmena ratingu alebo niečo podobné. Takisto sa ani neočakávalo, že budeme musieť niečo zapracovať do predikcie z pohľadu tohto vývoja. Je to vývoj, ktorý nemajú zásadný vplyv na ekonomiku a jej fundamenty," poznamenal na utorkovej tlačovej konferencii Makúch. Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor zase pripomenul, že neexistujú ani rozdiely medzi aktuálnym a minulým programom vlády. "Keď sa pozrieme aké sú veľké rozdiely vo vládnom programe, tak to pre nás neimplikuje, že by sme museli prognózy prerábať," doplnil Ódor. Slovenská centrálna banka v utorok zverejnila najnovšiu strednodobú predikciu, v ktorej pre tento rok mierne zhoršila odhad rastu slovenskej ekonomiky. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) by mal v roku 2018 dosiahnuť 4,2 percenta. Oproti predchádzajúcej predikcii sa odhad rastu zhoršil o 0,1 percentuálneho bodu. V budúcom roku by mal rast HDP dosiahnuť 4,7 percenta, v roku 2020 by mal byť na úrovni štyroch percent.
Šahania prosia o vlaky, ministerstvo váha
26. 3. 2018
Za vlakové spojenie bojujú už 15 rokov. Hoci na trase Zvolen – Šahy pravidelne premávajú nákladné vlaky, osobných sa obyvatelia stredného a južného Slovenska nemôžu dovolať. Spísali pritom už niekoľko petícií. Doteraz najväčšiu podpísalo vyše sedemtisíc ľudí v roku 2015. Po troch rokoch iniciatíva opäť ožíva. Za necelý mesiac ju na portáli peticie.com podporilo viac ako 200 ľudí.
Dochádzanie za prácou a vzdelaním zo Šiah je podľa signatárov petície utrpením. Autobusové spojenia do okolitých miest a obcí smerom na sever sú totiž každodenne preplnené. Navyše, priama linka z pohraničného mesta až do Zvolena premáva len jedenkrát denne pred jedenástou hodinou dopoludnia. V inom čase musia cestujúci aj trikrát prestupovať, čo im cestu predlžuje o hodinu. Ministerstvo dopravy však obnoviť vlakové spojenia neplánuje.
Štát sa chystá klepnúť po prstoch finančným poradcom
23. 3. 2018
Ak vás na obed zavolá kamarát, ktorého ste 15 rokov nevideli, od júla 2019 sa už nebudete musieť báť odpovedať mu a stretnúť sa s ním. Poznáte to, keď sa vám ozve niekto, koho ste naposledy videli na stretávke zo strednej školy a ponúka vám výbornú príležitosť? Aj keď inštinkt mnohých z nás hovorí, že finančných sprostredkovateľov treba obchádzať kilometrovým oblúkom, v budúcnosti to už robiť nemusíte. V tomto roku vstúpili do platnosti viaceré európske regulácie, ktoré zvýšia kvalitu práce poradcov.
Boli sprísnené požiadavky na vzdelanie a odbornosť. Pribudli povinnosti informovať klienta bližšie o produkte a o tom, či je preňho vhodný. Zaujímavejšie sú ale zmeny, ktoré nás čakajú v júli 2019. Ministerstvo financií pripravuje zákon, ktorý naozaj zmení poradenské spoločnosti k lepšiemu.
Ako to funguje v roku 2018 .Aktuálne predávajú mnohí poradcovia ako hlavný sporiaci produkt investičné životné poistenie (IŽP). Ako názov napovedá, nejde práve o ideálne sporenie. IŽP kombinujú životné poistenie (dožitia), rizikové poistenie a investovanie. Ako to pri mačkopsoch býva, nespĺňajú ani jeden účel poriadne. Poistenie smrti je zbytočne drahé a pri investovaní sa zase pripravíte o kopec peňazí kvôli neúnosne vysokým poplatkom. Okrem toho, prvé roky platíte len odmenu sprostredkovateľovi a poisťovni. Mnohí klienti poradcov si tieto skutočnosti pri podpise zmluvy neuvedomujú. Poistku rušia po niekoľkých rokoch, sklamaní zo vzniknutej straty.
