Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)
Život je obchod
Vďačnosť je to, čomu sa kedysi hovorilo úzkoprofilový tovar. Napriek tomu by si človek mal pripomínať toho, komu vďačí za svoje bohatstvo. Hlavne vtedy, keď dotyčný už nie je medzi nami...
Nie každý môže byť Rockefeller, ale každý to môže aspoň skúsiť.
V živote si človek svoju budúcnosť musí vybrať sám – a je to výber so zaviazanými očami z deravého klobúka. Napriek tomu, čas od času to vyjde...
(Zrnká úsmevu)
Murphy a šťastie
Je lepšie byť bohatým než hlúpym.
Jeden hlupák dokáže skomplikovať veci natoľko, že si s nimi neporadí ani tisíc múdrych.
Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Informácie pre šéfa
Vždy je výhodnejšie, ak je k dispozícii niekto, na koho možno hodiť zodpovednosť za svoje chyby.
Až keď stratíte, poznáte, čo ste mali. Preto je lepšie nemať, ako stratiť – kto nič nemá, nemá čo stratiť.
Ak je teoretická pravdepodobnosť, že získate stopercentne spoľahlivú informáciu, blízka jednej, tak v skutočnosti je rovná nule.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)