Murphy radí
Ako si komplikovať život - II. večer
Vystríhaj sa dňa, kedy už nebude na čo nadávať!
To, čo sa má točiť, sa točí vždy opačným smerom ako sa očakávalo.
Keď ste si už istí, že s vaším postupom budú všetci súhlasiť, niekto sa postaví proti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy o láske
Keby sa všetky styky, aj sexuálne, udržiavali výlučne prostredníctvom advokátov, počet rodinných hádok by značne klesol.
Stredný vek je doba medzi časom, keď nevieš ako, a časom, keď už nemôžeš.
Ženy sú k mužom dobré nielen vtedy, keď niečo chcú, ale aj vtedy, keď niečo budú chcieť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Zákony odkladania
Zlé zákony sa nikdy nerušia, dopĺňajú sa len o ďalšie chybné ustanovenia.
Celkové množstvo inteligencie na našej planéte je konštantné, napriek tomu, že počet obyvateľov stále rastie.
Ak nejaká myšlienka úspešne prejde cez všetky schvaľovacie komisie, tak sa ju vôbec neoplatí realizovať.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Kapitola: Murphyho desatoro
2. Nič nejde tak ľahko, ako si človek predstavuje.
4. Všetko na svete funguje len preto, aby sa to najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť.
5. Ak sa môže pokaziť viacero vecí naraz, tak sa pokazia v najhoršom možnom poradí.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Dobrá rada stojí groš
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)