Prečo bude lepšie? Ak zákon prejde v navrhovanej forme, od júla 2019 bude musieť klient podpísať dokument navyše. Ten presne prezradí výšku provízie ako aj čiastku, ktorú z poslaných peňazí poisťovňa zainvestuje. Po rokoch krvopotného sporenia tak nebudete prekvapení, že „investovanie“ ešte nie je ani „na nule“ – hodnota poistky je nižšia ako vaše vklady. Čo je ešte dôležitejšie, výška odmeny bude zákonom limitovaná. Momentálne je pre poradcu IŽP jednoduchou cestou k vysokým províziám. Tak je nastavený trh a povedzme si, kto z nás by nerobil svoju robotu za viac peňazí, ak by mal takú možnosť. Ide však o produkt, ktorý je pre bežného človeka ťažko pochopiteľný. Čo je horšie, nespĺňa účel, s ktorým je väčšinou predávaný, teda sporenie a investovanie. Investičné životné poistenie je najdrahší sporiaci produkt na trhu. Nikdy vám nezarobí výnosy ako čisté poctivé investovanie do trhu, napríklad prostredníctvom indexových fondov ETF. Jeho vysoká cena umožňuje dobre zarábať finančným agentom a poisťovniam. Biznis je to fantastický. Limitovanie výšky provízie bude motivovať poradcov ponúkať iné, spravidla lepšie sporiace produkty. Je teda vysoko pravdepodobné, že už o rok vám sprostredkovateľ ochotne poradí dobrý produkt pre uloženie vašich úspor, keďže jeho finančná motivácia bude objektívna – provízie z poistenia a dobrých produktov budú rovnaké.
Ostanú tí dobrí. Samozrejme, prísnejšie zákony a dôraz na kvalitu služieb donúti niektorých finančných sprostredkovateľov skončiť. Ľahká cesta k peniazom cez predaj IŽP zarastie regulačným tŕním, čo odfiltruje mnoho podpriemerných poradcov. Vďaka prísnejším pravidlám a väčšiemu dôrazu na kvalitu sa bude táto profesia tešiť rešpektu ako na Západe. Takému, ako si zaslúži, ak sa robí odborne a poctivo. Zanedlho nebudete musieť vynechať tri ďalšie stredoškolské stretávky kvôli pohľadu na výpis z poisťovne.
Slovensko by mohlo mať lacnejšie diaľnice, tvrdia experti
23. 3. 2018
Analýza okrem iného ukázala, že konečné náklady slovenských projektov boli v priemere o viac než 20 % nižšie oproti odhadu štátnej expertízy, ktorý je spracovaný v počiatočných fázach prípravy. Presnejšie odhady nákladov na diaľnice v štátnych expertízach by mohli pre Slovensko znamenať lacnejšie diaľnice.Myslia si to analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií, ktorí spolu s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a ministerstvom dopravy vypracovali analýzu zameranú na hodnotenie presnosti odhadovania nákladov výstavby slovenských diaľnic počas ich prípravy a výstavby.
Analýza okrem iného ukázala, že konečné náklady slovenských projektov boli v priemere o viac než 20 % nižšie oproti odhadu štátnej expertízy, ktorý je spracovaný v počiatočných fázach prípravy. V iných krajinách pritom podľa analytikov podobné projekty zaznamenávajú v priemere prekročenie rozpočtu o 20 %. „Môže to znieť ako technický detail, ale podľa štúdie zredukovanie nepresností a spoľahlivý odhad viedli v zahraničí k udržateľnému poklesu cien o 9 %. Presnejšie odhady teda môžu znamenať lacnejšie diaľnice,“ uviedli analytici ÚHP.
Hodnota za peniaze .Presnosť slovenských odhadov sa teda podľa nich výrazne odlišuje od zahraničia.„Stretávame sa so systematickou chybou, ktorá môže viesť k predražovaniu nových diaľnic. Dôvodom je prílišná závislosť na skorej a málo presnej štátnej expertíze a chýbajúca databáza historických cien vhodná na reálnejší odhad nákladov materiálu a prác,“ dodali. Z analýzy preto vyplynulo niekoľko opatrení, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu procesov a zlacneniu slovenských diaľnic. Napríklad vhodné by podľa analytikov bolo vybudovať kapacity potrebné na lepšie odhady nákladov diaľničných projektov, tiež vytvoriť verejnú databázu historických jednotkových cien pre diaľnice a ostatnú infraštruktúru či zaviesť komplexné zabezpečenie kvality počas celého procesu prípravy projektu. Zároveň navrhujú robiť systematické hodnotenie rizík ako neoddeliteľnú súčasť odhadovania nákladov, zlepšiť proces manažmentu infraštruktúrnych projektov a programov a rozšíriť túto analýzu a vyhodnotiť, či slovenské diaľnice predstavujú hodnotu za peniaze.